Denník N

Vysokoškolské štúdium u študentov nepodnecuje podnikavosť a iniciatívnosť

Na úplnom chvoste zručností, ktoré si študenti a študentky vysokých škôl podľa svojich vyjadrení v dotazníkovom prieskume To dá rozum štúdiom rozvíjajú, sa zaradili podnikavosť a iniciatívnosť. Len jeden z desiatich vysokoškolákov zapojených do prieskumu vníma, že si tieto kompetencie štúdiom rozvíja. Výsledky prieskumu naznačujú, že formálne sprostredkovanie podnikateľských poznatkov a získavanie zručností v oblasti podnikania nie sú efektívnou stratégiou rozvoja podnikavosti.

Zamestnávatelia si želajú iniciatívnosť zamestnancov
Zamestnávatelia vyhľadávajú iniciatívnosť a podnikavý prístup k riešeniu pracovných úloh u svojich zamestnancov a zamestnankýň. Poukazuje na to správa Svetového ekonomického fóra o budúcnosti pracovného trhu, ktorá uvádza, že iniciatívnosť a originalita budú medzi kompetenciami, ktorých dôležitosť bude na pracovnom trhu v najbližších rokoch stále viac narastať (1). Iniciatívu v práci od svojich budúcich zamestnancov očakávajú aj zamestnávatelia. V individuálnych rozhovoroch so špecialistami na ľudské zdroje, ktoré sa realizovali v rámci zberu kvalitatívnych dát To dá rozum sme zistili, že iniciatíva zamestnancov meniť veci k lepšiemu, ako aj ich podnikavosť a kreativita pri hľadaní riešení boli zamestnávateľmi vnímané ako pridaná hodnota. Ilustruje to aj nasledujúci výrok jedného z interviewovaných špecialistov na ľudské zdroje: “Pre nás je dôležité, aby tí ľudia, ktorí k nám prichádzajú, boli iniciatívni, inovatívni, prichádzali s novými nápadmi, rozmýšľali troška globálnejšie.” (2). Vnímanie rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti štúdiom bolo skúmané medzi vysokoškolákmi prostredníctvom kvalitatívnych aj kvantitatívnych metód.

Vysoké školy zavádzajú predmety zamerané na podnikanie. Podnikavosť a iniciatívnosť však nerozvíjajú
Vo výsledkoch dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi študentmi a študentkami prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia patrí z ich pohľadu podnikavosť a iniciatívnosť medzi jedny z najmenej rozvíjaných kompetencií. Len každý desiaty (11,4 %) respondent spomedzi zúčastnených študentov si myslí, že ich štúdium v týchto zručnostiach rozvíja (3). Vo výskumných rozhovoroch bol rozvoj podnikavosti respondentmi často interpretovaný ako výučba a nadobúdanie podnikateľských zručností. Viacerí z prodekanov pre vzdelávanie, ktorí boli interviewovaní uvádzali v rozhovoroch príklady podpory rozvoja podnikavosti práve prostredníctvom výučby predmetov zameraných na získavanie podnikateľských zručností. Ako efektívnu formu rozvoja podnikavosti a podnikateľských zručností predstavil jeden z respondentov projektovú výučbu: ”Študenti majú predmety, kde môžu vznikať zaujímavé projekty. K tomu sa im potom nabaľujú predmety, ktoré ich môžu doviesť k tomu, aby si vedeli založiť start-up, začali podnikať alebo aspoň si vyskúšať, čo by sa s tým projektom muselo robiť ďalej, aby bol nasaditeľný do praxe.” (2)

Zavádzať do vzdelávania viac predmetov zameraných na praktické zručností spojených so sebazamestnávaním (napr. cenotvorba, fakturácia, marketing, atď.) sa podľa kvalitatívnych dát To dá rozum javí byť reálnou snahou vysokých škôl. Aj študenti v skupinových rozhovoroch reflektovali na prítomnosť predmetov, ktoré sú zamerané na nadobudnutie praktických vedomostí a zručností spojených s podnikaním a majú za úlohu pomôcť im sa vo svete podnikania lepšie orientovať. “V rámci jedného predmetu, vlastne je to jediná pani, ktorá sa angažuje v týchto veciach, učí základy podnikania a tam si vlastne študenti majú vymyslieť nejakú podnikateľskú činnosť. Minulý rok bola Movie night [filmová noc], tak premietali filmy za nejaké vstupné, tento rok boli nejaké spoločenské hry. Spravili to ako akciovku, čiže mali na to nejaké peniaze a potom na konci sa to vyplatilo.” (2) Praktickú prípravu na náležitosti spojené so sebazamestnávaním na svojej škole počas skupinových rozhovorov uviedla aj študentka prekladateľstva: “Ja som teraz len tretiačka, ale viem od starších na magisterskom štúdiu, že tam je predmet, ktorý sa volá praxológia prekladu a tam učia ľudí normálne, ako si založiť živnosť, lebo veľa prekladateľov-tlmočníkov pracuje na živnosť, takže sa tam rozprávajú o tom, čo ich čaká, ako je to s tými daňovými priznaniami, čo je lepšie, či zamestnať sa v nejakej prekladateľskej agentúre alebo ísť na vlastnú päsť.” (2)

Na druhom stupni VŠ štúdia je “podnikateľských” predmetov viac. Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti však stagnuje
Študenti a učitelia, s ktorými boli realizované kvalitatívne rozhovory uvádzali predmety spojené s prípravou na podnikanie až ako súčasť magisterského alebo inžinierskeho štúdia. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum však rozsiahlejšie vnímanie rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti respondentmi na druhom stupni štúdia nepotvrdzujú (3). Rozdiel medzi podielom respondentov na bakalárskom stupni, ktorí v prieskume označili podnikavosť a iniciatívnosť ako rozvíjané v rámci štúdia je oproti respondentom na magisterskom alebo inžinierskom štúdiu zanedbateľný; v prípade respondentov na druhom stupni bol dokonca zaznamenaný mierny pokles (o 0,5 %), (viď tabuľka 1).

Stagnácia vo vnímaní rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti postupom štúdia môže mať viacero možných vysvetlení. Jedným z nich, ktoré vyplýva z kvalitatívnych rozhovorov je, že podnecovanie rozvoja podnikavosti študentov je obmedzené len na formálne sprostredkovanie poznatkov a praktických rád, ktoré môžu zužitkovať pri podnikaní. Nadobúdanie podnikateľských zručností však zároveň automaticky nevedie k rozvoju podnikavosti a iniciatívnosti, ktoré stoja za generovaním nových nápadov. V takomto prípade stagnácia vo vnímaní rozvoja týchto kompetencií študentmi nie je prekvapením. Druhým z možných vysvetlení môže byť, že z pohľadu študentov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu To dá rozum, je motivácia učiť sa a pracovať rozvíjaná na druhom stupni VŠ štúdia u menšieho podielu respondentov ako na prvom stupni štúdia. V prípade, že motivácia je postupujúcim štúdiom rozvíjaná menej, je pravdepodobné, že aj rozvoj iniciatívnosti študentov bude stagnovať.

Štúdium humanitných a spoločenských vied rozvíja z pohľadu študentov podnikavosť a iniciatívnosť najčastejšie
Vo vnímaní rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti boli v dotazníkovom prieskume To dá rozum zaznamenané veľmi nízke hodnoty medzi študentmi a študentkami naprieč rôznymi zameraniami štúdia (3). Menšie rozdiely je možné pozorovať v grafe 1. Najväčší podiel respondentov, ktorí v dotazníku označili podnikavosť a iniciatívnosť ako štúdiom rozvíjané kompetencie, bol zaznamenaný medzi študentmi humanitných a spoločenských vied. Najmenší dôraz na rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti uvádzali študenti zdravotníckych odborov. Skutočnosť, že tieto kompetencie sú v rámci štúdia rozvíjané potvrdilo len 5,5 % študentov z tejto skupiny respondentov. Študenti technických a prírodných vied vnímajú podnikavosť a iniciatívnosť ako štúdiom rozvíjané oblasti rovnako ako priemer celkovej vzorky respondentov. U respondentov a respondentiek so zameraním štúdia na IT, matematiku a učiteľstvo považuje podľa kvantitatívnych dát To dá rozum podnikavosť a iniciatívnosť za rozvíjané menej ako desatina z nich.

Podiel respondentov v zahraničí, ktorí si myslia, že štúdium u nich rozvíja podnikavosť a iniciatívnosť je väčší ako na Slovensku
Slovenskí vysokoškoláci a vysokoškoláčky študujúci v zahraničí sa v prieskume To dá rozum vyjadrili, že až u takmer štvrtiny z nich štúdium rozvíja podnikavosť a iniciatívnosť (3). V porovnaní s výsledkami prieskumu medzi vysokoškolákmi na Slovensku je možné pozorovať, že v zahraničí vníma tieto kompetencie ako štúdiom rozvíjané viac ako dvojnásobný podiel respondentov (viď graf 2). Zatiaľ čo na Slovensku si podľa odpovedí študentov v prieskume rozvíja podnikavosť a iniciatívnosť len jeden z desiatich respondentov, v Maďarsku jeden z piatich. V Dánsku to tak vníma až každý druhý respondent. V zahraničí sa aj respondenti z odborov, ktoré u nás rozvoj podnikavosti veľmi nevnímajú, považujú za rozvíjaných v tejto kompetencii väčším podielom. Pokým na Slovensku označila podnikavosť a iniciatívnosť ako rozvíjanú zručnosť menej ako desatina respondentov so zameraním štúdia na IT a matematiku (8,4 %), na školách v zahraničí to bol viac ako trojnásobný podiel (30,7 %) respondentov s týmto študijným zameraním.

Podnikavosť a iniciatívnosť patria na vysoké školy
Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum nepatria podnikavosť a iniciatívnosť medzi zručnosti, ktoré by u veľkej časti respondentov spomedzi vysokoškolákov na Slovensku boli rozvíjané. V porovnaní s výsledkami prieskumu medzi slovenskými vysokoškolákmi v zahraničí je však možné vidieť, že rozvoj týchto kompetencií má vo vysokoškolských systémoch iných krajín svoje miesto. Rozvíjať iniciatívnosť a podnikavosť bude mať v kontexte predpokladaných zmien na trhu práce aj do budúcnosti stále väčšie opodstatnenie. Zintenzívnená automatizácia práce a vstup umelej inteligencie do pracovných procesov spôsobí, že pokročilá úroveň proaktívnych, tvorivých a komunikačných zručností bude stále viac vyhľadávaná a cenená. Práve tieto zručnosti budú v dohľadnej budúcnosti tými, ktoré budú odlišovať ľudí od strojov. Vysoké školy majú potenciál a mali by mať aj záujem modernizáciou vzdelávacích procesov tieto kompetencie v študentoch intenzívne rozvíjať.

Stanislav Lukáč
analytik projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
1. WORLD ECONOMIC FORUM. (2018). The Future of Jobs Report 2018. Dostupné na: <https://www.weforum.org/reports/the-future-of-jobs-report-2018>
2. TO DÁ ROZUM (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenského školstva (nepublikovaný materiál).
3. TO DÁ ROZUM (2018). Výstupy z dotazníkového prieskumu realizovaného v rámci výskumu problémov slovenského školstva v roku 2018 (nepublikovaný materiál).

Informácie o prieskume:
Dotazníky, z ktorých sú použité dáta, boli vytvorené na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až decembri 2017 s rôznymi aktérmi školstva (študenti VŠ na Slovensku, slovenskí študenti na VŠ v zahraničí, vysokoškolskí učitelia, špecialisti na ľudské zdroje a pod.). Dotazníkový prieskum medzi študentmi 1. a 2.stupňa VŠ štúdia na Slovensku prebehol v máji – júni 2018 na vzorke 3835 respondentov. V rovnakom čase na vzorke 1404 respondentov prebiehal aj dotazníkový prieskum medzi slovenskými vysokoškolákmi v zahraničí. Do dotazníkového prieskumu sa počas októbra – decembra 2017 zapojilo aj 218 špecialistov na ľudské zdroje (147 ponúkajúcich vysokokvalifikované pozície). Svojím rozsahom ide o jedinečný prieskum v slovenskom kontexte.

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/