Dôchodcovia, Boris Kollár vás pripraví o dôchodky
Milí dôchodcovia, nečakajú vás dobré časy. Už možno za dvadsať rokov si nebudete mať za čo kúpiť jedlo, či lieky, lebo dôchodok jednoducho nedostanete. Borisa Kollára totiž argumenty nejakých ekonómov nezaujímajú.
Ani v Grécku ich názory ekonómov nezaujímali
Na obrázku je Giorgos Chatzifotiadis. Giorgos plače, lebo už vo štvrtej banke mu nevedeli vyplatiť dôchodok. Nemali peniaze. V roku 2015 bola v Grécku taká zlá situácia, že výplatu dôchodkov obmedzili na 120 eur týždenne. Banky sa na dva týždne úplne zatvorili.
Že sa zastropovať dôchodkový vek pokúša zúfalý populista Róbert Fico, to sa dá pochopiť. Jeho najväčšou starosťou je, aby za dvadsať rokov nezdieľal zamrežované ubytovanie s Marianom Kočnerom. Čo tam po nejakom krachu verejných financií. Ale Boris Kollár? Ten čo chce Smer poraziť? To si občania veľmi nepolepšia, keď gaunera nahradí vláda s niekým, koho „argumenty ekonómov nezaujímajú“.
Náš dôchodkový systém je už pritom aj bez toho na gréckej ceste. Od gréckeho osudu nás delí len jedna poriadna kríza v nevhodnú dobu. A do toho dáme zastropovanie dôchodkového veku, kde sa odhady líšia iba v tom, či to bude stáť 7 alebo až 9 štátnych rozpočtov.
Ak tento ekonomický nezmysel prejde, za 30 rokov bude na Slovensku viac dôchodcov ako pracujúcich prispievateľov. A nedá sa s tým nič urobiť. Za 30 rokov budú gro pracujúcich tvoriť deti, ktoré sú už dnes narodené. Tých už viac nebude. Boris Kollár možno zvládne živiť svojho dôchodcu, možno aj dvoch, ale čo my ostatní?
Podozrievam Borisa Kollára, že vie niečo, čo my nevieme. Možno má čarovný prútik, ktorý vyrieši všetky finančné problémy. Alebo skrýva superschopnosť, buchne po stole a tadáá, zrazu sa objaví 120 miliárd.
Sme rodina vraj hlasuje za dobré zákony. Ale čím sa meria dobrý zákon? Skúsme zákonmi zakázať choroby, chudobu, či prikázať dobré počasie, to by boli dobré zákony, no nie? Asi by to nešlo, rovnako ako nepôjde zafinancovať niečo, na čo jednoducho nemáme. Ani ja si neviem predstaviť 70 – ročného pri sústruhu (ani tam pracovať nebude), ale ešte menej si viem predstaviť dôchodcov žobrajúcich o živobytie.
Keď sa Giorgosa pýtali prečo plače, povedal: „Videl som mojich spoluobčanov žobrať o pár centov, aby mali na chlieb. Vidím stále viac samovrážd. Som citlivý človek. Nemôžem zniesť keď vidím moju krajinu v takomto stave.“ Ani ja nechcem vidieť našu krajinu v takom stave. Pevne verím, že nakoniec zvíťazí odbornosť nad populizmom.
Autor je expert SaS na Odvodový bonus a dôchodkový systém
PS: ľuďom, ktorí téme rozumejú trochu viac sa ospravedlňujem za zjednodušenia. Čitateľnosť som uprednostnil pred presnosťou.
