Kocky

Ruky skrehnuté, nohy na tom nie sú veľmi lepšie. Prsty, pomaličky jej mrznú. Skúsi pohyb, nadvihuje ich v topánkach, potom nejaký kmit do strany. Zima, nedá jej pokoja, dobiedza do nej v pravidelných intervaloch. Teplo, uvedomuje si, pre ňu nedosiahnuteľné. Bunda tenučká, krátka, ledva do pol pása. Topánky, o tých sa jej ani hovoriť nechce. Pozrie na ne, škaredé, okopané, a tá zima. Zdedila ich, zase raz, ako každý rok. Aj teplú vložku by v nich hľadala márne.

Smútok, jej verný spoločník, toľko parádnych topánok už videla. Žiadny obchod, do toho sa ona veľmi nedostane. Škola, tá jej stačí, dievčatá sa pýšia takými peknými kúskami. Len ona nie, závidí všetkým. Stojí, obzerá sa. Okolo nej ticho, ale z pravej strany sa k nej ktosi blíži. Postava, musí byť opatrná. Muž, starší s modrou čiapkou na hlave. Vyčkáva, jednu nohu zabára do čerstvého snehu. Celkom pekný obrazec, pousmeje sa a pokračuje v ceste. Ešte tento chodníček a bude tam.

Hlava sklonená, priestory stiesnené. Nevadí, aspoň tu má nejaké súkromie. Od cesty sem vidieť, ale nie je to také zlé. Miesto na sedenie, hľadá, vyberá si. Možno tento, sadá si na kameň. Nemala by, veľmi dobre vie, je studený. Improvizácia, sadla si na tašku s prezúvkami. Lepšie ako nič, pomyslí si a kontroluje situáciu. Hm, nejaká žena, keby aspoň nekráčala tak pomaly.

Je preč, konečne úplný pokoj. Vrecko, siahne do neho, nepotrebuje svedkov, to určite nie. Aj tak má podozrenie. Trvá to už dlhšie, ale po dnešku je to ešte silnejšie. Tie oči, má ich stále pred sebou, akoby čakali na svoju príležitosť. Nie, takú radosť im nespraví, musí byť opatrná. To je najdôležitejšie. Nerobila by to, ale tá túžba. Má ju, pomaličky ju rozbaľuje. Nádherné zlatisté písmená, štýlovo uzatvorený staniol sa pretrhne. Praskanie, to je zvuk, chuťové poháriky zacítili príležitosť. Maličké, hnedé kocky, postupne miznú v jej ústach. To je chuť, ako krásne sa rozpúšťajú. Cíti tú sladkosť, nádherný pocit, čokoláda je skvelá. Len tie oči, nevie sa ich zbaviť, sú stále s ňou. Chce sa ich striasť, výčitky svedomia vedia byť nepríjemné. Takmer vykríkne, nechcela to spáchať, je si toho vedomá. Krádež, také odporné slovo, znie jej hrozne. Nie, ona by nekradla, ale tá chuť je taká omamná.