Skrátenie koncipientskej praxe a legislatívne trampoty

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) schválila 31.01.2019 návrh skupiny opozičných poslancov, ktorým dochádza k skráteniu praxe advokátskeho koncipienta z 5 rokov na 3 roky. Pri schvaľovaní ale neprešiel pozmeňovací návrh, ktorým sa mala posunúť účinnosť schvaľovaného zákona na neskôr. Schválený návrh zákona totiž pôvodne počítal s nadobudnutím jeho účinnosti od 1.januára 2019. Z procedurálnych dôvodov tak národná rada schválila na prvý pohľad zákon, ktorý by mal pôsobiť retroaktívne.

Slovenská advokátska komora (ďalej len „SAK“) zaujala stanovisko, že zákon by mal prezident vrátiť národnej rade na opätovne schválenie z dôvodu jeho retroaktivity.

Je pravdou, že zákon nemôže nadobudnúť účinnosť skôr ako právoplatnosť (teda skôr, ako bude vyhlásený v Zbierke zákonov). Došlo by k prelomeniu princípu právneho štátu, keďže zákon  bol účinný skôr než by sa stal všeobecne známym. Lenže okrem tohto pravidla tu máme aj zákon 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 19 ods. 2  jasne stanovuje, že „Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.“

Keďže schválený návrh zákona neskorší deň nadobudnutia účinnosti zákona neobsahuje, je potrebné logicky vyvodiť, že zákon nadobudne účinnosť pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov. Čl. II schváleného návrhu zákona, podľa ktorého nadobúda zákon účinnosť 1. januára 2019 zostane obsoletným (nebude sa aplikovať).

Obdobný problém spôsobuje aj § 82c schváleného návrhu zákona. Ide o tzv. prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019.

Účelom prechodných ustanovení je upraviť trvanie praxe koncipienta, ktorý bol do zoznamu koncipientov zapísaný do 31.12.2018 (pôvodne myslené do účinnosti zákona, ktorým by sa skrátila prax na 3 roky).  Takýto koncipient mal podľa prechodných ustanovení vykonať prax v trvaní podľa predpisu účinného od 1. januára 2019, teda trojročnú prax.

Ak si však pozorne prečítame znenie týchto prechodných ustanovení v spojitosti s § 3 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii zistíme, že ak by schválený návrh zákona neobsahoval prechodné ustanovenia vôbec, situácia koncipientov zapísaných v zozname do účinnosti schváleného návrhu zákona by nebola o nič horšia. Teda, aj na koncipientov zapísaných do zoznamu pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým dochádza k skráteniu praxe, sa bude vzťahovať prax v trvaní troch rokov.

Ako je to možné? Zákon o advokácii v § 3 ods. 1 písm. c) totiž neupravuje dĺžku praxe koncipienta v pravom slova zmysle. Predmetné ustanovenie, len určuje podmienky, ktoré musí splniť osoba, ktorá žiada o zapísanie do zoznamu advokátov.

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) „Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto“ o.i. „získal najmenej päťročnú prax ako advokátsky koncipient (..)“

Rozmenené na drobné, ak chcem byť zapísaný do zoznamu advokátov, tak musím v čase podania žiadosti o zápis do zoznamu advokátov spĺňať podmienku praxe koncipienta najmenej 5 rokov (podľa súčasnej právnej úpravy), resp. 3 roky (podľa schváleného návrhu zákona).

Takú istú podmienku musí spĺňať koncipient, ak sa chce prihlásiť na advokátsku skúšku (§ 6 ods. 3 zákona o advokácii).

Prechodné ustanovenia ktoré mali osobitne upraviť dĺžku praxe koncipienta mali význam v čase, keď SAK v roku 2013 presadil predlženie koncipientskej praxe z 3 rokov na 5 rokov. Vtedy mali prechodné ustanovenia zabezpečiť koncipientom, ktorí boli zapísaní do zoznamu koncipientov pred účinnosťou zákona, aby mohli absolvovať advokátsku skúšku už po získaní 3 – ročnej praxe, resp. aby mohli byť zapísaní do zoznamu advokátov (a teda aby neboli postihovaní retroaktívne).

Schválený návrh zákona, ktorým sa prax koncipienta skracuje, sa bude vzťahovať aj na už zapísaných koncipientov. Bude tak bez ohľadu na skutočnosť, či by v zákone toto prechodné ustanovenie bolo, alebo by absentovalo úplne. Retroaktivita je tu však prípustná, keďže by nepostihovala žiadneho koncipienta (žiaden koncipient by nemusel absolvovať dlhšiu prax ako 3 roky).

V prípade, že prezident podpíše predmetný návrh zákona, budú aj tieto prechodné ustanovenia obsoletné. Ak by ich aj posudzoval ústavný súd a vyslovil by, že sú v rozpore s ústavou, na zmysle zákona by sa nič nezmenilo, keďže by platila prax 3 roky (ale bez prechodných ustanovení (§ 82c) a bez čl. II).

Do budúcna bude vhodnejšie (ak to bude z povahy veci možné) pripravovať návrhy zákonov tak, že účinnosť bude výslovne naviazaná na pätnásty deň po vyhlásení zákona v Zbierke zákonov. Odpadnú tak procedurálne komplikácie pri legislatívnom procese.

Pokiaľ ide o otázku vrátenia predmetného návrhu zákona prezidentom republiky národnej rade na opätovne prerokovanie, treba konštatovať, že ide o autonómnu právomoc prezidenta. Pokiaľ prezident dospeje k záveru, že súhlasí so skrátením praxe koncipientov z 5 rokov na 3 roky, zákon môže podpísať (aj napriek tomu, že obsahuje obsoletné ustanovenia). Ak by sa prezident s návrhom zákona nestotožnil, je jeho právomocou zákon vrátiť národnej rade. V takom prípade bude potrebné na jeho opätovné schválenie potrebných 76 hlasov, čo sa pri súčasnej konštelácii parlamentu javí ako vysoko nepravdepodobné.