Viete čo je feminizmus? Lívia totiž nie.

Doteraz prebehli štyri vlny feminizmu, z ktorých každá má svoj obsah a reaguje na nerovnosti vlastnej doby. Po návrate na Slovensko, ale môžem povedať, že tu zúfalo chýba povedomie, o tom, čo feminizmus vlastne je. S obľubou sa stáva terčom nenávistných a hysterických útokov mužov, žien, cirkví, politikov, či tento týždeň mladej hviezdy kotlebovskej strany Lívie. Spoločným nominovateľom týchto útokov, je iracionalita, dezinterpretácia a vplyv na tie najnižie ľudské emócie. V poslednom výstupe Lívia feminizmus popisuje ako nákazlivú chorobu, ktorá postihuje mladé ženy a prejavuje sa napríklad depresiou a zvýšeným ochlpením. S nadsázkou by sa dalo chápať, že žartuje, pretože to, čo popisuje Kulturblog je profil typického teenagera v pubertálnom veku. Ok, ale poďme späť. Jej formulácia nie je ani nová, ale aspoň o tri úrovne horšia, ako keď generácia politikov po revolúcii hovorili o zakomplexovaných lesbičkách s krátkymi vlasmi, ktoré videli ako model feministického hnutia. V skutočnosti čakali, že sa ženy po páde komunizmu vrátia do domácnosti. Lenže ženám sa nechcelo, holt.

Dobre, ale dajme si nachvíľu odbočku.

Tento týždeň som navštívila podujatie Ženy v politike organizované podnetnou skupinou žien v biznise Trust Women Slovakia. Kapacita bola plná a v miestnosti sedelo množstvo mladých žien – a na moje potešenie mužov. Hosťkou večera bola kandidátka na prezidentku Zuzana Čaputová, v druhom paneli poslankyňa Simona Petrík a poslanec Martin Poliačik.

Bola som veľmi zvedavá ako zákonodarci NRSR a kandidatka na prvú ženu krajiny vnímajú feminizmus. Odpovede boli pomerne vlažné – skôr sa necítia feministkami, pretože sú hlavne odborníčky a ženské pohlavie je im dané. Pre osvetu feminizmu toho nebolo veľa konkrétneho povedaného, okrem mäkkých kvót pre politické strany a toho, že by boli inšpirujúcimi vzormi pre novú generaciu dievčat. Poslanec Poliačik sa na otázku Zuzany Kovačič Hanzelovej definoval nie ako feminista, ale ako humanista. Tieto odpovede pomerne dobre vystihovali úroveň vnímania feminizmu. Ale ak je toto to najviac, potom sme niekde ako spoločnosť zaostali. Individuálne či plošné politické útoky na ženy sa s týmto postojom politických elít dajú veľmi ľahko vysvetliť.

Individuálny úspech nerovnosť nerieši

Častokrát počujem, že inteligentná, vzdelaná, pracovitá žena sa vždy presadí. Feminizmus nejde ale odpísať individuálnym úspechom ženy, ktorá nasadila veľa energie a musela sa v našej spoločnosti vyrovnať s náročnejšími životnými situáciami ako muž. Pôsobím v oblasti urbanizmu a rozvoji mesta. Jedna z najznámejších architektiek sveta Zaha Hadid, rovnako hovorila, že keď niekto pracuje dostatočne tvrdo, presadí sa. Architekti podľa nej nemajú spávať, pretože spánok je luxusom. Nepopisuje zrovna nasadenie, pri ktorom sa dal viesť rodinný, či partnerský život. Priam grotestkne pôsobí fakt, že Hadid zomrela na infarkt v pomerne nízkom veku 65 rokov. Zaha Hadid bola ale dlho v kariére príkladom, ktorý psychológia volá – queen bee syndróm (syndróm včelej kráľovny). Táto je stredom pozornosti, zvyšuje nároky na prácu, pokiaľ je jej podriadenou žena a nepomáha ďalším robotniaciam v dosiahnutí úspechu.

Máme tu ženy aj na vysokých pozíciach, ktoré úspech dosiahli a veria, že systém netreba meniť, pretože to zvládnu aj iné žny. Lenže viete čo? Nezvládnu tak ľahko…

Mojou mentorkou bola výborná viedenská architektka Gabu Heindl. Vždy mi hovorila: vieš Milota, ja nechcem ten úspech a prístup k moci len pre seba, ja ho chcem aj pre ženu v supermarkete, ukrajinskú upratovačku, ženu ubitú domácimi povinnosťami.

A tu musíme hovoriť o feminizme. Pretože mu ide o systematické opatrenia, ktoré vytvárajú lepšie podmienky pre ženy a solidarite medzi ženami. Tieto opatrenia a nálada solidarity sa vytvoria len tak, že sa skupina žien spojí, verbalizujú svoje nároky, pomáhajú si, začnú ich lobovať a politicky ich presidia. Aby sme dosiahli tento stav, nemôžeme hovoriť o humanizme, čiže láske a citlivosti k všetkým. Dovolím si povedať, že minimálne v mojom mužsky dominovanom odvetví ani nepoznáme potreby žien, tak ako by sme ich mohli presadzovať vo všeobímajúcom koncepte?

Ak by sme mali byť féroví, mali by sme začať používať koncept gendru. Pretože gender je I kategória a na situácie v spoločnosti sa pozerá optikou rodov. Skúma rozdelenie moci a zdrojov, rovnako mužov, ako žien. Gendrovo citlivé politiky sa snažia nerovnosti vyrovnať, to znamená že berie tam, kde je prevaha a dáva tam, kde je znevýhodnenie. A to jednu, dlhodobo zvýhodnenú skupinu bolí.

Feminizmus. Alibizmus.

Zamyslime sa nad vlažným, alibistickým postojom slovenských žien k feminizmu. Väčšina z nich si totiž neuvedomuje, že práve kvôli feminizmu môžu chodiť do školy, práce, zúčastňovať sa verejných debát, formulovať svoje potreby a vstupovať do politiky.

A tu sa dostávame k mladej Lívii. Dievča, ktoré nenávidí feminizmus, ale úplne v pohode využíva jeho slobody. Bez neho by nemohla študovať na gymnáziu. Bez neho by ani náhodou nemohla prehovoriť na kameru, pretože by sedela doma a svoj život by nútene zasvätila domácim a materským povinnostiam. Lenže Lívia sebavedome vystupuje k verejnosti a dezinformuje. Tragikomické je, že zatiaľ čo toto dievča dementuje feminizmus, nahráva tým iba svojim mužským kolegom, ktorí vďaka nej zväčšujú voličské publikum a prihrievajú si svoj diel moci. Či sa o ňu s Líviou podelia, je iná otázka. V politike hovoríme často o funkcii užitočného idiota, nuž a je namieste o tom hovoriť aj tu.

Ale predovšetkým je ťažko uveriť, že toto dievča sa pripravuje na kariéru vzornej (a na Slovensku) chudobnej matky s piatimi deťmi (ako je tá moja napríklad) odkázanú na sociálne dávky súčasného štátu a poslúchanie svojho manžela. Ona sa pripravuje na kariéru političky, kde bude tieto správy a svoj vplyv moci rozširovať ďalej. Vyrastá nám tu nová včelia kráľovná, ktorá si bude opäť myslieť, že jej úspech sa stal pretože bola skrátka šikovná alebo sa stal len tak sám od seba.

Zabúdame nato, že niekto pre nás tieto slobody vydobil a je potreba ich obhajovať a rozvíjať pre novú generáciu žien. Bez toho, aby sme brali tieto slobody ako dar a zmobilizovali sa k ich rozvoju, nielen že vypadneme z verejnej debaty ako ženy, ale tie slobody nám budú mužmi a alibistickými ženami ako Lívia odňaté. Že táto doba je tu a útočí na naše slobody či už rétormi alebo príkladmi stredovekých praktík v posledných zákonodarských pokusoch snáď ani nemusím hovoriť.

Feminizmus je jedným zo základných pilierov modernej demokracie a kultivovanej spoločnosti. O tú spoločnosť dnes hráme v našej krajine, na námestiach, v samosprávach, či pri vyjadreniach občianskej spoločnosti ku kauzám. Preto ho na Slovensku nutne potrebujeme. Citlivosť ako koncept nestačí, je potrebné pomenovať politické nároky a opatrenia tejto citlivosti. Aj tu je feminizmus mimoriadne užitočný.

Posledná hosťka diskusie, profesorka Dana Malová, z katedry politológie UK hovorí, že na Slovensku majú ženy nízke sebavedomie presadzovať sa a vstupovať do verejného života. Feminizmus je aj o sebavedomí a integrácii žien do plnohodnotnej spoločnosti. Feminizmus o šanci pre vás, vaše dcéry, sestry, matky. Priateľky, ženy na minimálnej mzde v supermarkete, ale aj tie čo môžno upratujú po večeroch kancelárie bez zovšeobecnenia na kategóriu človek. Ale na tomto musia samy ženy zapracovať. To sa samovoľne nestane z vôle mužov.