Neriešme iba Fica, hľadajme 18 finalistov

Vypočutie kandidátov na ústavných sudcov spred pár dní, nemá v histórii slovenského Ústavného súdu obdobu. Ešte sme nikdy nemali o uchádzačoch toľko informácií – zo zverejnených životopisov, motivačných listov, z médií a samozrejme z vypočutia v ústavnoprávnom výbore, ktoré bolo o niekoľko tried dôkladnejšie a podrobnejšie ako v minulosti.

Len pre ilustráciu, kým v roku 2006 vypočul ústavnoprávny výbor 30 uchádzačov za jeden deň, pričom niektorým sa venoval iba pár minút, vypočutie 40 kandidátov, ktorého sme boli svedkami minulý týždeň, trvalo tri dni od rána do neskorého večera a už nebolo formálne ako predtým. Treba vysloviť uznanie najmä niektorým konkrétnym poslancom, ktorí účasť na vypočutí zobrali naozaj ako svoje poslanie a uchádzačom kládli veľmi dobré, relevantné a adresné otázky.

Napriek tomu, že toto vypočutie sa isto zapíše do dejín slovenskej demokracie a ústavného práva, ukázalo sa aj pár podnetov na vylepšenie. Napríklad by sa mal naplánovať ešte menší počet kandidátov na jeden deň. Pretože chvíľami bolo vidieť, že 13 vypočutých kandidátov za deň je jednoducho veľa, že poslanci sú už z dlhého rokovania unavení, že sú v časovom strese a niektorým uchádzačom sa nevenovali tak dôkladne a dlho, ako by bolo potrebné.

Diváci v kanceláriách a aj na námestiach

To, že sa vypočutie vysielalo naživo na webstránke parlamentu, je obrovským prínosom pre popularizáciu a propagáciu ústavy, právneho štátu a samotného Ústavného súdu. Z ohlasov na Facebooku je zrejmé, že množstvo ľudí vypočutia sledovalo popri práci v kanceláriách. A boli dokonca aj živé prenosy na námestiach. Zverejnené záznamy z vypočutí budú zasa môcť celé roky slúžiť pre študentov právnických fakúlt ako živý, autentický a pútavý študijný materiál.

Vypočutia ukázali rozdiely medzi kandidátmi

Dá sa povedať, že pri mnohých kandidátoch vypočutia naozaj umožnili urobiť si obraz o ich odbornosti aj o osobnosti. Uchádzači dostali rôzne otázky a my by sme teraz mali rozoberať ich odpovede. Mali by sme spozornieť, keď uchádzač odpovedal na jednoznačnú a relevantnú otázku vyhýbavo, alibisticky, príliš všeobecne, otázku „zahovoril“ alebo ju utopil v prívale „slovnej vaty“ alebo na otázku vôbec nevedel odpovedať.

Niektorých kandidátov zasa ich odpovede usvedčili z nedostatku základných znalostí o ústavnom práve a rozhodovaní ústavného súdu. Sudca ústavného súdu však jednoducho musí mať prehľad v ústavnom práve a nemôže sa ho začať  od začiatku „učiť“ až po svojom vymenovaní. To totiž trvá celé roky a to si Slovensko nemôže dovoliť. A niektorí uchádzači nepresvedčili, že ich doterajšia činnosť, ktorá sa iba minimálne dotýkala ústavného práva, ich robí spôsobilými stať sa ústavnými sudcami. V tomto ohľade teda vypočutie splnilo svoj účel a niektorých uchádzačov už na prvý pohľad odborne „vyradilo“.

Mnohí uchádzači počas vypočutia prejavili aj svoju osobnosť, povahu a charakter. A tie bývajú pre ústavného sudcu zásadné. Prečo? Lebo ústava je plná neurčito formulovaných ustanovení a ich výklad veľmi závisí od osobnosti, charakteru a hodnotového postoja ústavného sudcu. Hlas každého sudcu môže byť rozhodujúci – vo viacerých dôležitých prípadoch rozhodol Ústavný súd iba väčšinou jedného hlasu (napr. interrupčný zákon, zrušenie Špeciálneho súdu atď.).

Nemali by sme však skĺznuť k povrchnému hodnoteniu na základe prvého dojmu. To, že sa niekto vie pôsobivo a veľmi sebavedomo prezentovať, ešte automaticky neznamená, že bude dobrým ústavným sudcom.  Pri hodnotení uchádzačov treba ísť oveľa hlbšie – dôležitý je obsah, nie forma. Nemali by sme sa teda nechať príliš strhnúť kvetnatými rečami a efektnou prezentáciou. Bola by škoda, keby sme kvôli tomu prišli o čestných, poctivých a odborne zdatných ústavných sudcov.

Pozerajme aj na minulosť kandidátov

Rovnako dôležité, ako vypočutie uchádzačov, je celkové zhodnotenie ich doterajšieho života a výsledkov ich práce. Najvýpovednejšie býva to, ako sa v minulosti správali v situáciách, ktoré vyžadovali odvahu postaviť sa proti nespravodlivosti, na obranu nespravodlivo prenasledovaných a za pravdu, hoci to neprinášalo žiadne výhody, ale len riziko šikanovania a vylúčenia. Napríklad uchádzači, ktorí sa počas obdobia, keď bol Štefan Harabin predsedom Najvyššieho súdu a Súdnej rady, verejne a kriticky ozvali proti vtedajším praktikám v súdnictve alebo sa zastali nespravodlivo stíhaných, preukázali tým svoju morálnu odolnosť a odvahu a sú už v súčasnosti osvedčení. Naopak tí, ktorí podporovali vtedajšie nezdravé pomery, „plávali s prúdom“ alebo sa tvárili, že sa ich vtedajšie dianie v súdnictve netýka, nedávajú bohužiaľ momentálne záruku, že budú v budúcnosti odvážne chrániť spravodlivosť a ľudské práva v konfrontácii so silnejšou mocou.

Neriešme iba Fica

Z dostupných informácií o uchádzačoch a na základe ich vypočutí vo výbore sa dá povedať, že z navrhnutých 40 uchádzačov je určite možné zvoliť 18 kandidátov na ústavných sudcov a predložiť ich prezidentovi. Kvôli nejasnostiam či kandidát Robert Fico spĺňa požadovanú právnickú prax, Slovensko získalo niekoľko dní naviac, aby si vybralo tých najlepších kandidátov na ústavných sudcov. Kandidáti by sa mali voliť v parlamente v stredu 6. februára.

V týchto dňoch by sa preto mali dôkladne rozoberať a analyzovať výsledky vypočutia uchádzačov a ich osobnostné a odborné profily. Verejná diskusia o všetkých 40 vypočutých uchádzačoch však zatiaľ bohužiaľ skoro neprebieha. Namiesto toho sa rozoberá iba jeden uchádzač – Robert Fico. Je to do istej miery aj pochopiteľné, pretože jeho kandidatúra je najviac „pikantná“. Nevyberáme však iba jedného ústavného sudcu. Aj keby bol Robert Fico zvolený a vymenovaný, bol by iba jedným z 9 nových ústavných sudcov. Ostatní noví sudcovia by ho na ústavnom súde mohli ľahko prehlasovať.

Na programe dňa by teda mala byť otázka, kto by mali byť osemnásti kandidáti na ústavných sudcov, z ktorých prezident vyberie 9 nových sudcov Ústavného súdu. Slovensko by malo intenzívne hľadať 18 finalistov súťaže „sudcovská Superstar“. Máme na to už iba pár dní.

 

PS: Hrozia obštrukcie

Parlament by mal zvoliť 18 kandidátov a predložiť ich prezidentovi. Pretože Ústavný súd potrebuje 9 nových sudcov, aby Slovensko malo plne funkčného ochrancu základných práv. Ak by sa však naozaj vládna koalícia uchýlila k politickému taktizovaniu a obštrukciám, ako to bolo nedávno v médiách naznačené, a úmyselne by nezvolila 18 kandidátov, aby Ústavný súd nebol plne obsadený, bolo by to mimoriadne neslušné uprednostnenie sebeckých a zištných straníckych záujmov pred záujmami Slovenska a účinnou ochranou práv ľudí.

Peter Wilfling

(Autor je právnik. Pracuje v organizácii VIA IURIS)

Viac informácií o kandidátoch a Ústavnom súde SR: www.zadobruvolbu.sk