Denník N

Plagiátori a vykrádači aj na Hostihore v Martine?

„Naši ľudia“ v Slovenskej národnej knižnici sa chvália cudzím perím. Budujú si osobnú karieru na prácach, na ktorých nemali žiadny tvorivý podiel. Oprávnene Magda Vašáryová a mnohí ďalší politici a odborníci po nástupe „našich ľudí“ do knižnice vyslovovali obavy o národnú knižnicu v Národnej rade Slovenskej republiky a vo verejných prejavoch. Nastal čas vyložiť karty a skladať účty… Teraz sa venujeme plagiátorstvu, ako sprievodnému znaku fungovania rýchlokvasených „našich ľudí“.

Podľa vtedajšieho Autorského zákona – Zákon č. 618/2003 – úplné znenie (aktualizované úplné znenie – stav k 24. 1. 2014) ods (1) „Autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila“. Podľa § 7 Dielo, je „(1) Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä a) slovesné dielo a počítačový program...“.

V zmysle tohto zákona som vytvoril niekoľko dielktoré sú výsledkom mojej vlastnej tvorivej duševnej činnostiMenovite ide o slovesné diela, ktoré majú formu štúdií, projektov a podkladových materiálov k nim, najmä:

Moje diela:

  1. Knižnično-informačný systém tretej generácie (KIS3G a portál Slovenská knižnica). 2002 – hlavný autor (J. Dzivák, O. Ardo, M. Katuščák, J. Gabrielová a i.)
  2. Slovenská digitálna knižnica (2004) – hlavný autor
  3. Vytvorenie siete s informačným prepojením vedec., akadem.a špeciál. knižníc vrátane ich modernizácie (2004) – hlavný autor (J. Dzivák, Gabrielová, J. Kováčik a MHSR)
  4. Knižnično-informačný systém pre malé a stredné knižnice (KISMaSK) (2004) – hlavný autor
  5. Pamäť Slovenska – národné centrum excelentosti výskumu, ochrany a sprístupňovania kulúrneho a vedeckého dedičstva (2010) – hlavný autor, spoluautor prof. Milan Konvit
  6. Informatizácia knižníc – Verejný internet v knižniciach SR (2006). Spoluautorstvo ing. Jozef Dzivák.
  7. Digitálna knižnica a digitálny archív (2002-2012). – Hlavný autor. Viac spoluautorov (ing. Jozef Dzivák, ing. Marian Hvolka, ing. Miroslav Čapkovič, Mgr. Andrej Kožuch, Bc. Oliver Ardo, ing. Jana Gabrielová, a i.)
  8. Slovenský preklad základného knihovníckeho formátu UNIMARC a MARC21 do slovenčiny (1994-2004) – Hlavný autor, spoluautor M. Katuščák

 Za svoje dôležité dielo s významným profesionálnym a spoločenským dopadom v prípade jeho úspešnej realizácie považujem projekt Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA). Toto dielo som zverejnil v zmyslami vnímateľnej podobe formou mnohých písomných diel, článkov, prezentácií doma i v zahraničí, o čom svedčí zoznam mojich publikácií v podstate od roku 1999 a najmä po roku 2002, kedy sa objavila možnosť masovej priemyselnej digitalizácie a záchrany písomného dedičstva Slovenska. (Napr. v štúdii Dušan Katuščák: Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív / National Project – Slovak Digital library and Digital Archive, In: Bulletin Slovenskej asociácie knižníc, roč.19 číslo 4/2011, s.5-45.Dostupné: http://www.sakba.sk/bulletin/?rok=2011&cislo=4. 

 Katarína Krištofová so svojim manželom Jánom Kováčikom porušujú systematicky moje práva tým, že opakovane nerešpektujú moje osobnostné práva v zmysle AZ § 17 Osobnostné práva s úmyslom preukázať svoju dôležitosť a odbornosť a získať neoprávnené výhody a uznanie a súčasne s cieľom dosiahnuť moje spoločenské a odborné poníženie. Na žiadnom z uvedených diel nemali títo ľudia žiadny tvorivý podiel. Iba boli v inštitúcii, keď sa „to robilo.“

Podľa ods. (1) „Autor má právo
a) označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia,
b) neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,
c) rozhodnúť o zverejnení svojho diela,
d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

(2) Práv podľa odseku 1 sa autor nemôže vzdať; tieto práva sú neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú.“

Ing. Katarína Krištofová, PhD., vo svojich verejných prejavoch mňa a mojich spoluautorov neuvádza ako autorov diela a stavia svoje verejné písomné prejavy a prezentácie tak, ako keby bola autorkou ona sama. Neuvádza moje meno pri každom použití diela, nedohodla sa so mnou na zverejnení môjho diela, vykonáva zmeny v mojich dielach bez môjho súhlasu, neumožňuje mi vykonávať autorský dohľad nad nakladaním s mojimi dielami, čo je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, ako aj v rozpore so správnou vedeckou praxou.

Ing. Katarína Krištofová, PhD., porušovala vtedy a teraz platný autorský zákon, konkrétne § 25 Citácia diela nakoľko „Bez súhlasu autora možno použiť krátku časť zverejneného diela vo forme citácie v inom diele len na účel recenzie alebo kritiky tohto zverejneného diela alebo na vyučovacie účely, vedeckovýskumné účely alebo umelecké účely. Takéto použitie musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie. Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.“

Ing. Katarína Krištofová, PhD., nerešpektuje moje osobnostné práva, konkrétne v tom, že má rešpektovať moje právo  ako autora byť chránený pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním s mojim dielom, čo má za následok narušenie mojej cti a dobrej povesti. Je to napr. uvedenie diela na verejnosti v takom kontexte, ktorý je v rozpore s hodnotami autora, alebo taká zmena samotného obsahu diela, ktorá by mohla mať vo vzťahu k dielu hanlivý charakter.

Dôkazy k porušovaniu autorského zákona a dobrých mravov:

V dokumente, ktorý p. Krištofová vytvorila 18.03.2013 a verejne ho predniesla na valnom zhromaždení Spolku slovenských knihovníkov znevažujúco, zavádzajúco a nepravdivo informuje o mojom diele a diele mojich spoluautorov Digitálna knižnica a digitálny archív: Citujem:

„V rámci implementácie národného projektu DIKDA má SNK možnosť využiť na digitalizáciu písomného kultúrneho dedičstva bezprecedentnú sumu prostriedkov a zaradiť sa tak, čo sa týka počtu zdigitalizovaných objektov, medzi európskych lídrov v tejto oblasti. Projekt sa mal realizovať od apríla 2012. Žiaľ, po svojom nástupe do funkcie v júli minulého roku som zistila, že sa prakticky nerealizuje nebola nakúpená potrebná digitalizačná technika, v prevádzke nebolo digitalizačné pracovisko vo Vrútkach, na projekte pracoval minimálny počet zamestnancov a neboli vytvorené podmienky na prijatie nových, neboli obsadené najdôležitejšie pozície, neboli pripravené verejné obstarávania, neexistoval realistický digitalizačný plán, čerpanie prostriedkov bolo nulové apod. Samotný projekt bol pripravený nedostatočne, vyvolával mnohé otázky a vznikali oprávnené pochybnosti o jeho realizovateľnosti.“ 

V podobnom duchu sú aj oficiálne tlačové správy SNK. Tlačové správy SNK: 14. september 2012,19. december 2012,30. mája 2013, 28. februára 2013,12. februára 2013, 7. február 20136. február 2013,25. januára 2013,25. január 2013, 14. november 2014, 28. marec 2014a pod.

V týchto správach nielenže znevažuje a kriminalizuje SNK moju prácu a moje dielo, ale používa verejné prostriedky a služby tlačovej referentky štátnej organizácie na moje osočovanie ako súkromnej osoby, hoci ja so SNK nie som v žiadnom spore. Ing. Krištofová používa nástroje SNK, ako verejnej inštitúcie a hovorkyne na šírenie zavádzajúcich a osočujúcich informácii, hoci spor so mnou má len ona ako osoba. Zámerne zamlčala fakt, že celé omeškanie projektu spôsobilo MKSR, pretože za 3 roky (2006-2009) nebolo schopné pripraviť Štúdiu uskutočniteľnosti. Tá bola schválená až v roku 2010. A výzvy na projekt DIKDA boli vypísané až v roku 2011. Žiaľ, nekonala ani samotná p. Krištofová v roku 2010…

Ing. Katarína Krištofová, PhD., bez citovania prezentovala moje dielo DIKDA na konferencii ITAPA (http://www.itapa.sk/4025-sk/digitalizacia-slovenskej-narodnej-kniznice-konkretne-vysledky-za-posledny-rok/).

Na konferencii v Banskej Bystrici predniesla ing. Krištofová s manželom Jánom Kováčikom dielo Projekty Slovenskej národnej knižnice v Martine, ktoré je kompilátom a plagiátom, pretože neuvádzajäú ani jednu citáciu mojich diel (http://svk21.svkbb.eu/zbornik2007/data/KristofovaKovacik.pdf).

Je úsmevné, že p. ing. Krištofová sa v spojitosti s digitalizáciou zasvätene vyjadruje a nechá sa zakaždým citovať, ako doslova „odborníčka na všetko“. Nemá problém dať sa citovať na tému: Ľudovít Štúr, Dobšinského rozprávky, kuchárske knihy, 1. svetová vojna, erotické kresby, učebnice, kuchárske knihy atd. Starostlivo dbá na to, aby sa vyjadrila naozaj ku každej drobnosti. Nuž a keďže národná knižnica má niekoľko miliónov dokumentov, verím, že sa dočkáme aj ďalších pozoruhodných výrokov pani Krištofovej…  Žiaľ, ani záplava slov nezakryje fakt, že najdôležitejší projekt DIKDA bol ohrozený, zbabraný a nerealizovateľný v jej réžii.

Ing. Katarína Krištofová, PhD. moje práva porušuje, znevažuje mňa a moje dielo, mení ho, a napriek tomu sa ním chváli, ako so svojím a opakovane tvrdí, že postupuje podľa schválenej a mnou podpísanej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je mnou pripravené dielo – opis projektu. Svedčia o tom viaceré odpovede, ktoré som dostal na moje žiadosti podľa infozákona, ktoré sú k dispozícii v SNK a rovnako aj v mojom osobnom archíve.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

Dušan Katuščák

Bibliograf, knihovník, vysokoškolský profesor. V r. 2000-2012 generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine. V národnej knižnici pracoval od roku 1968. Oblasti profesionálneho záujmu: bibliografia, knižničná veda, štandardizácia, digitalizácia, informačná politika, informatizácia knižníc, dokumentácia kultúrneho dedičstva, ochrana písomného dedičstva. Autor vyše 200 odborných a popularizačných publikácií a viacerých národných projektov.