Denník N

Kotlebov záložný plán.

Posledné veľké voľby nadelili Dankovcom a Kotlebovcom čosi viac ako 200 tis. hlasov. A hoci by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že oba subjekty musia mať k sebe prirodzene blízko, volebné výsledky dávali tušiť pomerne nízku kompatibilitu voličských základní. Zatiaľ čo sa Dankova SNS hlási k tým movitejším a podnikavejším národne orientovaným voličom, Kotlebovci prichýlili skôr tých, ktorí globalizáciou (reformami) utrpeli a ich sociálne postavenie sa (výrazne) znížilo. Azda najvýraznejšie sa to prejavilo (div sa svete) v okrese Revúca, kde to Kotlebovci naložili Dankovcom o 7,67% (ĽSNS druhá v poradí).

Je celkom prirodzené, že kandidát Kotleba sa snaží využiť priestor, ktorý mu kampaň k prezidentským voľbám ponúka, na prezentáciu vlastných názorov a propagáciu strany. A je na ňom, ako s ním naloží. V prvom kole dosiahne slušný výsledok, ktorý (zrejme) nebude stačiť na kolo druhé. Tým sa Kotlebova (spanilá) domáca jazda skončí, noviny budú mať chvíľu o čom písať, hladina sa upokojí(?) … až do ďalších volieb. V prípade, že si kandidát Kotleba trúfa aj na kolo druhé, potom tu moja úvaha končí.

Nepochybujem o tom, že pán Kotleba dokáže zvážiť podporu iných kandidátov schopných dať vybraným myšlienkam z jeho programu výraznejšiu váhu a dosah. V kole druhom. Ak sa Andrej Danko dušuje, že nebude voliť žiadneho slniečkára, o niekom by som vedel …

Podrobnejší pohľad na volebné výsledky dáva tušiť (za predpokladu, že sa od volieb názory voličov pána Kotlebu veľmi nezmenili), že príklon ku kandidátovi Harabínovi sa nemusí stretnúť so súhlasom voličskej základne. A hoci budem súdený za rúhanie, viem si to pomerne solídne obhájiť na volebných výsledkoch trebárs na úrovni miest a obcí Slovenska.

Takže na rovinu. Je na pánovi Kotlebovi či vie oceniť, že niekto má (možno) kvalitnejší zosilňovač a reproduktory. Stereozvuk je vítaný, surroundový zvuk optimálny …

Zvukový majster sa volá Milan Krajniak.

Teraz najčítanejšie