Denník N

Tridsiatnik o pubertálnych vzťahoch

Od 15tich rokov som sa začal obzerať po dievčatách oveľa viac ako predtým, niekedy v 17tich vystriedali všetky školné snivé zamilovania bez kontaktu (na báze snívania o niekom bez toho aby som ho vôbec kedy oslovil) zamilovania reálne, kde som vždy svojim spôsobom bojoval o toho kto sa mi páčil. Mal som takú romantickú predstavu v nájdení veľkej lásky na celý život, v mojich očiach super-krásnu a povahovo super-suprové dievča. Neskloňoval som slovo monogamia, celoživotná láska mi prišla samozrejmá, správna a tiež ako ideál. S takým prístupom som bol oveľa náročnejší a vzhľadom na svoj vek som sa cítil, že aj ja zo seba dosť ponúkam (alebo mi prišlo, že správnosť je dostatočná a krásu mal v tom veku človek takmer zadarmo). A potom som narazil v stokilometrovej rýchlosti čelne do múru, znova a znova a znova…

Nehodnotil som vtedy seba ako naivného romantika alebo slabocha, ktorý je neodvážny sa presadiť, ktorý by až pres príliš sa svojej partnerke poklonkoval, podliezal či prispôsoboval. Napriek tomu som mal pocit, že moju predstavu o celoživotnom vzťahu vnímajú dievčatá ako slabosť. Odhalenie citu, zamilovanosti bolo preto veľakrát z momentálneho pohľadu skôr na škodu ako k úžitku, pre niektoré dievčatá asi natoľko záväzné a uväzňujúce ako keby som ich žiadal o ruku a nechcel s nimi pre začiatok aspoň chodiť, vídať sa, zdieľať spoločne čas. Záujem by bol iba vtedy, ak by som to nebral tak vážne (s niekým chodiť bola smrteľná zá-vážnosť).

Môj prístup ale určite nebol ani v tej dobe zlý, pomohol mi odfiltrovať to čo odfiltrovať mal a dopomohol mi spoznať a prežiť zázračný, krásny a romantický čas s každým s kým som prežiť mal. A minimálne na mužské pomery zo mňa urobil mierneho guru u žien vzhľadom na môj vek a to, že sa väčšina chlapcov či mužov o vzťahy ako také ani veľmi nezaujíma.

Odfiltrované boli vzťahy príliš krátke alebo ktoré ani nestihli začať. Potom však prišli vzťahy, ktorým čas doprial punc. A dnes s odstupom času, už nevnímam iba chyby toho druhého a svoju dokonalosť, skôr mi príde, že sme si neboli súdení a že môj charakter a povaha sama o sebe nesie so sebou radu chýb, ktoré sú samozrejme mojimi mínusmi, ktoré však niekomu za to stoja pre tie plusy (a niekomu zas nie).

Sklamanie z lásky bývavalo pre mňa veľké, snažil som sa vždy v svojom vzťahu čo najviac citovo angažovať, to znamenalo venovať v ňom tomu druhému dostatočne energie a času. Keď sme mladí, riešime to v inštanciách čo si zaslúžime alebo nezaslúžime, lenže nie všetko je za zásluhy. Ak hovoríme o veľkosti svojej lásky, často hovoríme o svojej premrštenej schopnosti oceňovať až preceňovať jedného konkrétneho človeka do ktorého sme zamilovaní, ale nepripustíme si, aká dôležité je aby aj náš partner mal túto schopnosť voči nám a že ju nevyhnutne potrebuje.

Veril som dlho, že lásku zaisťuje angažovanosť, a angažovanosť ju rozdúchavala hlavne vždy v začiatkoch. Vlastne neviem čo zaisťuje lásku a som agnostik v tom, že to ľudia ani nemajú šancu úplne poznať. Všimol som si, ale čo zaručuje stabilitu vzťahu v ktorom aj láska môže žiť a asi najzásadnejšia vec je rovnováha, primerané sily oboch partnerov aj keby ich zhmotňovali a určovali úplne odlišné veci vo vzťahu.

Dnes by už človek neskákal z mostu pre nešťastnú lásku a občas mu chýba tá drásavá romantika prvých zamilovaní, lebo aj zabudol na to utrpenie s tým spojené.

Správnosť nebola určite na škodu, skôr niektoré predstavy. Moje predstavy, moje ilúzie. Ale nie vždy iba moje. Niekedy sa vzťah rozpadával a rozpadol aj kvôli ilúziám toho druhého. Nájdenie lásky nie je výsledkom hľadania dokonalosti. Nároční by sme mali byť, ale kto hľadá dokonalosť v svojom filozofickom pojatí a prístupe k životu sa niekedy limituje až na automatický neúspech, respektívne nereálne a nesplniteľné očakávania. Častejšie som si to všimol u ľudí, ktorí ešte nezažili žiaden dlhodobý vzťah a tak môžu mať o vzťahoch veľa svojich krásnych od reality odtrhnutých teórii, niekedy aj vo forme snov a predstáv. Konkurovať božským predstavám je nereálne či pre ženu alebo muža. Zmeniť sa musia predstavy snilka, nie celý svet.

Ak tento článok vyznieval, že autor zjedol všetku múdrosť sveta, tak sa mi ho nepodarilo napísať tak ako som ho napísať zamýšľal, je mi dnes totiž oveľa viac vecí jedno a snáď je to aj k prospechu, čo ma vždy štvalo, ako veľmi ťahám za kratší koniec, keď mi to tak jedno kedysi nebolo. I tak mám niekedy sám absenciu toho iluzórneho zázraku, chýba mi ta moja naivita, ktorá mi dovolila sa zamilovať aj do ľudí nevhodných a nekompatibilných, či tých čo si to naozaj nezaslúžili. Šťastím je pre každého, nefantazírovať si niekoho mesiace či dlhé roky, tých pár týždňov úplne stačí. Ak už to trvá dlhšie, tak nech je to aspoň preto, že sme s tým človekom naozaj čo to prežili a nielen si to dokázali vytvoriť vo vlastnej fantázii.

Môj záver? Po tridsiatke som si prvý krát pozrel viac dielov Sex v meste a zdá sa mi, že naozaj pre časť mužov a žien to predstavuje (bohužiaľ) realitu.  Keď človek celý život hľadá svoj sen, než je schopný existovať s niekým skutočným a tiež  jeho neschopnosť vidieť seba kriticky v zrkadle a mať túto schopnosť vždy iba pre opačné pohlavie.

Už viem, že všetko sa ešte 50x pokazí, ale medzitým to môže byť fajn, skvelé. Môže to byť plné prítomných chvíľ, ktoré stoja za to. A prídu nové druhy zázrakov, ak sa zriekneme falošnej túžby po dokonalosti. Zázrak ako dcérka alebo syn alebo iba niekoľko rokov bez depiek a telenoviel, ktoré odčerpávajú energiu zbytočne. Potreba „mať rád a byť milovaný“, ktorá ma čím ďalej tým menej špecifické požiadavky a tým viac si vieme užiť čokoľvek čo život prinesie a dá.

I tak si občas hovorím, že či to nemohlo všetko vyjsť na prvý výstrel, v jedinom jednom vzťahu, bez tých všetkých peripetií. Odpoveď je nejasná, lebo je to vždy o šťastí, ktoré navyšujú naše skúsenosti rastúce časom. Ale to šťastie je zároveň aj závisle na našom prístupe, ktorý máme tak nejak už hneď od počiatku a je na ňom závislé vlastne navždy, tak sakra, prečo sa ľudia hneď o začiatku a celý život nesnažia o svoj vlastný správny dobrý prístup? Ako aj o ľudí, ktorí ho tiež takí majú.

Láska je o šťastí

Vzťah o rovnováhe, správnosti a prijatých skúsenostiach

Teraz najčítanejšie