Teplice Success Story- reklamný smog
Boj s vizuálnym a reklamným smogom sa stáva čoraz častejšou (a vďačnejšou) témou komunálnej politiky. Kým ešte pred niekoľkými rokmi boli pre tieto aktivity zapálení najmä aktivisti a zopár dobrovoľníkov, dnes sa udomácňujú v programoch kandidátov na poslancov či primátorov. A hoci politicky a hodnotovo nemám rád slovo „regulácia“, snaha vrátiť do našich miest pohľady na architektúru alebo krajinu a nepremeniť ich len na lacnú reklamnú plochu je určite chvályhodná.
V tomto blogu sa chcem stručne povenovať prípadu, akejsi case study, z malého kúpeľného mesta, pre ktoré som pracoval. Ide o mesto Trenčianske Teplice, ktorého bývalé vedenie sa rozhodlo v roku 2016 z teplických ulíc reklamný smog vytlačiť. Pre úplnosť však treba hneď na úvod povedať, že situácia v malých Trenčianskych Tepliciach, počtom obyvateľov menších ako susedná obec, je v niektorých ohľadoch iná ako vo veľkých mestách. Poukazuje však na známe príslovie „kde je vôľa, tam je cesta.“ A o tom bude aj tento blog.
Prvá etapa
Prvým, základným a zásadným predpokladom je politická vôľa vedenia mesta. Tú sme v Trenčianskych Tepliciach pod vedením primátora Škultétyho mali. Vedenie mesta inšpirované v západných turistických destináciách preto začalo pripravovať legislatívnu úpravu, ktorá by reklamný smog znížila na minimum. Tou bol dodatok k všeobecne záväznému nariadeniu mesta Trenčianske Teplice o hospodárení a nakladaní s majetkom mesta. Tento dodatok zakázal prenájom mestských pozemkov a stavieb za účelom umiestňovanie reklamných stavieb a reklamných zariadení a hladko prešiel v mestskom zastupiteľstve, kde zaň hlasovali všetci deviati prítomní poslanci mestského zastupiteľstva. Na základe tohto VZN neboli predĺžené zmluvy a povolenia na existujúce zariadenia. Tu nám dosť pomohla aj definícia reklamných stavieb v stavebnom zákone, ktorá bola premietnutá priamo do dodatku a nebolo tak už potrebné definovať, čo reklamnou stavbou je, a čo nie.
Z mestských pozemkov tak mohli byť odstránené všetky billboardy, trojnožky, reklamy zo stožiarov verejného osvetlenia alebo tzv. reklamné „áčka“ z pešej zóny (keďže miestne komunikácie sú taktiež majetkom mesta). Treba povedať, že tento krok je plne v kompetencii samosprávy a dokáže výrazne zredukovať problém vizuálneho smogu v mestách. Vo vnútornom kúpeľnom území sme zachovali iba 4 ks citylightov vo vlastníctve mesta, ktoré však boli využívané výhradne na tzv. „kultúrnu reklamu,“ teda na propagáciu mestom organizovaných kultúrnych podujatí.
Po tomto kroku nasledoval ako akási forma „protislužby“ jednotný informačný systém mesta financovaný z prostriedkov oblastnej organizácie cestovného ruchu. Toto bol benefit pre podnikateľov, za ktorý sme očakávali spoluprácu pri odstraňovaní existujúcej reklamy v meste. Realizácia systému prebehla len s malými technickými chybami, ktoré boli ale operatívne riešené a výsledkom boli ďalšie desiatky reklamných tabúľ a dopravných značiek, ktoré zmizli z ulíc Trenčianskych Teplíc.
Toto bola prvá fáza nášho boja za krajšie Teplice. Veľkú rolu zohrala aj mestská polícia, ktorá dodržiavanie nových pravidiel kontrolovala, pričom na začiatku neriešila previnilcov sankciami, ale upozornením. Príslušníkom Mestskej polície Trenčianske Teplice patrí aj na tomto mieste vďaka.
Reklamný smog bol následne v pravidelných intervaloch (nárazovo pred začiatkom turistickej sezóny a operatívne počas celého roka) monitorovaný, pasportizovaný a odstraňovaný. S odstupom po zavedení pristúpilo mesto i k sankciám prostredníctvom mestskej polície alebo stavebného úradu. Takto mesto vyriešilo v prvej etape väčšinu reklám na svojom území, a to bez potreby zmeny územného plánu.
Druhá etapa
Druhá fáza mala byť legislatívne a aj žiadaným výsledkom ešte zaujímavejšou, tá sa však už neuskutočnila, lebo našu snahu zmarili voľby v roku 2018. V druhej etape sme začali v lete 2018 po vzore mestskej časti Brno – Stred s prípravou manuálu označenia prevádzok v kúpeľnom jadre. Ten mal docieliť skultivovanie výkladov na námestí a Kúpeľnej ulici, ktorú niektorí miestni tiežpodnikatelia premenili na balkánsky bazár. Projekt začal pasportizáciou existujúceho stavu, pričom pasport zhodnotil, že z existujúcich označení prevádzok bola väčšina nevyhovujúca a nevhodná!
Na základe tohto pasportu a za pomoci manuálov z Brna a Prahy (Manuál tvorby verejných priestranstiev hlavného mesta Prahy) boli vybraté zásady, z ktorých budú teplické pravidlá hodnotovo vychádzať. Treba spomenúť, že narozdiel od vytlačenia reklamných stavieb a zariadení z mestských pozemkov a mestského majetku, úprava alebo akési „upratanie“ výkladov súkromných prevádzok nie je vôbec jednoduchou záležitosťou. Mali sme preto nachystané dve cesty, ako postupovať.
Tou prvou mala byť osveta a motivovanie prevádzkarov, aby sami pochopili, že v 21. storočí predáva okrem iného aj vizuálno a kvalita priestoru, v ktorom sa potencionálni klienti pohybujú. V turistickej destinácii toto tvrdenie platí dvojnásobne. Samozrejmosťou mala byť akási forma „protislužby“, tak ako pri jednotnom informačnom systéme z prvej etapy.
Druhou cestou, ktorá prišla akosi sama od seba, bol v lete 2018 deklarovaný záujem pamiatkarov vyhlásiť kúpeľné jadro Trenčianskych Teplíc za mestskú pamiatkovú rezerváciu, a to už v najbližšom období. V tomto prípade by sa úradom viac rozviazali ruky v boji s vizuálnym smogom. Ako však spomínam, voliči dali v novembri 2018 po 12 rokoch šancu inej filozofii riadenia mesta, akú ponúkal vo voľbách primátor Škultéty a jeho tím. Niektorí miestni podnikatelia tento výsledok pochopili ako popretie platnosti všetkých účinných zákonných aktov a už deň po voľbách opäť vytiahli na námestie svoje reklamné zariadenia. Ďalší osud vizuálnej čistoty Trenčianskych Teplíc bude preto závisieť od ochoty nového vedenia mesta nepoľaviť a udržať nastavené štandardy minimálne rovnako vysoko.
—
Autor pracoval v rokoch 2016 – 2018 v tíme primátora Trenčianskych Teplíc Štefana Škultétyho
