Výsledky žiakov netešia, ministerstvo zarmucuje

Výrok týždňa

„Spomedzi Európanov sme takmer najskúpejší pri pomoci chudobným, obzvlášť rodinám s viacerými deťmi. Na začleňovanie chudobných dávame 1,27 percenta verejných výdavkov, čo je 0,51 percenta hrubého domáceho produktu. A aj to nám takmer jednou tretinou prispieva EÚ cez fondy. Paradoxne nám neprekáža platiť drahé špeciálne školy, opakovania ročníkov, nulté ročníky alebo elokované pracoviská stredných odborných škôl pri osadách.“

Jarmila Lajčáková
výskumníčka Centra pre výskum etnicity a kultúry
v komentári denníka SME | 29. 1. 2019

Výber z udalostí

• Známe sú najnovšie výsledky testovania piatakov zo slovenčiny a matematiky. Zverejnil ich Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Ukazujú napríklad, že:

x v úlohách zo slovenčiny len tretina žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia dokázala správne opísať vecný charakter textu podľa ukážky;

x len 8 % znevýhodnených žiakov dokázalo vypísať prirovnanie z ukážky básne v teste zo slovenčiny;

x títo žiaci dosiahli v teste z matematiky priemernú úspešnosť 22,9 %, kým žiaci bez znevýhodnenia boli úspešní na 60,9 %.

V zhrnutí výsledkov testovania ministerstvo školstva skonštatovalo, že žiaci z tejto skupiny majú značné vedomostné nedostatky vo všetkých testovaných oblastiach. „Veľmi náročným a problematickým sa pre nich stáva osvojovanie si nadstavbových znalostí a zručností z čitateľskej a matematickej gramotnosti, ak v matematike a slovenčine nemajú utvrdené základné učivo 1. stupňa ZŠ,“ uviedlo ministerstvo na svojom webe.

Do testovania sa zapojilo vyše 46-tisíc piatačiek a piatakov z takmer 1500 základných škôl. Viac informácií a analýz súvisiacich s výsledkami testovania zverejnil NÚCEM tu.

• Výsledkom Testovania 5 sa venovali viaceré médiá (napr. tu a tu).

Z parlamentných strán kritické stanovisko prezentovala opozičná SaS. Jej tímlíder pre školstvo Branislav Gröhling skonštatoval, že na Slovensku chýba systematická príprava pedagógov na prácu so sociálne znevýhodnenými žiakmi. „Tento problém môže ovplyvniť celý budúci život spomenutých žiakov.” Podľa poslanca, ak títo žiaci nezvládnu učivo prvého stupňa, „ako budú pokračovať na druhom stupni? A čo bude s nimi na strednej škole? Týchto žiakov musí štát podchytiť a postarať sa o ich vzdelanie, ak nechce, aby nám tu v budúcnosti vyrastali masy nezamestnateľných ľudí.“

Expertka strany SaS na inklúziu Zuzana Zimenová dodala, že Slovensko hazarduje s potenciálom detí z najzraniteľnejších skupín dlhodobo. „Chýba im podpora pri vzdelávaní doma a navyše v školách nemajú učitelia ani potrebný odborný servis na to, aby ich mohli potiahnuť a rozvíjať vzdelávací potenciál každého dieťaťa bez ohľadu na sociálne zázemie,“ povedala Zimenová.

• O tom, že chudobným deťom nepomáhame dlhodobo, písala pre denník SME aj výskumníčka Centra pre výskum etnicity a kultúry Jarmila Lajčáková. „Chudobné rómske dieťa má (tiež) približne štyrikrát nižšiu šancu, že pôjde v troch rokoch do škôlky. Ale, naopak, päťkrát vyššiu, že sa nebude vzdelávať v bežnej škole, ale že mu bude diagnostikované ľahké mentálne postihnutie a skončí v špeciálnej škole alebo triede,“ uviedla Lajčáková.

• Už 5 rokov spoločne s vami Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.

• Minulý štvrtok sa odovzdávali polročné vysvedčenia. Hodnotenie svojej práce dostalo takmer 473-tisíc žiakov základných škôl a vyše 206-tisíc stredoškolákov. O tom, ako by mali rodičia reagovať na vysvedčenia svojich detí, čomu by sa mali vyhnúť a na čo nezabúdať, zhrnula psychologička Daniela Čechová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

O známkach a ich súvislosti s motiváciou detí vzdelávať sa hovorilo aj na diskusii Nadácie pre deti Slovensko. Pozornosť bola venovaná aj tomu, že poskytovať žiakom spätnú väzbu a motivovať ich k vzdelávaniu možno aj bez známok, cez slovné hodnotenie.

• To, či je výkon žiakov nevyhnutné hodnotiť prostredníctvom známok, rozoberal aj denník Pravda v ankete s poslancami a poslankyňami parlamentu. Na to, že vzdelávanie žiakov inde vo svete hodnotia iným spôsobom, poukázala aj reportáž Rádia Slovensko.

• Podľa zistení špeciálnej komisie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) opísal svoju rigoróznu prácu z piatich učebníc práva bez náležitého citovania zdrojov. Na základe toho ho chceli opoziční poslanci odvolať z funkcie. Zo strany koaličných poslancov však nebola vôľa čo i len schváliť program zasadnutia, mimoriadna schôdza sa tým pádom konať nemohla, keďže touto obštrukciou koalícia zabránila jej otvoreniu.

• Ďalšiu mimoriadnu schôdzu, ktorej cieľom má byť odvolávanie, avizovala opozícia v súvislosti s pochybným prerozdeľovaním stimulov na podporu výskumu. Ministerstvo totiž doteraz dostatočne nevysvetlilo, prečo dotácie dostali aj firmy, ktoré nie sú zapísané v registri partnerov verejného sektora a ani to, že niektoré hodnotiteľské posudky sú v podstatných častiach totožné.

Na kauzu vo svojich blogoch upozornila (tu, tu, tu a tu) Nadácia Zastavme korupciu (NZK). Tá zároveň vyhlásila, že ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) sa snaží vytvárať si dodatočné alibi.

„Odborníci jednoznačne hovoria, že pri prideľovaní stimulov bol porušený protischránkový zákon. Ministerstvo sa to teraz snaží relativizovať tým, že pridáva pre príjemcov stimulov povinnosť registrovať sa do Registra partnerov verejného sektora aj v zákone o stimuloch,“ skonštatovala NZK, ktorá našla až 11 možných priestupkov, za čo môže hroziť ministerstvu sankcia vyše milióna eur.

• Kritika NZK reagovala na to, že ministerstvo školstva posunulo do pripomienkového konania novelu zákona o stimuloch. Navrhuje v nej doplniť doň odsek, že stimuly sa „neposkytnú žiadateľovi, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra verejného sektora a nie je ku dňu podania žiadosti zapísaný.“

Denník SME v spolupráci s NZK informoval o doteraz nezverejnených skutočnostiach týkajúcich sa kauzy. „Takmer štyri milióny eur dostali ako dotáciu na výskum tri firmy podnikateľa Martina Babiara z Michaloviec, spájaného s ukrajinskou mafiou,“ napísal denník. Jedna z Babiarovych firiem mala financie na vedu a výskum inkasovať v rozpore so zákonom.

Žiadateľ o stimuly môže uspieť, len ak v hodnotení získa pri všetkých kritériách kladné hodnotenie. „Firma Futúrum však získala pri jednom z kritérií hodnotenie nie,“ vysvetlil Martin Suchý z nadácie.

O tom, že nedostatkom v procese schvaľovania a prideľovania stimulov je aj to, keď nepoznáme mená hodnotiteľov, písal Denník N.

• Ministerstvo školstva vyhlásilo výberové konanie na predsedu výkonnej rady novej Akreditačnej agentúry, ktorá má byť kľúčovou inštitúciou v oblasti rozvoja kvality vysokých škôl.

„Informácia o zverejnení bola zaslaná taktiež Slovenskej rektorskej konferencii, Rade vysokých škôl SR a Študentskej rade vysokých škôl,“ reagovalo ministerstvo na kritiku toho, že oznam ministerstvo zverejnilo len na svojej webovej stránke. Odborníci to považujú za problém.

„Očakávala by som, že ministerka spraví aspoň tlačovú konferenciu alebo zverejní inzerát v celoštátnom médiu. Keď je to pomerne nenápadne zverejnené na stránke ministerstva, znižuje to pravdepodobnosť, že sa prihlásia ľudia s kvalitným vedeckým výkonom, ľudia so skúsenosťami zo zahraničia,” myslí si Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum.

Všimli sme si

• Analytik projektu To dá rozum Stanislav Lukáč vo svojom blogu upozornil na to, že podľa prieskumu medzi študentkami a študentmi vysokých škôl je rozvíjanie podnikavosti a iniciatívnosti na chvoste zručností, ktoré školy rozvíjajú.

• Prípravný výbor iniciatívy Čítanie mien obetí holokaustu, ICEJ Slovensko a Dokumentačné stredisko holokaustu pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustuvyhlásili 4. ročník študentskej súťaže Susedia, na ktorých sme nezabudli. Prihlásiť sa môžu študenti vo veku od 14 do 19 rokov svojimi prácami v rozsahu do 9-tisíc znakov. Viac sa o podmienkach súťaže dozviete tu.

• Anglická hlavná školská inšpektorka Amanda Spielman oznámila, že tamojšia inšpekcia pripraví nové usmernenia pre školy pri posudzovaní kvality ich vzdelávacieho procesu. Ako informoval denník The Guardian, po novom sa inšpekcia nebude prioritne zameriavať na výsledky žiakov, ale na kvalitu výučby. Rozhodnutie inšpekcie je reakciou na prílišné zameranie sa na výsledky žiakov v testovaniach a umiestňovanie škôl v rebríčkoch.

• Vo štvrtok 7. februára o 14:00 bude na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave prednášať Tony Booth, spoluautor Indexu inklúzie, a Mark Penfold zo školy Babington Academy v Leicesteri, kde sa úspešne vzdelávajú anglickí žiaci spoločne s deťmi prisťahovalcov, medzi nimi i rómskymi deťmi zo Slovenska.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk