Pavlína Pořízková ako detský rukojemník za Železnou oponou
Keď 25. augusta 1968 rodičia vtedy 3-ročnej Pavlínky na motorke prekračovali v Mikulove hranice do Rakúska, nepredstavovali si, že potrvá takmer 6 rokov, kým sa celá rodina dá znova dokopy. Boli to chaotické dni, sovietske vojská pred pár dňami obsadili Československo, a Pořízkovci tu za žiadnu cenu nechceli zostať. Malú Pavlínu dajú k starým rodičom ako zvyčajne a potom ju dostanú k sebe, keď sa situácia upokojí.
Pohnútky Jiřího Pořízku (* 7. 2. 1940) na emigráciu sú pochopiteľné. Nikdy to nebol priateľ ľudovo-demokratického režimu, už začiatkom 60. rokov bol za podvracanie republiky odsúdený na 2,5-ročné väzenie. A tak keď v auguste 1968 do Prostějova vtrhnú sovietski vojaci a odvšadiaľ prichádzajú správy o mŕtvych, rozhodnú sa s manželkou Annou pre unáhlený odchod z Československa. Pavlínku (* 9. 4. 1965) si zatiaľ vezme k sebe babička. Ako vždy, keď k nej dcérku na nejaký čas dali. Majú v pláne, že sa po ňu po upokojení situácie vrátia, prípadne sa spoliehajú na to, že civilizovaná krajina im dieťa vydá, keď o to zo zahraničia požiadajú. Nebolo to asi najrozumnejšie riešenie, ale kto si dnes dokáže predstaviť, čo sa tu dialo? Obsadili nás… Bude vojna? A odchádzajú predsa len tak, bez majetku, iba na motorke…
Pořízkovci sa tak dostávajú do Rakúska. A nie sú sami, sú tu tisíce československých utečencov. S ohľadom na neskoršie žiadosti o vydanie dcérky majú celkom rozumný nápad. Premysleli si to: požiadajú o vysťahovanie do Švédska. To je neutrálna krajina, v československej tlači ju nenazývajú ako imperialistický Západ. Odmietajú ponuky komisie pre utečencov na vysťahovanie do zámoria. To by bolo od Pavlínky príliš ďaleko. O rok už sú vo Švédsku. Doma v Československu im medzitým zhabali majetok a odsúdili ich za nedovolené opustenie republiky. Jiří dostal 30 mesiacov a Anna 18 mesiacov.
Malá Pavlínka zatiaľ žila u babičky v Prostějove. Pořízkovci žiadali československé úrady o povolenie na vysťahovanie dcéry. Písali žiadosti na ministerstvo vnútra ČSSR, obracali sa na Červený kríž, na prezidenta republiky Ludvíka Svobodu, na výbor pre ľudské práva pri OSN. Neúspešne. Jedného dňa sa teda nešťastní rodičia posadili pred budovu švédskeho parlamentu, začali protestnú hladovku a zbierali podpisy pod petíciu. Prípad sa dostal do médií, pod ich žiadosť sa podpísalo 80 tisíc ľudí. Dosiahli to, že sa o vycestovanie dcéry z Československa začali zasadzovať švédske úrady a novinári. Z domova však aj v tejto situácii prišlo zamietavé stanovisko. Režim im odkázal, že sa majú vrátiť do Československa.
Na scéne sa objavujú dvaja mladí švédski piloti. Možno tak trochu v túžbe po dobrodružstve alebo s úmyslom neskôr príbeh speňažiť vymyslia plán, ako Pavlínu dostanú z Československa. Za finančnej pomoci švédskeho podnikateľa poletia malým lietadlom do Brna pod zámienkou záujmu o kúpu lietadla. Potom navštívia prarodičov Pavlínky, odovzdajú im list od Jiřího a Anny a vezmú dievčatko na výlet lietadlom do Bratislavy. Pred pristátím budú predstierať poruchu na podvozku a preletia na najbližšie letisko – do Viedne. Tento vcelku dobre vymyslený plán nakoniec stroskotá na banálnom probléme. Nedokážu sa poriadne dorozumieť so starými rodičmi Pavlínky. Nevedia ani slovo po česky a starí rodičia sa boja riskovať. Piloti sa vracajú do Švédska a prinášajú len list od dedka.
Anna Pořízková
Jeden z pilotov prichádza s ďalším nápadom. Jeho manželka sa podobá na Annu Pořízkovú. Požiada o vystavenie nového švédskeho pasu a Anna sa čo najviac prispôsobí jej zovňajšku. Potom pod jej menom poletí do Československa, aby vyzdvihla svoju dcérku. Anna je síce práve tehotná a Jiří je proti takej akcii, ale napriek tomu pani Pořízková odlieta spolu so švédskymi pilotmi do Československa s dokladmi na meno Ann-Britt Wickenbergh. Trojica však podcenila československú políciu. Na ceste do Prostějova ich zatknú a Štátna bezpečnosť spustí podivnú akciu. Švédski mladíci sú síce odsúdení na 6 rokov do väzenia (po roku ich z Československa vyhostia), ale s Annou má polícia iné úmysly. Nielen že Anna nie je posadená do väzenia za opustenie republiky, falšovanie dokladov a pokus o zavlečenie svojej dcéry do cudziny, ale naopak je zo zdravotných dôvodov prepustená, môže bývať u rodičov a dokonca jej úrady finančne pomáhajú. Zámerom asi bolo odlúčiť a oddeliť Annu od manžela. Pod vedením ŠtB je dokonca natočený propagandistický krátky film o pozadí „únosu“.
Žiadosť o udelenie víza
Jiří Pořízka je vo Švédsku zúfalý. Už nebojuje len za vydanie dcéry, ale za Železnou oponou je zadržiavaná už aj jeho manželka, ktorá neúspešne žiada o vysťahovanie do Švédska, a ich druhé dieťa – syn Jáchym. Neúspešný je aj Jiřího ďalší pokus. Nájde firmu špecializujúcu sa na únosy ľudí a tá najme švajčiarskeho občana, ktorý sa pokúsi prejsť do Československa na špeciálne upravenom automobile s vybudovaným úkrytom na prevoz osoby. Aj tento plán však stroskotá, československá pasová kontrola úkryt objaví ešte pred tým, než vôbec k realizácii dôjde.
Medzitým sa československo-švédske vzťahy zhoršujú. Z Československa je vyhostený švédsky novinár, ktorý sa prípadom intenzívne zaoberá. Vojna o Pořízkovcov dokonca zasahuje šport. Tunajšie úrady nedajú víza niektorým švédskym novinárom, ktorí chcú pricestovať na dve medzinárodné hokejové stretnutia Československo-Švédsko v Prahe. Švédsky hokejový výbor na protest ruší účasť na zápasoch.
Jiří Pořízka dostáva možnosť súkromne sa stretnúť so švédskym premiérom. Olof Palme má pre jeho prípad pochopenie a sľúbi, že sa osobne za vyriešenie situácie zasadí. V júni 1973 sa v Helsinkách na konferencii o bezpečnosti v Európe stretnú ministri zahraničných vecí Československa a Švédska.
12. marca 1974 dostáva Anna Pořízková povolenie aj s deťmi vycestovať. Švédske noviny vypravia do Viedne lietadlo s Jiřím Pořízkom a na hraničnom priechode Drasenhofen–Mikulov sa konečne dočká svojej manželky Anny, už dosť vyrastenej dcérky Pavlíny a syna Jáchyma, ktorého ešte nikdy nevidel.
Dramatický, 6 rokov trvajúci príbeh má však smutné dôsledky. Manželstvo Pořízkovcov sa rozpadá. Annu s deťmi čakajú vo Švédsku ťažké chvíle. Má čo robiť, aby nejako vôbec prežili. Pavlína má len 15 rokov, keď už berie život do svojich rúk. Odchádza do Paríža a naštartuje svoju úspešnú kariéru topmodelky. Z rukojemníka komunistického režimu sa nakoniec stane jedna z najkrásnejších žien na svete.
Pavlína Pořízková (2014)
„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“
(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)
Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.
Zdroje a obrázky:
Příběh dcery, která zůstala na druhé straně opony
Letadlo pro Pavlínu (relácia z cyklu V zajetí Železné opony)
