Denník N

Stroskotal FilmStruck – ožije Criterion Channel?

Takto FilmStruck oznámil svoj vlastný zánik. Zdroj – AVSForum
Takto FilmStruck oznámil svoj vlastný zánik. Zdroj – AVSForum

Čo si počnú milovníci kvalitných filmov teraz, keď zanikla streamovacia služba FilmStruck?

Ani 100 000 predplatiteľov nestačilo na záchranu filmovej streamovacej služby FilmStruck, ktorá ukončila prevádzku 29. novembra 2018. Hanebné geoblokovanie mimo USA a Kanady iste nepomohlo tomu, aby si služba získala viac platiacich zákazníkov, hoci pomocou VPN sa mi k nej podarilo dostať aj z Európy.

Hádam sa bude lepšie dariť nasledovníkovi – Criterion Channelu, ktorého štart je určený na 8. apríla 2019. Prvý krok je však rovnaký: geoblokovanie mimo USA a Kanady.

No aj v tomto prípade (zatiaľ) zaberá VPN. Bez VPN sa ani nedá vytvoriť používateľské konto; s ním ma stránka vyzvala zadať číslo platobnej karty. S malou dušičkou som zadal slovenskú kartu – a na počudovanie potvrdzovacia platba vo výške symbolického dolára prešla. A je už možné pozerať ochutnávku budúcej služby – klasiku Mikey a Nicky z roku 1976 s Petrom Falkom a Johnom Cassavetesom.

Cena pre tých, ktorí si službu objednajú pred jej oficiálnym spustením 8. apríla, je zvýhodnených 89 dolárov ročne (namiesto štandardných 99). V mojom prípade mi bola ihneď avizovaná cena 108 dolárov ročne – teda už aj s prirážkou európskej DPH. To je zaujímavé: Európu oficiálne (geo)zablokujeme, ale DPH aj tak zinkasujeme.

Verím, že veľa „zodpovedných“ si tento blogočlánok neprečíta a službu aspoň naozaj bude možné používať v plnom rozsahu aj po 8. apríli. Ešte aj 108 dolárov ročne považujem za primerané predplatné (za jeden rok NHL.tv platím okolo 130 € ročne a špičkové filmy si vážim ešte viac než špičkový hokej). Ak je 108 dolárov ročne cena za podporu „internetového vysielania“ kvalitných filmov, aby sme nezostali odkázaní výlučne na strednoprúdový Netflix či nebodaj na pirátov – čo sa dá robiť, tých 108 dolárov obetujem.

Filmy a hudba musia dobehnúť literatúru

Keď to platí pre Netflix, tým skôr pre Criterion Channel: hlavným problémom týchto služieb je nekompletnosť katalógu.

Čo ma na inak skvelej službe FilmStruck vyrušovalo najviac, bolo, že niektoré filmy v nej boli dostupné len na obmedzený čas – také niečo považujem za neprijateľné v ére internetu. Katalóg FilmStrucku sa celý čas rozširoval a zároveň zužoval, hoci v ére internetu by sa mali katalógy len a len rozširovať, nikdy redukovať. (Tak ako renomovaná kamenná knižnica len rozširuje svoje knižničné fondy a neberie čitateľom prístup k exemplárom, ktoré už v minulosti dala čitateľom k dispozícii.)

Jediná služba „online knižnice“, ktorú bude v budúcnosti možné považovať za uspokojivú – či už pôjde o knižnicu filmov, kníh alebo hudby –, bude taká, ktorá bude svojim predplatiteľom ponúkať prístup ku kompletnému katalógu všetkých filmov, kníh či hudby, aké ľudstvo kedy stvorilo. Bodka. Veď presne to isté celkom prirodzene očakávame, keď vkročíme do kamennej knižnice či (takpovediac „kedysi“) požičovne DVD alebo hudobnej predajne.

Viete si predstaviť, že by vám knihovník v niektorej knižnici povedal toto? „Týchto autorov u nás nevedieme, musíte sa stať členom konkurenčnej knižnice!“ Poklepali by ste si na čelo. Literatúra ako jeden z najstarších druhov umenia pochopila, že tadiaľto cesta nevedie. V oblasti filmov a hudobných nahrávok sme do tohto štádia samozrejmosti kompletnosti katalógu ešte nedospeli.

Akokoľvek to znie v roku 2019 utopicky a akokoľvek nad tým budú zalamovať ruky právnici – kompletnosť katalógu pre platiacich zákazníkov (online) knižnice (aj tej filmovej a hudobnej) je nevyhnutnosť. Vari sa toho dožijeme ešte v 21. storočí.

Keď nie sú dostupné online služby s úplnými, všeobjímajúcimi katalógmi všetkých tvorivých výdobytkov v príslušnej sfére umenia, potom sa nemožno čudovať, keď čiastkové služby postihne rovnaký osud ako FilmStruck: stroskotajú pre nedostatok predplatiteľov. A už vôbec sa nemožno ponosovať na online pirátov, ktorí by sa pri absencii platených služieb s kompletnými katalógmi dali neraz označiť dokonca za „záchrancov umenia“ či „sebaobranu“ v bezútešnej situácii.

Geoblokovanie ako nový rasizmus

Dvojnásobne to platí, keď sa v 21. storočí uplatňuje geoblokovanie v akejkoľvek podobe – pre internetovú éru znova niečo neprijateľné. Geoblokovanie je nielen nemorálne, ale malo by sa priam vyhlásiť za ilegálne; no nielen na území EÚ, ako sa o to chvályhodne snažia orgány EÚ, ale celosvetovo.

V online diskusiách mi viacerí Američania oponovali: geoblokovanie je vraj nevyhnutné, lebo vďaka predaju práv do rôznych svetových regiónov financujú najmä drobní, nezávislí filmári svoju tvorbu. Tento argument neberiem. Ak je nutné (?) tvorbu financovať nemorálnymi prostriedkami, to radšej nech tvorba ani nevznikne. Áno, aj nezávislí filmári potrebujú živiť svoje rodiny a platiť hypotéky, ale nemalo by sa to diať na úkor tých, komu je umenie určené, teda na úkor divákov ich filmov. Umenie je predsa vždy adresované ľudstvu ako celku – nie obecenstvu vo vybraných krajinách sveta. Veď aj bankovými lúpežami by sa dala financovať filmová tvorba, živiť rodina či splácať hypotéka. Dopúšťame sa preto bankových lúpeží? Nie, pretože je to (okrem iného) nemorálne.

Som prekvapený, že v dnešnej ére politickej hyperkorektnosti zbavenej zmyslu pre humor, keď si človek čo i len sekundovým prerieknutím či nešikovným vyjadrením môže vyslúžiť obvinenie z rasizmu, sexizmu, homofóbie, mizogýnie, xenofóbie a podobne, sa práve geoblokovanie tak toleruje. Geoblokovanie internetu (ktorý je už z definície jedinou sieťou pre celý svet) považujem za formu diskriminácie podobnú rasizmu a pripomína mi apartheid. Rasizmus diskriminuje ľudí na základe farby pokožky – geoblokovanie zasa na základe toho, v ktorej krajine sveta sa ľudia narodili alebo v ktorej žijú. Pričom tak ako si pri narodení nevyberáme farbu svojej pokožky, nevyberáme si ani krajinu sveta, kde sa narodíme, a väčšina z nás ani nemá realistickú možnosť vybrať si krajinu sveta, v ktorej svoj život strávime. Aj otrokárstvo bolo kedysi legitímnym spôsobom obživy a ľudia ním živili svoje rodiny. Pokračujeme v ňom v 21. storočí? Nie, lebo je (okrem iného) nemorálne.

Nie „zdieľanie“ má byť ilegálne – ilegálne má byť geoblokovanie. A potom, ak bude dostupná online knižnica s úplným katalógom za rozumné mesačné či ročné predplatné, nebude sa už (o tom som presvedčený) vo výraznej miere ani treba obávať neželaného zdieľania.

Cena za predplatné by mala byť spravodlivá – to znamená, že by nemala byť rovnaká pre zákazníkov zo všetkých krajín sveta, ale prispôsobená cenovým pomerom obyvateľstva v jednotlivých krajinách. 10 dolárov mesačne môže byť prijateľná cena predplatného v mnohých krajinách, no závratný výdavok v iných krajinách a svetadieloch.

Pekne to robí Spotify: Švédi sú si vedomí rokliny medzi príjmami a životnými úrovňami obyvateľstiev dokonca aj vo vnútri Európskej únie, a tak predplatné Spotify stojí menej v bývalých komunistických krajinách strednej a východnej Európy než v západnej Európe. Bravo!

Vo februári 2019 neviem o kvalitnej online knižnici, ktorá by sa v oblasti literatúry rozsahom svojho katalógu aspoň blížila k Spotify vo sfére hudby. Napríklad predplatné online knižnice od Amazonu je z tohto hľadiska až smiešne – ponuka kníh pre predplatiteľov je minimálna; a pod „minimálna“ nemám na mysli kvantitu (áno, milióny zväzkov, ktoré si autori vydali sami, Amazon do predplatného zahrnul), ale predovšetkým kvaliturelevantnosť. Ani nehovoriac o tom, že väčšina dnešných online knižníc ponúka knižky len v jedinom vybranom jazyku a nie vo všetkých jazykoch sveta, ako to robí renomovaná kamenná knižnica.

Aktualizácia z 11. mája 2019: Digitálny apartheid víťazí

Nádeje boli márne – skúšobná platba zo slovenskej karty síce prešla, ale tá prvá skutočná za prvý rok predplatného už nie. Veľmi milo mi Criterion Channel hneď aj zrušil používateľské konto – a pri pokuse o vytvorenie nového konta rovno vyhodí okno s geoblokovaním, dokonca aj pri použití (iného) VPN; nepomáha ani vyčistenie koláčikov z prehliadača.

Ešte aj formulár, kde sa má v teórii zadať emailová adresa a požiadať o „sprístupnenie v mojej krajine“, je poruchový a žiadna emailová adresa sa zadať nedá.

Criterion Channel tak milovníkom filmového umenia na celom svete odkazuje: „Piráti, do toho!“ Nuž, výborne – určite dokážem tých zhruba 100 €, ktoré som bol ochotný každoročne venovať na podporu tohto bohumilého projektu, využiť aj na iné veci.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.