Ako prežiť perfekcionizmus

Vo svojej rodine nachádzam silný vplyv toho, čo považujem za zdravý perfekcionizmus. Prejavuje sa dôrazom na tvrdú prácu, vysoké ciele, presnosť, morálnu bezúhonnosť a zachovávanie dobrých vzťahov. Avšak kde je tá hranica, kedy je niečo normálne a zdravé? Pretože na jednej strane, vďaka vytrvalosti a schopnosti zadeliť si čas, podávam veľké výkony a na strane druhej, málokedy ma niečo uspokojí…

Čo sa skrýva za perfekcionizmom

Slovo perfekcionizmus je odvodené od latinského perficere – urobiť niečo dôkladne, alebo úplne. Slovníky však ponúkajú aj ďalšie výklady tohto slova: bez chyby a omylu; v stave vynikajúcej kvality; bezchybný; precízny; najvyšší stupeň znalosti a zručnosti. Jedinú útechu pri skúmaní významu tohto slova ponúka filozofický slovník: teleios – stať sa tým, kým sa mám stať.

V tridsiatich rokoch dvadsiateho storočia sa pod pojmom perfekcionizmus ustálila predstava osoby, ktorú uspokojí iba najvyšší štandard, teda pod slovom perfekcionizmus sa skrývalo označenie túžby po dokonalosti v jednej, alebo vo viacerých / všetkých oblastiach života.

Hlasy sirén ktoré zaznievajú z filmov a reklám, prehlbujú našu nespokojnosť. Pretože nehovoria o tom, čo sme dosiahli a čo môžeme dosiahnuť. Ale čo by sme mali chcieť a to bez ohľadu na to, či je v našich silách a či potom túžime (a či nás to dokáže naplniť). A aby to nebolo jednoduché, treba povedať že niektoré prvky perfekcionizmu, prinášajú aj dobré ovocie.

Tri druhy perfekcionizmu

V odbornej literatúre sa dlhé desaťročia viedla debata, či je perfekcionizmus ako taký nezdravý, alebo za istých okolností je zdravý a prínosom pre človeka. Podľa viacerých odborníkov je možné odlíšiť normálny perfekcionizmus ktorý je zdravý a jeho snahou je dosiahnuť niečo „viac“, od neurotického a nezdravého perfekcionizmu, ktorý je už posadnutosťou.

Pri snahe rozlíšiť tieto dva koncepty a nájsť medzi nimi hranicu, nám pomáha tvrdenie, že rozdiel medzi nimi je v tom, aká silná je táto tendencia – ako veľmi sa človek snaží dosiahnuť dokonalosť; miera v akej odvodzuje svoju hodnotu od dosiahnutého cieľa a ako reaguje na situáciu, keď sa mu to nepodarí. Práve rozdiel medzi tým, čo je v jeho schopnostiach a čo si stanovuje ako cieľ, je hranicou medzi zdravým a nezdravým perfekcionizmom. Kým zdravý perfekcionista sa snaží o rast (čo sa mu darí a dokonca v niektorých oblastiach nemá ďaleko od dokonalosti), nezdravý perfekcionista sa snaží o dokonalosť (a vo väčšine oblastí sa mu to nepodarí a dosiahne menej, než zdravý perfekcionista).

Môžeme teda rozlíšiť dva druhy perfekcionizmu: zdravý a nezdravý. Zdravý perfekcionista je plný energie, má pozitívny a reálny pohľad na seba, dáva si reálne ciele, dopredu ho ženie pozitívna motivácia, snaží sa zvyšovať svoje sebavedomie, tešiť sa zo svojich schopností a vie oceniť dobre vykonanú prácu. Tento druh perfekcionistov obohatil spoločnosť o veľké množstvo umeleckých, hudobných, teologických a vedeckých diel. Tento pohľad vníma perfekcionizmus ako energiu, ktorú treba usmerniť pozitívnym smerom. Naproti tomu nezdravý perfekcionista si stanovuje nereálne ciele, svoju hodnotu odvodzuje od výkonu, vystavuje sa neustálej kritike (trápi sa nad chybami, ktoré urobil) a zväzuje ho pochybnosť o vlastných schopnostiach. Vždy je presvedčený, že niečo mohol urobiť lepšie a tento prístup ho pripravuje o spokojnosť, ktorú by cítil za normálnych okolností. Všíma si totiž viac zlyhania, než úspechy. Má tiež čiernobiele videnie sveta, je podozrievavý a má sklon všetko kontrolovať. Dopredu ho ženie motivácia poznačená strachom, teda strach zo zlyhania, z odmietnutia či z chýb.

Okrem zdravých a nezdravých perfekcionistov, sa možno stretnúť s porazenými perfekcionistami. Ich znakom je, že všetko chcú mať dokonalé a ak to nemôže byť dokonalé, tak nemá význam sa o to snažiť. Títo ľudia sa stávajú obeťou vlastných prehnaných požiadaviek. Síce tušia (alebo majú predstavu o tom) kto naozaj sú, ale nedokážu si ju udržať. Keď sa im darí, dokážu sa oprieť o túto víziu (kto som a kým sa môžem stať), ale keď sa im nedarí, strácajú pôdu pod nohami a začnú sa považovať za stroskotancov, ktorí sú nespoľahliví, nekompetentní a hodní opovrhnutia. Kým zdravého perfekcionistu poháňa túžba prekonať sa (rásť), tak porazený perfekcionista, sa vzdáva akejkoľvek snahy.

Perfekcionizmus podľa výkonu

Podľa jednej štúdie, možno perfekcionizmus rozlíšiť do niekoľkých oblastí (podľa zamerania):

Výkon – odvádzajú svoju hodnotu od toho, čo dosiahli. Ak si im dlhodobo nedarí, skĺzajú do depresie a úzkosti. Nadmiera obáv znižuje ich koncentráciu. Svoje ciele dosahujú len za cenu nepokoja a veľkej ustráchanosti (o výsledok).

Výzor – svoju hodnotu odvádzajú od svojho vzhľadu, snažia sa urobiť na iných dojem. Tento perfekcionizmus sa môže prenášať aj na vzhľad domu, záhrady, auto, deti…

Vzťahy – vstupujú do vzťahov s istými predstavami, ak sú extrovertní, tak sú kritickí voči iným, ak sú introvertní sú kritickí voči sebe. Keď vzťah napreduje a vzniká reálne riziko že ten druhý spozná ich chyby, začnú si udržiavať odstup od vzťahu, čo nakoniec môže viesť k jeho krachu.

Morálka – sústreďujú sa na to, aby oni sami, ale aj ľudia naokolo, dodržiavali isté normy a predpisy. A urobia všetko preto, aby sa dodržiavali. Príklad tohto konania nachádzame medzi farizejmi a zákonníkmi.

Celkový perfekcionizmus – snažia sa o dokonalosť vo všetkých oblastiach. Vďaka tejto snahe dochádza k vzniku osobnosti s obsesívnymi črtami správania a s veľkou citlivosťou na detaily.

Perfekcionizmus podľa zamerania

Na seba orientovaný perfekcionizmus – títo ľudia sami na seba kladú vysoké požiadavky, snažia sa o dokonalosť a vyhnúť sa zlyhaniu, sú sebakritickí a majú sklon zamerať sa na svoje chyby. Cítia zodpovednosť za svoj život. Často bývajú veľmi úspešní, príjemní a milí, sú svedomití, disciplinovaní a organizovaní, vo vzťahoch hĺbaví, empatickí a majú silné zásady. Avšak ak sú preťažení, pomerne rýchlo začne byť ich perfekcionizmus deštruktívny. A vtedy sa v ich správaní objavujú prejavy ako: netrpezlivosť, obviňovanie seba, pocit hanby a viny, popudlivosť, citlivosť na kritiku a samovražedné sklony.

Sociálne podmienený perfekcionizmus – dopredu ich ženie vedomie, že pre nich dôležití ľudia, majú na nich vysoké požiadavky (očakávania). Iste, sú určité spoločenské normy a predpisy, ktoré je potrebné dodržiavať, ale tu v snahe o uznanie, ide o prehnané konanie. Čo je pochopiteľne len málokedy uskutočniteľné. A vtedy získavajú pocit, že ich ostatní hodnotia prísne, nekompromisne a tvrdo. Často v sebe dusia hnev a svoju zlosť obracajú na iných (ktorých obviňujú z toho, pod akým tlakom musia žiť). Ale tým to nekončí, obviňujú aj seba že nie sú dosť dobrí. A dostávajú sa do pasce. A v ich správaní sa objavujú aj ďalšie prejavy: ako úzkosť, váhavosť, osamelosť, znechutenie, smútok, depresie, nepokoj, poruchy stravovania a psychosomatické problémy.

Perfekcionizmus zameraný na druhých – títo ľudia kladú očakávania na iných. Majú sklon k egocentrizmu a voči potrebám druhých sú necitliví. Nadviazať vzťah je pre nich ťažké, pretože majú sklon ku kontrolovaniu, súťaživosti, egocentrizmu, netrpezlivosti a arogancii. V ich správaní sa objavuje tiež snaha ovládať iných, obviňovanie iných, netrpezlivosť a vyčleňovanie od ostatných.

Len veľmi málo ľudí, má len jeden z týchto typov perfekcionizmu, väčšinou je jeden z nich dominantný a doplnený iným typom. Z týchto troch (podľa negatívnych dopadov), je na tom najhoršie sociálne podmienený perfekcionizmus. Perfekcionizmus zameraný na seba, je z nich najmenej problematický (stáva sa problematickým, keď sa prekročí individuálna hranica únosného tlaku a stresu, kedy jedinec začne byť nepríjemný k sebe, ale aj k ostatným).

Zdravotné následky perfekcionizmu

Depresia – kým zdravý perfekcionizmus znižuje riziko depresie, nezdravý ho výrazne zvyšuje. Úzkosť, obavy, pochybnosť, neúspech… to všetko je živnou pôdou pre depresiu. Perfekcionisti sa snažia mať všetko pod kontrolou (líšia sa medzi sebou len v intenzite tohto postoja). A keď niečo naruší túto ich „moc a istotu“, začne sa im rúcať celý svet.

Vyhorenie – nezdravá miera v práci, v očakávaní a v oddychu je veľkým rizikom pre vyhorenie, kedy sa začne strácať pracovné nadšenie, objavuje sa pocit beznádeje a zlyhania, stráca sa schopnosť rozhodovať, chýba vnútorná sila (energia) a tieto prejavy sú často spojené s depresiou.

Samovražedná predstavivosť – nezdravý perfekcionizmus môže pri zlyhaní viesť k intenzívnemu pocity hanby a vďaka čiernobielemu mysleniu, jeden extrém vystrieda druhý a tak od veľkej odvahy, skĺznu perfekcionisti do veľkej beznádeje. A odtiaľ nie je ďaleko k samovražedným predstavám a sklonom. Tento stav sa nevyhýba ani významným osobnostiam – nemecký filozof Ludwig Wittgenstein s tým zápasil celý život.

Hnev – či už boli predstavy nedosiahnuteľné, alebo reálne (no nedosiahnuté), prichádza pri nezdravom perfekcionalizme k pocitu frustrácie. Títo ľudia majú často veľký cit pre určité normy a správanie. A nevedia ventilovať svoj hnev. No potlačený hnev vedie k podráždenosti, náladovosti, depresií, k úzkostiam a pri silnom impulze (z vonku), aj k veľkým (nekontrolovateľným) výbuchom hnevu.

Poruchy stravovania – je to trochu paradox, ale nezdravý perfekcionizmus vedie aj k poruchám stravovania, či už k anorexií, alebo k bulímií. Ale patrí sem už aj pomerne bežná skúsenosť – problém prijať potravu (keď sme vystavení veľkému stresu). V prípade anorexie a bulímie je to snaha zamerať svoju pozornosť na váhu. Ľudia ktorí majú pocit že strácajú moc nad svojím životom, môžu sa podvedome zamerať na niečo, čo majú pod kontrolou. A v tomto prípade je to váha vlastného tela.

Úzkosť – na jednej strane hlboká túžba po obdive a prijatí, na druhej strane veľká obava pred zlyhaním. Úzkosť ako taká, môže byť v istej miere impulzom pre vyšší výkon, ale v skutočnosti človeka paralyzuje. A tento stav sa prejavuje veľkým strachom a obavami, môže sa objaviť tras, potenie, zrýchlený tlkot srdca, bolesť v hrudi, zrýchlené dýchanie a pocit straty vedomia.

Váhavosť – ak ste presvedčený že musíte urobiť niečo kvalitne a uvedomujete si možné riziko zlyhania, môže vás začať zväzovať obava pred týmto rozhodnutím a podvedome začnete odsúvať potrebu rozhodnutia, alebo uskutočnenia práce.

Nerozhodnosť – ak sa veľmi dlho trápite vlastnými chybami (z minulosti) a stále si vyčítate že ste niečo mohli urobiť lepšie, potom sa nedokážete poučiť z chyby a nedokážete ju prijať a ísť ďalej. A následkom toho budete neustále zvažovať možnosti a nebudete si vedieť vybrať. Niektorí ľudia majú problém sa rozhodnúť, lebo majú pocit že keď sa rozhodnú, niečo stratia. A tak stále čakajú na ideálnu prácu, partnerku, pracovnú ponuku…

Obsesívno-kompulzívne poruchy – pri tejto poruche prichádzajú nechcené, neodbytné a vracajúce sa myšlienky a impulzy (strach, pochybnosť, predstava, podnet), ktoré spôsobujú veľký nepokoj. A aby sa ich človek zbavil, pociťuje nutkanie reagovať na ne viacnásobne sa opakujúcim správaním, alebo mentálnymi predstavami o konkrétnych činoch. Napríklad niekto musí pred spaním x krát skontrolovať, či sú zamknuté dvere.

Prepiata úzkosť – prepiata úzkostlivá osoba má sklony k prehnanej čestnosti a príliš sa zaoberá aj morálnymi triviálnosťami a stále sa trápi nad svojím konaním (ktoré skúma z mnohých strán).

Za mnohé negatívne prejavy perfekcionizmu, môže čiernobiele myslenie.

Nezdravý perfekcionizmus

Asi najviac perfekcionistom ubližuje myšlienka, podľa ktorej svoj úspech minimalizujú a zlyhanie maximalizujú. Stačí jeden neúspech a strácajú pôdu pod nohami. Nevedia si vychutnať to, čo dosiahli a každé zlyhanie vnímajú ako prehru. Nezdravý perfekcionista, sa snaží okolo seba vytvoriť svet bezpečia a istoty. A snaží sa vo všetkom dominovať (byť najlepší) a všetko riadiť. Niektorí perfekcionisti na skutočnosť, že nemôžu získať takúto kontrolu, reagujú skutočnou apatiou a nečinnosťou; iní na neistotu reagujú tak že neustále prechádzajú od jedného extrému do druhého, od absolútnych právd k prenikavým pochybnostiam a ďalší sa snažia pred neistotou chrániť tým že opakujú zaužívané vzorce správania (majú svoje zvyky).

Ako ľudia sa medzi sebou líšime schopnosťou prispôsobiť sa novým myšlienkam, situáciám a prostrediu. No pre nezdravých perfekcionistov, je zmena stresujúcim faktorom. Ľahko podľahnú nervozite, sú podráždení a niekedy sa pokúsia zo situácie vycúvať (aby unikli pred úzkosťou). Ak sa už pre zmenu rozhodnú, potom musí byť uskutočnená rýchlo a najlepšie hneď.

Nezdraví perfekcionisti majú často problém vychutnávať si život a uvoľniť sa. Prenasleduje ich úzkosť a predstava, čo všetko mohli urobiť lepšie. Majú totiž veľmi citlivé a niekedy narušené svedomie. Často sa trápia vinou a hanbou, ak nespĺňajú svoje vlastné očakávania, alebo očakávania druhých.

Nezdraví perfekcionisti zo strachu radšej neriskujú, než by mohli urobiť chybu. A preto urobiť akékoľvek rozhodnutie, je pre nich veľmi ťažké. Je to strach pred zlyhaním a v prípade vzťahov, strach pred záväzkom (a sklamaním).

Nezdravých perfekcionistov často priťahujú náboženstvá a komunity, ktoré majú jasnú štruktúru a ucelený koncept myslenia. Vlastnú neistotu zaháňajú tým, že sa podriadia autorite vodcu, alebo si osvoja predpisy, ktoré hovoria čo je dobré a čo zlé. A vďaka tomu sa vyhnú rozhodovaniu.

Nakoniec nezdraví perfekcionizmus, môže viesť k skutočnej strate kontaktu s realitou. Kým zdravý perfekcionista je motivovaný snahou rásť a vie, že to potrvá nejaký čas, tak nezdravý perfekcionista je hnaný pocitom nedostatočnosti a naliehavosti a nemá chuť čakať. Stráca tak schopnosť rozlišovať medzi prostriedkami a cieľmi, medzi dobrom a zlom.

Korene perfekcionizmu

Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k vzniku perfekcionizmu. Je ťažké rozlíšiť medzi genetickou predispozíciou (dedičnosť), naučeným správaním a normálnymi vývojovými fázami. V každom prípade, ide o komplex z časti vrodených a z časti získaných daností. Teda kombinácia dedičnosti, výchovy a vývoja (našťastie človek sa mení a vyvíja celý život).

Jeden z najsilnejších impulzov perfekcionizmu je hanba. Je to komplikovaná emócia, ktorá má silné prepojenie s pocitom viny. Vina a hanba, sú samo osebe spúšťacie mechanizmy, ktoré sú vbudované do nášho svedomia. Vina nie je len pocit, je to signál, že sme urobili niečo zlé. Je to vlastne priznanie, že sme sa dopustili niečo zlého. Cítim vinu, pretože cítim zodpovednosť. Hanba je spojená skôr s hodnotením a s odhalením. Vinu pociťujem vo vzťahu k správaniu a hanbu vo vzťahu k sebe. Cítim vinu a tak sa hanbím sám za seba, za svoje správanie. Čím viac budeme potláčať vedomie viny a hanby, tým menej budeme voči nim citliví. Pocit viny a hanby, teda úzko súvisia s tým, ako žijeme. A prečo je to dôležité práve pre perfekcionizmus? Zdravá citlivosť (vedomie) viny a hanby, je dôležitá pre skutočné prijatie a spoznanie seba. Necitlivosť nás vedie k popieraniu, k hnevu a k depresií. A keď stratíme citlivosť a tým aj cit pre rovnováhu, potom skĺzneme do nezdravého perfekcionizmu.

Vtlačení & prevzatí perfekcionizmus

Najviac nás ovplyvňujú ľudia, ktorí sa o nás starajú a sprevádzajú nás počas nášho života. Ich nálady, pohľady, slová, gestá a dotyky, nám odovzdávajú obrovské množstvo podnetov. Svoju úlohu zohráva aj naša povaha. A to všetko sa podieľa na formovaní našej psychiky.

Podľa štúdie možno u rodičov rozlíšiť tri druhy prístupu: autoritársky, zhovievavý a autoritatívny. Autoritárski rodičia majú sklon prehnane kontrolovať deti, sú na ne veľmi prísni a obmedzujú ich, čo v deťoch vyvoláva pocit úplného podriadenia, alebo rebélie. Zhovievaví rodičia sa veľmi nestarajú o svoje deti a obmedzujú ich len málo, čo v deťoch vyvoláva pocit neistoty a hanby, pretože sa necítia hodné primeranej pozornosti a reaktívne sa snažia zapáčiť sa a dosiahnuť dokonalosť (a vyhnúť sa opovrhnutiu). A nakoniec autoritatívni rodičia, ich výchova je v duchu prejavov lásky a oddanosti, spojená s vytýčením pevných hraníc a pravidiel a to všetko v ovzduší rešpektu a láskavosti.

Ak majú rodičia sklon k perfekcionizmu, potom majú sklon prenášať tento postoj aj na svoje deti a to väčšinou dvoma spôsobmi: tým ako vytvárajú vzťahy a tým ako sa stavajú k životu (očakávania, ktoré majú voči sebe, ale aj voči deťom). Sklon k perfekcionizmu, zapúšťa korene v deťoch pomocou troch návodov: keď rodičia sú kritickí a nie sú tolerantní k chybám; keď majú problém prejaviť sympatiu, náklonnosť a vyjadriť uznanie; a keď majú tendenciu podmieňovať prijatie (uznanie) výkonom. Nezdraví perfekcionizmus funguje ako ochranný val, ako svet bezpečia a istoty. Preto majú k nemu sklony aj deti, ktoré boli zneužité (rôznym spôsobom) a ktorých rodičia prepadli alkoholizmu (alebo iným závislostiam). Perfekcionizmus sa tu stal únikovou cestou pred realitou.

Našťastie, ani takto získané vlohy pre nezdravý perfekcionizmus, nie sú nemenné. Hoci vďaka tomu že už sú prijaté a zaužívané, nie je ľahké ich prekonať.

Tyrania hodnôt

V dnešnej spoločnosti sa dôraz kladie na bohatstvo a vzhľad. Charakter, osobnosť a morálne hodnoty, sú dnes zatlačené do úzadia. Je pravda že ľudia sa vždy porovnávali, ale ten kultúrny tlak ktorému sme dnes vystavení, je skôr tyraniou, než kultúrou. Skúste si zrátať, koľko ideálov vám „kultúra“ poskytne za jeden deň. Ako sa pri tom tlaku môžeme cítiť dobre? Miesto toho aby sme si vážili seba, necháme si nahovoriť že naša hodnota je daná bohatstvom a vzhľadom a pustíme sa do zápasu, ktorý nemôžeme vyhrať. A výsledkom toho všetkého bude, naše nízke sebavedomie a frustrácia.

Ako sa môže žena cítiť dobre, keď je neustále konfrontovaná s postavou modelky, ktorá je nenormálne chudá (priemerná modelka v USA je chudšia, než 95 % obyvateľstva). Podľa prieskumu len 10 % žien je spokojných so svojím telom a 80 % žien sa cíti neistých. A znižuje to ich sebavedomie pri hľadaní partnera. V Los Angeles nájdete kozmetický salón každých päť metrov a plastického chirurga každých desať metrov…

Táto tyrania dokonalosťou, ubližuje aj mužom. Ak sú neustále vystavení preexpozícií obrázkami pekných žien, znižuje to ich schopnosť milovať prirodzene krásnu ženu (z reálneho sveta), pri ktorej majú oveľa väčšiu šancu, že naplní ich túžby a potreby a že budú pre seba spriaznenými dušami a prežívať hlboké telesné, aj duševné spojenie. Navyše, ak je muž neustále konfrontovaný obrazmi krásnych mužov, aj on prichádza o sebavedomie (podobne ako ženy, ak sú konfrontované obrazmi krásnych žien).

A je tu aj jeden spoločný prvok. Keď sú muži a ženy neustále vystavení svetu ideálnych mužov a žien (a ďalších obrazov, ako kariéra, bohatstvo, či úspech), vyvoláva to v nich nespokojnosť nielen so sebou, ale aj zo svojím partnerom, s deťmi a s rodinou. Táto kultúrna tyrania v nás totiž vytvára dojem, že sme si mohli vybrať lepšie a dosiahnuť viac… A tento falošný dojem môže spôsobiť že sa začneme hnať za niečím, čo nie je skutočné. A nedokážeme oceniť to, čo máme a čo sme dosiahli…

Túžba preklenúť zranenie

Kedysi psychoanalytici venovali viac času skúmaniu detstva. Odvtedy sa veda posunula ďalej, no niektoré myšlienky, si ponechali svoju platnosť. Jedna z nich hovorí, že korene perfekcionizmu spočívajú v nestálej atmosfére rodiny, kde vládne zmätok, chaos a je v nej málo lásky.

Už vo veľmi rannom veku si vytvárame idealizované predstavy o sebe samých, aby sme sa lepšie vysporiadali s pocitmi neistoty, hanby, menejcennosti a nenávisti (k sebe), no keď tieto predstavy nedokážeme naplniť a žiť podľa nich, len sa tým zväčšuje pocit našej nespokojnosti. Podľa psychoanalytikov je pocit menejcennosti a neistoty, skutočným koreňom perfekcionizmu.

Avšak za tým všetkým, čo okolo seba vidíme, existuje skrytá a hlbšia realita. Máme v sebe spomienky na dokonalú minulosť, ale nosíme aj očakávania a nádej na naplnenie a dokonalosť, ktoré raz nastanú. Teraz je však našim poslaním rast, nie dokonalosť.

Spisovateľ Tolkien v jednom svojom liste napísal: že kedysi na tejto nešťastnej zemi bol raj. Všetci po ňom túžime a neustále sa ho snažíme nájsť. Celá naša prirodzenosť vo svojej najhlbšej ľudskosti a pri tej najlepšej a najmenej porušenej vôli, je stále preniknutá pocitom vyhnanstva. A tak veľa našich cieľov a túžob, odráža realitu toho, kto naozaj sme – porušené bytosti, očakávajúce obnovu celého stvorenstva.

Ako sa teda vysporiadať s nezdravým perfekcionizmom?

Pochopenie problému – je síce pravda, že pravda nás oslobodí, ale to pre samotnú zmenu nestačí. Aby sme mohli niečo zmeniť, potrebujeme pochopiť podstatu problému (príčinu) a spoznať praktické kroky, ako ho zmeniť.

Praktické kroky – treba si nájsť čas a zhodnotiť všetky klady a zápory, ktoré prináša život v duchu perfekcionizmu. Väčšina perfekcionistov si myslí, že perfekcionizmus má len pozitívne stránky. Keď však porovnáte kladné a záporné stránky, veľmi rýchlo pochopíte, že cena ktorú platíte za tento životný štýl, je privysoká.

Rozoznať oblasti s čiernobielym myslením – perfekcionizmus hovorí: musíš vždy a za každých okolností perfektne a dokonale dosiahnuť svoje ciele. No a od tohto myslenia sa treba prepracovať k presvedčeniu: rád by som niečo dobré urobil a budem rád, keď to čo najčastejšie bude vynikajúce. Zvyčajne trvá veľmi dlho, kým sa človek zžije s týmto novým postojom k životu.

Praktické kroky – je dôležité prekonať rozdiel medzi idealizmom a realizmom. Žiť v reálnom svete, znamená byť spokojný s niečím čo je „menej“ než dokonalé. A prijať túto skutočnosť, je veľmi ťažké. Je potrebné si vytvoriť každodenný plán malých krokov, nestačí si stanoviť všeobecné ciele.

Realizácia praktických krokov – treba pozbierať odvahu a vybrať sa malými krokmi do neznáma. Vyjsť zo zóny bezpečia a vystaviť sa riziku. Perfekcionisti potrebujú odvahu k tomu, aby boli menej dokonalí. Treba emocionálne pochopiť, že chyba (to, že sa niečo nepodarí) je súčasťou života a nie je to zlyhanie.

Ochota prijať radu – pre nezdravého perfekcionistu je veľmi ťažké niekomu dôverovať a cez neho prijať radu. Nezdravý perfekcionista je vnútorne rozpoltený. Cíti že potrebuje pomoc, ale nie je ochotný ju prijať. A nie je ochotný prijať skutočnosť, že je slabý a nedokonalý.

Optimálne prostredie na zmenu – nezdravý perfekcionista potrebuje dobré vzťahy, v ktorých by sa cítil prijatý, pochopený a úprimne milovaný (láska bez podmienok). Takéto miesto je pre neho skutočnou oázou a to predovšetkým v čase zlyhania a pádov… A do bežného života mu dáva veľa síl…

.

Perfekcionizmus má zmysel, len keď sa opiera o našu identitu a zmysel nášho života. Keď vieme kto sme a kým sa môžeme stať – čo nás chráni pred falošnými ilúziami. A keď vieme, kam kráčame – potom získame silu, vďaka ktorej si zachováme vnútornú rovnováhu. Perfekcionizmus ktorý stojí na týchto dvoch základoch, vedie človeka k rastu, nie k dokonalosti, vedie ho k tomu aby všetko robil naplno a mal z toho dobrý pocit a nakoniec, aby svoju hodnotu odvíjal od svojej identity a nie od svojho výkonu.

Tomáš Hupka

Richard Winter

Pôsobí ako psychiater a profesor praktickej teológie, na Covenant Seminary v St. Louis (USA).

Zdroj fotografie:

www.artworkarchive.com