Ako aktuality.sk vstúpili do prezidentskej kampane a zavádzajú verejnosť

1. februára 2019 vzišiel na svetlo sveta článok na portáli aktuality.sk s príznačným názvom „Chcú zničiť korupciu. Firma ich šéfa Štefunka lieta v podozrivom tendri“

Článok prevzali aj iné médiá a nasledovali rozhorčené reakcie verejnosti. Veď prečo aj nie. Nie každý je na danú oblasť odborník a nie každý má čas, aby sa zamýšľal nad jednotlivými časťami článku. Rešpektované médiá majú mať svoju kredibilitu a nemali by verejnosti predhadzovať bludy.

K článku je potrebné pridať status šéfa investigatívneho tímu a komentátora aktuality.sk, a teda šéfa autora vyššie uvedeného článku.

Predmetný status a článok je potrebné brať ako jeden celok, lebo je výstupom skupiny ľudí, ktorí tento balík informácií pustili do éteru.

Verejnosť sa v podstate dozvedá, že Ivan Štefunko spolupracuje s hochštaplermi, ryžuje na verejných zákazkách v predražených tendroch, pričom sa tvári, že chce bojovať proti korupcii, a teda aj celý projekt Progresívneho Slovenska je podvod a ich kandidátka na prezidentku sa k celej veci nevie (alebo nechce) vyjadriť. Ľudia penia, padajú reči o druhých Smerákoch, zlodejoch, atď. a bodaj by aj nie, keď to píše investigatívny tím portálu aktuality.sk

V prvom rade chcem zdôrazniť, že si nemyslím, že by čo i len časť tohto článku a statusu bola výsledkom nevedomosti autorov. Aj keď páni nie sú obstarávači, podľa mňa sa jedná o inteligentných ľudí, ktorí presne vedeli čo činia.

Včera vyšla aj reakcia Ivana Štefunka na predmetný článok a v piatok vyšli statusy Ivana Štefunka a Michala Trubana, ktoré uvádzam v plnom znení na konci tohto článku.

Názov článku evokuje, že Ivan Štefunko riadi predmetnú spoločnosť, a teda mal priamy vplyv na tender pre Žilinskú univerzitu z roku 2013. Táto firma je spoločnosť s ručením obmedzeným a Ivan Štefunko v nej vlastní 25% podiel. Minoritný vlastník firmu neriadi a ak má šťastie, možno niekedy získa dividendy (ktoré Ivan Štefunko z tejto firmy nikdy nevidel, lebo z nej za tie roky získal všeho všudy 0€).

Ivan Štefunko je známy tým, že vo svojom živote založil veľa úspešných start-upov, poctivo platil dane, aj keď to nebolo a nie je v móde a vytvoril mnoho lepšie platených pracovných miest pre obyvateľov tejto krajiny. V čase predmetného tendra a aj po ňom sa Ivan Štefunko naplno venoval spoločnosti Neulogy Ventures, ktorá rieši venture capital a pomáha nádejným start-upom v rozbehnutí ich biznisu.

Tvrdenie z článku, že sa jedná o firmu Ivana Štefunka je zavádzaním, keďže on je len minoritný vlastník bez dosahu na riadenie spoločnosti. Spájanie Ivana Štefunka s predmetným tendrom je teda tiež zavádzaním.

Na konci článku sa nachádza zaujímavá informácia, kde autor článku informuje, že v roku 2017 podal podnet na prešetrenie predmetného tendra na Protimonopolný úrad. Zrejme to mala byť posledná kvapka tejto politickej hry, ktorá má čitateľa informovať, že vec už prešetrujú aj úrady. Zaujímavý je však samotný rok podania podnetu (cca. 2 roky dozadu), pričom článok neobsahoval detailnejšie informácie o priebehu šetrenia a autor článku si nepočkal na závery tohto šetrenia, ktoré podľa článku Úrad spracúva. Veď aj načo, že?

Posledná kapitola hovorí o predstaviteľoch hnutia Progresívne Slovensko, ktorí majú vraj hlavy v piesku. Aby sme vec uviedli na pravú mieru… Ivan Štefunko celý ten čas komunikoval s investigatívnym tímom portálu aktuality.sk a poskytoval im súčinnosť ako sa len dalo. Už tu je rozdiel medzi ním a bežným slovenským politikom, ktorý by sa s médiami ohľadom takejto veci ani nebavil.

Článok obsahuje veľmi staré vyjadrenia predstaviteľov hnutia Progresívne Slovensko, vec je od roku 2017 na Protimonopolnom úrade, a tak je na mieste otázka, prečo tento článok vyšiel v takomto znení a prečo vyšiel práve teraz… 6 týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb, v ktorých má Progresívne Slovensko najlepšiu ponuku pre túto krajinu. Keď som autora článku konfrontoval s otázkou, prečo v článku nie sú vyjadrenia predmetnej firmy a Žilinskej univerzity, prečo v ňom nie sú detaily komunikácie medzi týmito entitami počas obstarávania a hlavne dôkazy… nedostal som odpoveď. Politický útok „investigatívcov“ tieto veci nepotrebuje. Veď aj načo, že?

Autor napáda hodnotovú stránku tendra tým, že porovnáva položku licencie IBM dopravného centra. Žilinská univerzita chcela obstarať a aj obstarala balík tovarov, ktorý pozostával z 38 položiek. Autor článku nie je obstarávač, ale mal by vedieť, že pri obstarávaní balíkov tovarov/prác je úplne bežné, že uchádzači ponúknu sumy, ktoré sa odchyľujú vyššie či nižšie od cenníkových cien/sadzobníkov. Môže to byť problémom pri prácach, kde si špekulant nafúkne hodiny (a teda aj platby) v úvode činnosti s tým, že potom od činnosti odskočí a objednávateľ zostane bez dodávateľa s iba čiastočnou a predraženou implementáciou. Pri dodávke balíka tovarov (pričom došlo k reálnemu dodaniu balíka) je porovnávanie jednej položky bezpredmetné. U laika však môže postačovať ako dôkaz „zlodejských praktík“ Ivana Štefunka, ktorý s tým nič nemal.

Z údajov Úradu pre verejné obstarávanie je zrejmé, že Žilinská univerzita každý rok obstaráva tovary a služby v hodnote niekoľkých miliónov €. Keď sa človek pozrie na predmet niektorých z týchto tendrov, je mu jasné, že zo Žilinskej univerzity vyrastá celkom slušná vzdelávacia inštitúcia. Keďže má univerzita množstvo skúseností s obstarávaním, tak nemám dôvod predpokladať, že by pochybili. V predmetnom tendri stanovili predpokladanú celkovú hodnotu zákazky na 2,72 milióna €. Tender vyhrala spoločnosť s ponukou 2 622 450 €, čo je suma nižšia o 97 550€. Z toho vyplýva, že Žilinská univerzita ušetrila skoro 100 tisíc €.

Tvrdenie z článku o dodaní predražených služieb a tvrdenie zo statusu šéfa investigatívneho tímu aktuality.sk o predražených tendroch, sú teda zavádzaním.

Článok sa taktiež opiera o rovnako znejúce položky a autor podotýka, že to nebýva v podobných tendroch zvykom. Nuž, pri obstarávaní je zvykom, že si obstarávateľ zadefinuje položky, ktoré chce obstarať. Súťažiacim je zaslaný výkaz výmer, ktorý sa môže upraviť v samotnom procese obstarávania. Keďže autor článku nezverejnil detaily obstarávania a komunikácie medzi obstarávateľom a súťažiacimi, tak sa namiesto pochybnostiach o tendri môžeme oprávnene zamýšľať o pochybnostiach „investigatívnej“ činnosti.

Autor článku hovorí o kartelovej dohode. O kartelovej dohode by sa dalo hovoriť, keby šlo o úzko špecifický trh, kde je výrazne obmedzená konkurencia a hráči na tomto trhu by spoločným postupom navyšovali svoje ceny. Tento tender bol o dodaní výskumných technológií a vyhrala ho spoločnosť, ktorá sa zaoberá hlavne internetovým dizajnom. Z toho musí byť každému jasné, že o žiaden úzko špecifický trh sa nejedná. Obmedzenie uchádzačov len na spoločnosti, ktoré dodávajú podobné tovary, by mohlo byť brané (z pohľadu Zákona o obstarávaní) ako diskriminačné a možno by sa do tendra neprihlásila ani jedna firma. Obstarávači majú štandardne snahu o uvoľnenie podmienok, aby sa súťaže zúčastnil čo najväčší počet firiem a aby obstarávateľ získal najvyššiu hodnotu za peniaze.

Aktuality.sk načasovali zverejnenie článku v momente vrcholiacej prezidentskej kampane, dávno po zistení týchto skutočností a pred ukončením šetrenia Protimonopolného úradu. Urobili tak v piatok pred víkendom, aby stihli nahnevať verejnosť, ale obmedzili Ivanovi Štefunkovi možnosti na okamžitú a rovnako medializovanú reakciu. Článok nie je o probléme vedenia a majoritných vlastníkov firmy v tendri Žilinskej univerzity, ale je o útoku na konkrétneho politika, konkrétne politické hnutie a ich kandidátku v prezidentských voľbách. Aktuality.sk tým zanechali investigatívu a začali robiť politiku formou cielenej diskreditácie.

Pevne dúfam, že si investigatívny tím portálu aktuality.sk svoje pochybenia uzná a dôjde k ospravedlneniu ani nie tak Ivanovi Štefunkovi, ale voči verejnosti, ktorá bola zavádzaná.

Prikladám piatkové statusy Ivana Štefunka a Michala Trubana, ktorými sa snažili vec ozrejmiť: