Denník N

Rok prasaťa na taiwanský štýl

Čajníková hora
Čajníková hora

Nebolo to tak dávno, čo som Nový rok strávila s mojou japonskou rodinou, no nečakala som, že ho oslávim v kruhu rodiny ešte raz. Tentoraz Čínsky nový rok. Rok prasaťa.

„Nezabudni priniesť darček, aj keď povedali, že netreba!“, pripomína mi Steffen. To sa tak v Ázii robí. Navzájom si hovoria, že nič netreba doniesť, že nechcú zaťažovať, ale všetci vedia, že sa to patrí a že sa treba nechať zaťažovať. „Všetko na oplátku“ majú v sebe hlboko vžité. A tak kupujem koláčiky, na oplátku.

Čajníky

Doma nás už čaká celá rodina, babka a oco chlípu čaj a klebetia. Pekne sa im zdravím a recitujem novoročné priania. „Ako veľa ich poznáš!“, chvália ma. Shushu, ujo po čínsky, mi ponúka čaj. „To je taký iný čaj, sviežy, jemný, nie ako ten, čo vy pijete.“ Uznanlivo prikyvujem, zatiaľ, čo si uchlipkávam z čaju. Pijem pomaly, lebo pohárik na čaj má približne dva deci. Začína sa hodina histórie. Nerozumiem, lebo shushu má veľmi silný taiwanský prízvuk, ale snažím sa.

Oolong čaj

Randy ma vedie do takej tajnej miestnosti. Tam majú vyrezávaný oltár s ich prababičkami a pradedmi. Pred oltárom je vystavená novoročná buddhistická večera. Na oltári zatiaľ horí voňavá sviečka. Kým horí, tak večerajú naši predkovia. Keď dohorí, tak vtedy vieme, že už dojedli a môžeme sa do jedla pustiť my. Vraj im stačí vôňa z jedla. Nechceme pradedkov a prababky vyrušovať pri jedle, tak odchádzame do obývačky, kde čakáme, kým dohorí sviečka.

Večera pre predkov

Zatiaľ čo čakáme pozeráme televíziu. Súboj červených a bielych. Ale počkať, veď toto je ten istý program ako v Japonsku! „My sme ho okopírovali“, smejú sa. A tak si s potešením spomínam na čas v Japonsku a je mi dobre. „Večera“, oznamuje babka, ama, a tak sa poberáme ku okrúhlemu stolu. Najprv prípitok. Shushu nám želá veľa peňazí do Nového roku. A pijeme. Počas večere si pripíjame niekoľkokrát, hlavne vtedy, keď sa chce napiť babka, vtedy každý rýchlo berie do ruky pohár, aby babka náhodou nepila sama. Na okrúhlom stole je vyložených niekoľko druhov jedla. Väčšinou vegetariánske, no za mnou je položený záhadný hrniec s polievkou, ktorá je plná hríbov a mäsa. Pýtam sa, že čo je na nej také špeciálne. „Je to polievka, ktorá sa volá: Buddha skáče ponad múr.“ Buddha skáče ponad múr? Nechápem. „To preto, že tak vynikajúco chutí, že aj Buddha, ktorý neje mäso, kvôli nej preskočí ponad múr, aby ju ochutnal.“ Aha. Tak koštujem aj ja. A naozaj, za takou polievkou by som aj ja preskočila múr. Mám rada okrúhly stôl, počas večere sa točí a každému sa ujde z každého rožka troška. Všetci jeme všetko. U nás doma tiež často jeme všetci z jednej veľkej misky, tak im o tom hovorím, zatiaľ čo sa vrhám na moje obľúbené taro vyprážané guličky. Keď náhodou položím paličky na viac ako dve minúty, už sa strachujú, či som dojedla a núkajú mi ďalšie pochúťky.

Večera na okrúhlom stole

Po večeri nastáva rozdávanie červených obálok. Celá rodina sa postaví a už mi podávajú červené obálky plné peňazí. „To preto, že si najmladšia.“ Ja nemám žiadne červené obálky s peniazmi na oplátku, tak neviem, čo so sebou. Hanbím sa ich prijať, no shushu mi len hovorí: „Na oplátku nás príď zasa raz pozrieť.“ A tak som zo sekundy na sekundu zbohatla. Obálky neotváram, zo slušnosti. Rodina mi dáva pokyny. „Dnes večer si tie obálky polož pod vankúš, aby ti to bohatstvo neušlo a aby sa na teba počas celého roka lepilo.“ „A nieže sa budeš zajtra sprchovať, to by si zo seba zmyla všetko šťastie a bohatstvo.“ „Ani upratovať by si zajtra nemala, aby si peniaze nevyzametala von dverami.“ Poslušne prikyvujem. Obálky pod vankúš, žiadna sprcha, žiadne upratovanie. To zvládnem. Trochu sa na mne smejú, lebo sa pýtam, či budem bohatšia, keď si tie obálky nechám pod vankúšom celý mesiac. Bodaj by.

Hongbao-červené obálky s peniazmi

Po večeri nastáva čas madžongu. To je tradičná čínska hra s takými bambusovými obdĺžnikovými kameňmi. Stôl je už rozložený, môže sa začať. My mladí sa len prizeráme, dolievame čaj do pohárikov a hráme spoločenské hry. Z času na čas s dievčatami hovoríme o láske a pekných chlapcoch, hovoria, že mi nájdu frajera. Ja sa len smejem. Vonku niekedy započuť petardy. Také iné ako u nás. Nehádžu ich hocikde. Tu majú symbolický význam. „Odháňajú“ od nás zlých duchov a nešťastie. A tak opäť raz, pri zvuku madžongu a čínskych ohňostrojov, privítavame rok prasaťa. V duchu želám všetkým ľuďom narodeným v roku prasaťa veľa šťastia. Vraj sa tento rok toho musia veľa naučiť a prekonať veľa prekážok, aby sa z nich stali lepší a silnejší ľudia. Tak veľa šťastia.

Madžong

Teraz najčítanejšie

Eliška Šikulová

Viac príbehov z Japonska a Taiwanu na instagrame _fox_on_the_road_ a na youtube ;)