Denník N

V Česku chcú odškodňovať nežiadúce účinky vakcín. Návrh zákona už prešiel pripomienkovým konaním.

Po rokoch sľubov české ministerstvo zdravotníctva v januári zverejnilo návrh zákona o náhrade ujmy spôsobenej povinným očkovaním so zapracovanými pripomienkami. V dôvodovej správe píše, že “zaviesť odškodnenie poškodenia zdravia, ktoré vzniklo v dôsledku povinného očkovania je cesta ako vyvážiť solidaritu štátu a väčšiny populácie, ktorá má jednoznačný benefit z existencie povinného očkovania s ujmou niekoľkých jednotlivcov, ktorých zdravotný stav bol poškodený v dôsledku povinného očkovania.“

Prehľad krajín s programom na odškodnenie účinkov vakcín a rok zavedenia (Zdroj: WHO)

Diskusia o zavedení systému na odškodnenie nežiadúcich účinkov vakcín má v Čechách dlhú históriu, už dva razy upozornil vládu na potrebu zaviesť tento systém Ústavný súd, opakovane sa téme vo svojich správach venuje i ombudsmanka, objektívne o nej informujú médiá a do diskusie sa zapája verejnosť, mimovládne organizácie i odborníci z oblasti práva (napr. i českej Akadémie vied). Ministerstvo zdravotníctva celý čas opakovalo, že zákon pripravuje. Odškodňovací program sa medzitým neúspešne pokúsili presadiť poslanci.

 „.. legislatíva je zle nastavená. Niečo (očkovanie) nariaďujeme, ale zodpovednosť nie je úplne vyriešená… V dnešnej dobe, keď nedôvera voči očkovaniu narastá, je žiadúce, aby sme ponúkli dôveryhodný variant. Ak je niekto nútený, aby si nechal aplikovať napríklad tri dávky vakcíny a má reakciu, je logické, že očakáva, aby za to niekto niesol zodpovednosť...“ vysvetlil nám v rozhovore dôvody na predloženie návrhu zákona Roman Prymula, námestník českého ministerstva zdravotníctva, dlhoročný predseda Českej vakcinologickej spoločnosti.

Česi sa inšpirovali americkým systémom

Ministerstvo zdravotníctva  návrh zákona predložilo koncom novembra do pripomienkového konania. V dôvodovej správe vysvetľuje, že „štát týmto (zákonom) finančne pomôže tým, ktorých zdravie bolo poškodené, pretože rešpektovali zákonnú povinnosť – nechali sa očkovať a prispeli tým k budovaniu kolektívnej imunity populácie v Českej republike, ktorá je významným predpokladom účinnej prevencie šírenia infekčných chorôb.“

Odškodňovanie nežiadúcich účinkov vakcín už zaviedla väčšina krajín vyspelého sveta. Systémy sa odlišujú, český návrh je inšpirovaný americkým VICP – Vaccine Injury Compensation Programme. Ten vznikol v roku 1988 a je jedným z najprehľadnejších. Automaticky odškodňuje presne menované následky (po predložení podkladov), ak sa vyskytli v stanovenom čase po aplikácii vakcíny a nachádzajú sa v pravidelne aktualizovanom zozname známych účinkov. Pri následku mimo zoznamu posudzuje nárok komisia. V prípade nespokojnosti sa poškodení môžu obrátiť na súd.

Podľa českého návrhu má takúto „tabuľku“ odškodňovaných účinkov stanoviť vyhláška a o odškodnenie bude možné požiadať do troch rokov od zistenia možnej súvislosti s očkovaním. V prípade detí je táto lehota predĺžená až do troch rokov po dovŕšení plnoletosti. Ak ministerstvo odškodné do šesť mesiacov od požiadania nevyplatí, alebo ho vyplatí v nižšej sume ako žiadateľ požadoval, ten sa môže obrátiť na súd.

 „Vzhľadom k tomu, že sa spravidla veľmi ťažko preukazuje, že poškodenie zdravia spôsobilo podanie očkovacej látky, nevyžadujeme preukazovanie príčinnej súvislosti. Z odborného medicínskeho poznania vyplýva, že určité prípady poškodenia zdravia, ako napr. anafylaxia, anafylaktický šok, branchiálny neuritis, encefalopatia, chronická artritída a ďalšie, v prípade, že sa vyskytnú v určitom čase po očkovaní, sú veľmi pravdepodobne dôsledkom reakcie organizmu na podanie konkrétnej očkovacej látky. Stanovujeme preto tzv. vyvrátiteľnú domnienku, že ak nastanú po očkovaní následky uvedené vo vyhláške, tak pôjde o poškodenie zdravia v dôsledku očkovania. Ostatné prípady budú predmetom štandardného dokazovania.“

Americký VICP oslavuje 30. výročie, od roku 1988 do 2017 posudzoval 16,938 žiadostí, odškodnenie priznal v 5,825 z nich.

Námestník ministra zdravotníctva Roman Prymula v našom rozhovore hovorí, že odškodnené budú len naozaj závažné prípady; odhaduje, že pôjde o niekoľko prípadov za rok. Americký program zverejňuje transparentné štatistiky, podľa nich  bolo v USA  napr. v dekáde 2006 až 2016 podaných 3,1 miliardy dávok vakcín, prejednaných bolo 5 301 žiadostí o odškodnenie, nárok bol priznaný v 3 583 prípadoch. To je zhruba jedna kompenzácia na milión podaných vakcín.

Nielen odškodnenie, ale i prejav solidarity

Je dôležité povedať, že z pohľadu verejnosti, ktorá systém presadzovala i z pohľadu inštitúcií, ktoré jeho zriadenie podporovali, nejde len o finančné odškodnenie. Túto rovinu pripomína aj Svetová zdravotnícka organizácie, keď v štúdií o kompenzačných schémach píše: Programy na odškodňovanie zdravotných dôsledkov očkovania sú stále viac považované za dôležitú súčasť úspešného vakcinačného programu v krajine. Používajú sa posledných 50 rokov, aby tým, ktorí v záujme spoločnosti a kolektívnej imunity znášajú negatívne následky očkovania,  zaručovali odškodnenie a pozornosť spoločnosti … Napriek neochote vlád, sme presvedčení, že argumenty na implementáciu kompenzačných programov v  rozvinutých krajinách sú silné.“

Zavedenie kompenzačného systému nespochybňuje benefity očkovania pre spoločnosť. Kompenzačný systém však umožňuje presnejšie sledovať nežiadúce účinky, prispieva k verejnej diskusii na základe faktov, zvýšeniu bezpečnosti vakcín a dôvery rodičov v očkovací program. Na Slovensku dnes sledovanie nežiadúcich účinkov nie je v prípade očkovania dôsledné, Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL) opakovane upozorňuje na podhlásenosť, a to najmä pri neštandardných a zriedkavých reakciách.  ŠÚKL hlásenia eviduje a vyjadruje sa k možnej kauzalite, no jeho hodnotenie nemá záväznosť, o ktorú sa možno oprieť. Navyše, v prípade súdneho sporu je otázne, kto by mal za zdravotnú ujmu niesť zodpovednosť – či by to mal byť lekár, ak postupoval správne a dodržal povinnosť očkovať, ktorú mu ukladá štát.  Zavedenie kompenzačnej schémy tak chráni i lekárov, na ktorých je, ako upozorňuje v rozhovore vedec a právnik Akadémie vied Tomáš Doležal: „nespravodlivo prenášaná zodpovednosť.“

Návrh zákona v Čechách už prešiel pripomienkovým konaním; čaká ho schvaľovanie vo vláde a v parlamente. Medzi najčastejšie pripomienky patrilo, že spolu so zákonom ministerstvo nezverejnilo i vyhlášku s presne vymenovanými účinkami, ktoré chce odškodňovať a tiež to, že sa neodškodňuje úmrtie a jeho dopady na rodičov či ďalšie osoby. Verejná ochrankyňa práv tiež navrhla, aby  sa zákon vzťahoval i na staršie prípady, aspoň od roku 2015, keď ústavný súd prvý raz upozornil na potrebu prijať odškodňovaciu schému.

 

Teraz najčítanejšie

Andrea Hajdúchová

Bola som nominovaná za tento blog na Novinársku cenu 2018. V roku 2016 som získala Cenu za vedu a techniku - kategória popularizácia vedy. Som novinárka (pôsobila som vyše 10 rokov v SME, niektoré texty: https://www.sme.sk/aut/195/andrea-hajduchova), dnes pracujem v treťom sektore (WWF Slovensko). V októbri 2020 sme spolu s ďalšími rodičmi, psychológmi/gičkami, učiteľmi/ľkami i študentmi/tkami založili Iniciatívu @DajmeDetomHlas, ktorá vyzvala lídrov, aby v boji s pandémiou nesiahali k zatvoreniu škôl ako k prvému riešeniu a rozhodne nie ako k dlhodobému riešeniu, neporušovali právo na vzdelávanie a neobmedzovali rozvojové a športové aktivity detí a mladých ľudí.