„Sorosove deti a lokaji zahraničných protislovenských síl“ – takto označuje občanov nespokojných s riadením štátu predseda strany Smer – SD a kandidát na sudcu Ústavného súdu. Snahu odvrátiť pozornosť verejnosti od okolností vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktoré ukazujú zlyhania štátu opiera o útoky na „tretí sektor“. Kolega Orbán mu poskytuje overený recept. Prieskumy totiž nepustia – vonkajší nepriateľ a ohrozenia spoza hraníc fungujú vždy a v každej krajine najlepšie. Hľadanie domácich „lokajov“ a zradcov je však vypúšťaním džina z fľaše, ktorý splní želania hocikomu – obyčajne tomu s najsilnejším hlasom. A toho možno ešte ani nepoznáme.

Človek by od kandidáta na sudcu Ústavného súdu čakal dôstojnejšie správanie a zdržanlivejší postoj – nielen ku kolegom poslancom, ale najmä k občianskej spoločnosti. Považujem za neprípustné, aby sa na Slovensku voči jej organizáciám a predstaviteľom znovu ujal normalizačný jazyk 70. rokov. Tento slovník zaráža o to viac, že v r. 2016 jeho tretia vláda sľubovala hrádzu proti extrémizmu. Dnes ju on sám úspešne demoluje.

Zápletka, ktorá prudkú reakciu poslanca Fica vyvolala bola pritom skôr úsmevná. Opoziční lídri OĽaNO a SaS naňho v rámci dokazovania jeho právnickej (ne)praxe vytiahli publikáciu, ktorej vydanie v r. 2001 zaplatil grant Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS). Zmluvu s NOS na „Sorosove peniaze“ uzatvorila Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela. Fakulta z nich vyplatila autorov publikácie i recenzenta Fica. Na tom samozrejme nie je nič zlé – v jeho prípade je to len čaro nechceného. Granty NOS-ky totiž pomohli stovkám dobrých projektov v najrôznejších oblastiach humanitných a spoločenských vied. Tieto zdroje prišli v čase, keď na to školy a výskumné ústavy ešte nemali iné možnosti alebo štátu jednoducho nenapadlo niečomu venovať pozornosť. Na štúdiá v zahraničí za štipendiá z NOS-ky vycestovalo od r. 1992 vyše 1700 stredo a vysokoškolákov. Drvivá väčšina z nich dnes nemusí poprieť sama seba a zúrivo reagovať, ak im to niekto pripomenie. Myšlienke otvorenej a demokratickej spoločnosti zostali totiž verní dodnes.

Útoky na občiansku spoločnosť a jej aktérov sú opäť v móde a nielen zo strany poslanca Fica. V online priestore sa do nej púšťa jazykom ulice aj akademik a predseda Výboru pre európske záležitosti. O orbánovskej demokracii na Slovensku už sníva predseda NRSR, ľudácky prístup k opisu aktivistov zvolil jeho podpredseda, ktorý ich vníma ako „maďarónov a čechoslovakistov“ slovenskej minulosti. Týmito šíriteľmi „džender ideológie“ či islamizátormi Slovenska sa cítia ohrození aj viacerí konzervatívci v opozícii. Liberalizmus a otvorená spoločnosť sú podobne ako v 90. rokoch už zasa nadávkami.

Slovensko sa v tomto roku stalo predsedníckou krajinou OBSE. Táto medzinárodná organizácia považuje účasť občianskej spoločnosti na verejnom živote za kľúčovú súčasť zdravej demokracie. Aktívnu účasť občanov na spoločenskom dianí nedémonizuje. Pretože podobne ako Ústava Slovenskej republiky v 2. článku predpokladá, že štátna moc pochádza od občanov. Je to moc všetkých občanov. My ju máme právo a i povinnosť kontrolovať – nenechajme si to vziať!

Jan Orlovský

Správca Nadácie otvorenej spoločnosti