Výzvy nových médií pre Otvorenú spoločnosť

Prvá zásadná zmena nastala v roku 2004, keď mal internet už 25 rokov svojej existencie za sebou. Webové stránky sa z izolovaných úložísk informácií zmenili na zdroje obsahujúce informácie aj funkcionality. Stali sa platformami poskytujúce webové aplikácie koncovému užívateľovi, ktorý bol po prvýkrát vtiahnutý do tvorby obsahu. Zmena, ktorá spôsobila revolúciu vytvorila Web 2.0.

(Termín web 2.0 prvýkrát použila Darcy DiNucci v roku 1999 vo svojom článku „Fragmented future“. Píše tu: „Web, ako ho poznáme teraz, ktorý sa ako statický text načíta do okna prehliadača, je len zárodok webu, ktorý príde. Prvé záblesky Webu 2.0 sa už začínajú objavovať a my sledujeme, ako sa toto embryo začína vyvíjať. Web bude chápaný nie ako obrazovky plné textu a grafiky, ale ako prostredie, ako éter, prostredníctvom ktorého dochádza k interaktivite. Objaví sa na obrazovke počítača, na televíznom prijímači, na palubnej doske, na mobilnom telefóne, na hernej konzole, a možno, že aj na vašej mikrovlnnej rúre.“)

Druhou zmenou bola čoraz väčšia moc a kontrola nových informačných korporácií, ako Facebook a Google, ktoré boli skutočnými víťazmi revolúcie Web 2.0. V tomto revolučnom období internetu získali dva dominantné duopoly dovtedy nepredstaviteľný vplyv. A to nielen na trhu, kde vykonávali svoje podnikateľské aktivity, ale aj v zmysle ovplyvňovania myslenia a rozhodovania miliárd ľudí, ktorí sa stali dennými používateľmi ich produktov. Google aj Facebook použili svoj vplyv na svoj rast. Konkurenciu, ktorú nezničili v konkurenčnom boji odkúpili. Po posilnení vplyvu ďalej investovali do rastu počtu používateľov na globálnom trhu.

Niektorí akademici začali na problematickú rovinu vývoja nového odvetvia médií a komunikácie upozorňovať už v roku 2010. Upozorňovali, že nové komunikačné technológie neobsahujú etický kódex, legislatívu a iné pravidlá, ktoré by predchádzali zneužitiu týchto technológii pre desiatky účelov. Pričom ich vtedajšia konkurencia ako rozhlas, tlač, či televízia tomuto systému v jednotlivých krajinách podliehala po celé desaťročia, nehovoriac o tom, že ani jedno zo starých médií nedisponovala takmer nekonečnou mocou nových globálnych monopolov, akými sú Facebook a Google.

Už krátko po zrode poslednej generácie sociálnych sietí celý svet poznal, že nové média budú vo svojej neregulovanej podobe hlavným nástrojom pre politické zmeny vo svete. Udalosti známe ako Arabská jar, inovatívna kampaň Baracka Obamu, či Brexit a renesancia populizmu by neboli možné bez technologických zmien na poli komunikačných technológií. Po rokoch, kedy sa oba duopoly rozhodli svoju mieru zodpovednosti iba popierať a bagatelizovať, sme sa po ďalších 4 rokoch dostali do bodu, kedy aktivity súkromných spoločností viedli k prepožičaniu tohto nekonečného mocenského potenciálu k rozkladu hodnôt najstarších demokracií nášho sveta.

Tu zámerne zjednodušujem, aby som zbytočne nemiatol pozornosť čitateľa, ale potrebujem dodať, že spolu s týmto neetickým a neregulovaným modelom podnikania sa pod eróziu hodnôt podpísal aj špecifický dizajn nových komunikačných technológií. Hlavne nastavenie algoritmov, ktoré má za cieľ predĺžiť dĺžku pozornosti a času, ktorý venujeme jednotlivým produktom technologických gigantov. Nežiadaných vedľajších efektov existujú desiatky, jedným z nich je ponúkanie obsahu s radikálnejším a tvrdším obsahom, ďalším je uzatváranie sa používateľov do názorových bublín, ktoré posilňujú ďalšiu polarizáciu a fragmentáciu spoločnosti. To je ale samostatná téma a ak sa chcete lepšie zorientovať aj v tejto problematike, tak odporúčam knihy Cyber Effect od Mary Aiken alebo Digital Cosmopolitans od Ethana Zuckermana, ktoré sa tomuto aspektu venujú podrobnejšie.

V roku 2019 je ďalší spôsob akým budú spoločnosti Facebook a Google podnikať v globálnom merítku témou diskusie po celej planéte od Portlandu po Vladivostok. Posledné roky boli v znamení vypočúvaní najvyšších predstaviteľov oboch spoločností pred americkým senátom a desiatkami ďalších národných a medzinárodných entít, ktoré od spoločnosti Facebook a Google vyžadujú viac zodpovednosti, transparentnosti a hlavne bezpečnosti pre globálnu populáciu.

Tieto udalosti sú nesmierne dôležité a predznamenávajú ďalší evolučný krok internetu, po ktorom sa bude dať hovoriť o Web 3.0. Je absolútne kritické, aby ľudstvo tento technologický transfer zvládlo pripraviť lepšie, ako pri Web 2.0. A to hlavne vzhľadom na našu nedávnu skúsenosť, čo všetko sa môže pokaziť a koľko problémov môže vzniknúť, keď tento proces podceníme a necháme ho zrežírovať súkromné spoločnosti ako Google a Facebook, ktoré počas celého času hľadeli hlavne na svoje vlastné záujmy a potreby.

Web 3.0, tiež nazývaný Sémantický web, je zatiaľ iba teoretický koncept no jeho realizácia je neodkladná. Očakáva sa od neho, vyššia miera prístupnosti na web cez aplikácie pre rôzne zariadenia (PC, PDA, mobilný telefón, atď.) bude prítomná väčšia interakcia na softvérovej ​​úrovni (ktokoľvek by mal byť schopný vytvoriť program), zaniknú hranice medzi profesionálmi a používateľmi, bude prítomná čiastočná umelá inteligencia webu, bude väčšie využitie videa a ďalších zariadení pripojených do siete.

Prioritou je aby vlády alebo nimi menované regulačné inštitúcie usilovali o posilnenie svojho vplyvu na tento proces. Nejde totiž o nič menšie ako o zachovanie existujúcich civilizačných hodnôt. Dôvodom je rastúci globálny vplyv Číny a jej osobitý prístup k technológiám(sledovanie a vyhodnocovanie správania vlastných občanov kreditovým systémom, autoritársky spôsob vládnutia, potláčanie základných ľudských práv a slobôd a podobne). V skratke. Buďto si v blízkej budúcnosti nadizajnujeme pravidlá nových komunikačných technológii my alebo to za nás urobí niekto na druhej strane planéty, kto po tisícky rokov uplatňuje filozofiu konfucionizmu a ten je žiaľ v rozpore s naším vnímaním slobody jednotlivca.

To, že máme so súčasnou infosférou problém a potrebujeme sa venovať nielen jej náprave, ale aj tomu ako bude vyzerať a slúžiť ľudstvu v dobe Webu 3.0 budem ilustrovať na jednom príklade. Je ním globálny nárast výskytu chorôb, ktoré sme vďaka očkovaniu nepoznali po niekoľko dekád na oboch brehoch Atlantiku.

Za tento negatívny a život ohrozujúci trend môžu šíritelia dezinformácií. Tí šíria nebezpečné bludy o prepojení medzi očkovaním a autizmom, pre ktoré neexistujú žiadne dôkazy a všetky tieto konšpirácie boli opakovane vyvrátené. Ich komplic je žiaľ aj Web 2.0, pretože šarlatáni tu boli dávno pre internetom, ale nikdy nemali v rukách takú moc, akú im dalo rozhranie internetu po tejto zmene. Práve bezprecedentná situácia v zmenách komunikácie sa umožnila úspešne realizovať ich fatálnu kampaň. Jej výsledkom je, že v priebehu posledných rokov počet zaočkovaných detí klesá pod kritickú hranicu a narušuje sa tak systém ochrany zdravia, ktorý fungoval počas.

Vo výsledku to prináša sekundárnu radu problémov, ktorým sa musí venovať štát a jeho inštitúcie. Tu(https://goo.gl/zvKZRM) napríklad vidieť reakcie rozhorčených rodičov ovplyvnených antivax propagandou nad novou legislatívou v New Jersey, ktorou sa zákonodarci snažia znovu obnoviť systém povinného očkovania. Rodičia, ale skalopevne veria konšpiráciám o prepojení autizmu a očkovania a svoj nesúhlas dávajú zúrivo najavo.

Toto celé je okrem iného výsledok aktuálnej infosféry, kedy neobmedzená možnosť tvoriť obsah webu a ľubovoľne ho šíriť po sociálnych sieťach, narazí na starostlivých rodičov bez kritického myslenia.

Preto by sme sa mali usilovať o kvalitnejšiu infosferu. Nerobíme to preto, aby sme mali dobrý pocit, že máme v diskusii na internete pravdu. O to tu nikdy nejde. V hre je objektívny stav fyzického sveta okolo nás. Myslenie ľudí. Zaistiť si také podmienky infosféry, aby sme v blízkych rokoch mali šancu zvládnuť rad nových výziev, ako je nová priemyselná revolúcia a pokračujúca klimatická zmena a nedosiahli presný opak nášho úsilia, ktorým môže byť globálny rozklad spoločnosti a jej šance na ďalšie prežitie.

A nakoniec aj o to, aby sme mali vo svojich komunitách menej zmanipulovaných a zradikalizovaných osôb, či už ide o zdravie, politiku alebo ekonomickú gramotnosť. Prečo by to malo zaujímať každého z nás? No lebo aj pri očkovaní, ktoré je závislé na spolupráci celej spoločnosti, je rozumná a dobre informovaná spolupráca každého jednotlivca základným predpokladom pre ďalšie fungovanie komunít. Spoločnosť je tapiséria javov a vzťahov, nemôžeme preto dopustiť, aby sa vplyvom bludov a konšpirácií roztrhala a rozpadla.

Tomáš Kriššák
Nadácia otvorenej spoločnosti