Prezidentská diskusia
Predvčerom som bol prvýkrát na diskusii prezidentských kandidátov. Síce som už na internete a v televízii videl nejednu takúto debatu, naživo je to predsa len iné. Zloženie diskutujúcich predznamenávalo zaujímavú šou, čo len posilnilo môj apetít zúčastniť sa. Dôležitejšie však pre mňa bolo dozvedieť sa viac o najsilnejších kandidátoch, vypočuť si ich názory a pozorovať ich priame reakcie.
Pre tých z vás, ktorí túto debatu nesledovali, ponúkam môj osobný pohľad na kandidátov, najmä na základe toho, čo som videl. Poradie som zvolil podľa zasadacieho poriadku počas diskusie.
Štefan Harabin
Podľa mňa je veľmi smutné, že v roku 2019 kandiduje za prezidenta človek, ktorý mal byť už dávno na smetisku dejín. Je to ešte o to smutnejšie, že ho prieskumy radia k relevantným kandidátom, ale všetci príčetní ľudia sa obávajú jeho postupu do druhého kola. Bavíme sa o človeku, ktorý ako správne poznamenala p. Čaputová, „je spoluzodpovedný za stav spravodlivosti na Slovensku.“ Keď vidím, ako rozvrátil súdnictvo, natíska sa mi otázka, čo by ako prezident spravil s celou spoločnosťou. Jeho kontroverznosť sa prejavovala aj počas celej diskusie, kde väčšinu času trávil hádaním sa a útočením na ostatných kandidátov. Prezident by mal ľudí spájať, nie rozdeľovať.
Maroš Šefčovič
Druhý v poradí bol pán Šefčovič. V úvode musím povedať, že tohto pána som si vždy veľmi vážil a do istej miery obdivoval. Jeho kandidatúru za SMER vo voľbách som chápal tak, že „za niekoho predsa kandidovať musí“ a hlavne to bolo ešte v časoch, keď zahranično-politická orientácia SMERu bola bližšie k EÚ. Väčšie sklamanie ako jeho kandidatúra preto pre mňa bolo už len jeho samotné vystúpenie v diskusii. Je pochopiteľné, že diplomatický jazyk sa nedá zabudnúť zo dňa na deň. Prezident sa však nemôže len vykrúcať. Musí sa vedieť priamo vyjadrit, postaviť za svoj názor, ktorý si vie pomocou vecných argumentov aj obhájiť. Postaviť si kampaň na opakovaní naučených fráz („ako prezident nikdy nepodpíšem zákon, ktorý zruší vlaky zadarmo alebo obedy pre deti“), podľa mňa nie je hodné skvelého diplomata, akým pán Šefčovič bezpochyby je. Kiežby sa aj k domácim témam vyjadroval s takým elánom a zapálením, ako sa vyjadruje o EÚ.
Zuzana Čaputová
Pani Čaputová medzi kandidátmi jednoznačne vynikala. Zjavne ako jediná pochopila, čo všetko prezidentský úrad obnáša. Podobne ako v celej kampani, aj v tejto debate sa snažila vystupovať ako zmierovací element. Ak som o pánovi Harabinovi písal, že spoločnosť rozdeľuje, pri pani Čaputovej nepochybujem, že jej ide skôr o spájanie ľudí. V celej diskusii pôsobila pokojne a rozvážne, odpovedala priamo a odborne, čím si pravidelne vyslúžila najväčší aplauz publika. Po neúspešnom pokuse pani Radičovej spred desiatich rokov je teraz ideálny čas zvoliť prezidentku.
Milan Krajniak
Predposledným kandidátom, ktorému sa budem vo svojej analýze venovať, je Milan Krajniak. Neviem, čím si vyslúžil pozvanie, keďže podľa žiadneho z prieskumov medzi najsilnejších kandidátov nepatrí. Tešil som sa však, že si vypočujem jeho názory. No nedozvedel som sa nič, čo by som už predtým nepočul od ostatných predstaviteľov Sme rodina. Počas debaty viackrát hovoril o potrebe spolupráce V4, pretože susedov si nevyberáme, a tak s nimi musíme byť zadobre. Pánovi Krajniakovi (ak sa to k nemu náhodou dostane), by som chcel odkázať, že si síce susedov nevyberáme, ale ak sused napr. týra svoje dieťa, tak na to treba upozorniť (a aj napriek tridsiatke je demokracia v Maďarsku a Poľsku stále „dieťa“).
Róbert Mistrík
Piatym diskutujúcim bol jeden z favoritov prezidentských volieb. Vzhľadom na jeho percentá v prieskumoch a ambície, ktorými sa netají, som mal od jeho vystúpenia veľké očakávania. Keďže som ho poznal iba z bilboardov po celom Slovensku, tešil som sa, že konečne budem poznať aj jeho názory a počuť niečo iné ako úvahy o (ne)vzdávaní sa. Na jednej strane sa s tým, čo hovoril, nedalo nesúhlasiť, na strane druhej však tomu celému chýbala emócia. Pri všetkej úcte, pán Mistrík mi príde viac ako hovorca svojho politického štábu než (možný) budúci prezident. Nie som odborník, a preto neviem posúdiť, či je to nedostatok charizmy alebo len málo skúsenosti, pravdou však je, že mňa (zatiaľ) nepresvedčil. Aby som však nebol len kritický, veľmi sa mi páčilo, ako sa „zahryzol“ do Harabina. Aj v tomto ho však pani Čaputová predčila.
Nielen podľa poslednej vety je zjavné, že ja svoju favoritku na prezidentku mám. Ak by som mal pred touto debatou pochybnosti, po nej by sa jednoznačne rozplynuli. Dúfam preto, že konečne nastalo obdobie, keď sa od diskusií o odstupovaní dostávame k priamym vecným debatám, kde sa dostane na svetlo to najlepšie (ale aj najhoršie) o jednotlivých kandidátoch.
