Denník N

Ako vytvárať Komisie na ochranu verejného záujmu obecných zastupiteľstiev

Ustanovujúce rokovanie mestského zastupiteľstva v Prievidzi. Zdroj: FB Miro Žiak
Ustanovujúce rokovanie mestského zastupiteľstva v Prievidzi. Zdroj: FB Miro Žiak

Každý starosta obce musí podať tzv. majetkové priznanie (Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov) do 30 dní od ujatia sa funkcie, ako aj každý rok do 31.3. (od roku 2020 do 30.4.). Majetkové priznanie sa podáva komisii, ktorá je vytvorená podľa čl. 7, ods. 5 zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Rovnakým spôsobom sa vytvárajú komisie v obciach, mestách aj v samosprávnych krajoch. Nie všade sú však tieto komisie vytvorené v súlade so zákonom.

„Majetkové priznania“ sa podávajú komisiám vytvoreným podľa ústavného zákona 357/2004 Z. z., článku 7, ods. 5, písmeno a) – obce, písmeno b) – mestá a mestské časti a písmeno c) – vyššie územné celky. Spôsob vytvorenia je pre všetky štyri rovnaký.

„Ak sú v zastupiteľstve zástupcovia politických strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je zložená z jedného zástupcu KAŽDEJ politickej strany alebo politického hnutia a JEDNÉHO zástupcu nezávislých poslancov. Komisia musí mať ASPOŇ TROCH členov; ak sa tento počet nedosiahne týmto spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov.“

Jednoducho, jasne a stručne napísané, no v praxi s tým býva problém. Najmä pri členoch komisie – poslancoch za koalície. K tomu najprv musím spomenúť pár slov k tvorbe koalícií. Keď sa strany dohodnú na koalícii, môžu byť na jej kandidátke tri typy kandidátov a budúcich poslancov:

  • poslanec, ktorý je členom strany,
  • poslanec, ktorého nominovala do koalície strana, ale nie je jej členom,
  • poslanec, ktorý kandiduje za koalíciu, ale nezastupuje žiadnu zo strán, tzv. nestranník.

Politickú stranu alebo politické hnutie z koalície reprezentuje v zastupiteľstve poslanec, ktorý kandidoval ako jej člen alebo jej nečlen. Keďže kandidátne listiny neobsahujú identifikáciu kto je za koho, jediná možnosť je, že sa k tomu sám prihlási alebo to oznámi predstaviteľ politickej strany či hnutia.

Ak kandidovali zástupcovia napr. koalície SaS – OĽANO a obe strany majú svojho zvoleného poslanca, v komisii musia mať svojho zástupcu obe strany koalície. To už sú dvaja. Ak boli zvolení poslanci aj samostatne kandidujúcej strany, napr. SMER-SD, majú tiež svojho zástupcu. A ak bol zvolený čo i len jeden nezávislý poslanec, v komisii bude aj jeden zástupca nezávislých poslancov.

Ak by boli v zastupiteľstve poslanci ôsmich strán a povedzme siedmi nezávislí poslanci, komisia by mala osem členov za strany (za každú jeden) a jedného za nezávislých poslancov.

Ústavný zákon neumožňuje, aby mala v horeuvedených príkladoch v komisii hociktorá zo strán viac ako jedného poslanca. Možné to je iba v prípade, ak by týmto spôsobom nedosiahla komisia počet troch členov.

Ak by aj napr. zastupiteľstvo malo povedzme 15 členov, z toho by bolo 12 za stranu SIEŤ, 2 poslanci koalície SaS-OĽANO (každá po jednom) a 1 nezávislý poslanec, zloženie komisie by bolo stále 1 za SIEŤ, 1 za SaS, 1 za OĽANO a 1 za nezávislý poslanec. Ak by sa stalo, že by takto zložené zastupiteľstvo zvolilo napr. 2, 3, či 4 poslancov za stranu, ktorá má väčšinu v zastupiteľstve, je takáto komisia zvolená v rozpore s ústavným zákonom. Upozorňujem na to, pretože minimálne v minulom volebnom období sa takýto prípad stal.

Môžu nastať aj iné prípady:

  • ak by bol v zastupiteľstve iba jeden stranícky poslanec, povedzme za stranu SPOLU-OD a zvyšní by boli nezávislí, v komisii je 1 člen za stranu SPOLU-OD, 1 člen za nezávislých poslancov a do počtu tri sa doplní opäť nezávislý poslanec,
  • ak by bolo celé zastupiteľstvo „jednofarebné“, napr. všetci poslanci sú za MOST-HÍD (určite sa také nájde), doplní sa počet poslancov komisie na počet tri za takúto stranu.
  • ak by boli v zastupiteľstve iba nezávislí poslanci (v poslednom čase určite častý jav), doplní sa počet poslancov komisie na počet tri spomedzi nezávislých poslancov.

Tieto posledné tri príklady nie sú úplne doslovne podľa gramatického výkladu , no sú podľa logického výkladu ustanovenia ústavného zákona.

Dôvodom, prečo napr. jasná väčšina v zastupiteľstve nemôže mať tomu primeraný počet svojich zástupcov v tejto komisii je to, že by pri jej rozhodovaní mohla byť utlmená ochrana verejného záujmu v prospech „vládnucej“ väčšiny (pozn. takto je tvorený Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, a jeho rozhodovanie by rozhodne vyzeralo inak, ak by bol tvorený podobne ako komisia zastupiteľstva).

Čo sa týka názvu komisie,  „Komisia na ochranu verejného záujmu“ by mal stačiť. Niekde uvádzajú názov aj s odkazom na to, že je vytvorená podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z.z.. Prečo nie, len je to nepraktické pri používaní. Názov nie je až tak podstatný ako to, že táto komisia by mala mať v svojej náplni výhradne činnosti týkajúce sa tohto ústavného zákona. Keďže ostatné komisie zastupiteľstiev sa tvoria iným spôsobom, nie je to možné spojiť. Najmä, členmi ostatných komisií sú „poslanci a ďalšie osoby zvolené zastupiteľstvom“ (§ 15 ods. 2 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). „Neposlanci“ nemôžu byť členmi komisie vytvorenej podľa ústavného zákona na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Pre „majetkové priznanie“ nebolo doteraz stanovené konkrétne tlačivo. Ak ho verejný funkcionár podal so všetkými náležitosťami podľa ústavného zákona aj celé iba rukou vypísané, bolo to v poriadku. Od roku 2020 musia všetci podávať „majetkové priznania“ na tlačive podľa ústavného zákona. Bude zverejnené na webovom sídle NR SR. Pri priznania za rok 2018 však môžete použiť ešte svoje vlastné. Ak nemáte, môžete sa inšpirovať napríklad tu.

Dôležité upozornenie pre starostov a pre poslancov miest a mestských častí Bratislavy a Košíc. To, že nie je vytvorená „Komisia na ochranu verejného záujmu“, ešte neznamená, že „majetkové priznanie“ nemusia podať. Musia, no skontrolovať splnenie povinnosti môže iba Komisia. Vrátane toho, či táto povinnosť  bola splnená včas. Odporúčam „majetkové priznanie doručiť v obálke adresovanej Komisii na ochranu verejného záujmu s adresou úradu.

Od roku 2020 (t.j. za rok 2019) primátori miest a predsedovia samosprávnych krajov budú posielať „majetkové priznania“ Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. No ešte za rok 2018 ich budú odovzdávať komisiám v svojich zastupiteľstvách.

Aj poslanci mestských častí Bratislavy a Košíc, poslanci mestských zastupiteľstiev a poslanci zastupiteľstiev samosprávnych krajov podávajú „majetkové priznania“ komisiám v svojich zastupiteľstvách. Novinkou od roku 2020 bude, že sa budú všetky zverejňovať na webovom sídle mestskej časti či mesta. Samosprávne kraje už to povinne robia aj doteraz.

Prípadné iné názory uvítam v komentároch pod blogom.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Vladimír Sloboda

Poslanec NR SR za SaS, predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a člen výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Venujem sa komunálnej politike.