Denník N

Dve tváre bratislavských lesov – páni lesníci, ide to aj inak

Málo lesov na Slovensku púta na seba takú pozornosť ako bratislavské lesy. Zatiaľ čo média a verejnosť upozorňujú najmä na nadmernú a nešetrnú ťažbu v lesoch v správe štátneho podniku LESY SR (lužné lesy, Devínska Kobyla, okolie Vydrice), menej pozornosti sa venuje postupnej zmene vyše 3000 ha lesov v majetku mesta na vzor pre moderný progresívny prístup k rekreačným lesom. Som rád, že od roku 2013 som bol pri všetkom podstatnom, čo posunulo mestské lesy na vyššiu úroveň.

Bratislavský lesopark a miesta ako Železná studienka, Kamzík, Kačín či les nad Račou, patria k najnavštevovanejším lesom na Slovensku. Tisíce ľudí tu trávia voľný čas, oddychujú či športujú počas celého roku. S rastúcim trendom zdravého životného štýlu je spojený aj pobyt v prírode, ako protiváha k sedavým typom práce a stresového prostredia. Vzhľadom na postupné zahusťovanie Bratislavy, či úbytok mestskej zelene, je práve dobre dostupný lesopark na skok od centra mesta ideálnym prostredím pre široké skupiny návštevníkov na fyzický či mentálny oddych.

Živý rozmanitý les pár zastávok MHD od centra mesta, aj to je bratislavský lesopark. (foto: Jakub Mrva)

Pre samotné mesto Bratislavu plnia tieto lesy aj ďalšie dôležité funkcie. Či už ide o zadržiavanie vody, alebo v posledných rokoch stále dôležitejšie ochladzovanie mesta. Aj z pohľadu ochrany prírody majú mestské lesy, ako súčasť masívu Malých Karpát, dôležité poslanie.

Zmena pohľadu na význam lesov – krok za krokom

Keď sa nám podarilo v rámci málo vídanej spolupráce rôznorodých ochranárskych združení v roku 2014 presadiť balíček kľúčových opatrení v prospech rekreácie, športu a ochrany prírody v mestských lesoch (výrazné zníženie ťažby dreva takmer o 2/3, obmedzenie automobilov či výstavby), išlo najmä o reakciu na nešetrnú ťažbu dreva a snahy o nevhodnú výstavbu. Rýchlo sme však pochopili, že potenciál tohto územia pre oddych a ochranu životného prostredia vysoko presahuje len problematiku výrubov.

Hustá sieť chodníkov, ciest a cyklotrás dávajú Bratislavčanom nekonečné možnosti pre šport a oddych v prírode. (foto: Jakub Mrva)
Jedna zo vstupných brán do lesoparku – Kamzík pri východe slnka. (foto: Jakub Mrva)

Aj napriek laxnému až priam odmietavému prístupu vedenia príspevkovej organizácie mesta –  Mestských lesov v Bratislave, sme ďalej pracovali na presadení myšlienky lesoparku ako vzoru pre iné prímestské lesy na Slovensku. Tento model staviame na 4 kľúčových pilieroch:

  1. Rekreácia, oddych a šport ako základná funkcia lesoparku.
  2. Ochrana prírody ako osobitne dôležitý pilier pre túto časť Malých Karpát.
  3. Lesné hospodárstvo zamerané na podporu biodiverzity, rozmanitosti a stability lesa. Nie na dosahovanie ziskov z ťažby.
  4. Lesná pedagogika, práca s deťmi a transparentnosť.

 

Rekreácia ako hlavná funkcia prímestkých lesov

Aj pred rokom 2014 sa darilo rozvíjať rekreačné územia v lesoparku, najmä vstupné brány ako Partizánska lúka na Železnej studničke, Kamzík či Kačín. Vznikla tu unikátna sieť turistických chodníkov, cyklotrás či bežeckých chodníkov. Chýbala však dlhodobá vízia rozvoja a udržateľnosti územia, čo malo za následok nesúrodý rozvoj a neriešenie niektorých kľúčových problémov. Absenciu strategického dokumentu (vízie či akčného plánu) pre citlivý rozvoj mestských lesov sa vyriešil v roku 2018, keď poslanci schválili vypracovanú Koncepciu rozvoja mestských lesov, na ktorej som spolupracoval.

(foto: Jakub Mrva)

Dokument definuje, ktoré projekty sú potrebné a v ktorých miestach by sa mali realizovať (obnova rekreačných areálov, cyklotrasy, ochranárske projekty, lesná pedagogika pre deti, atď.) a tiež definuje projekty nežiadúce, megalomanské (vilové domy, hotely, atď.). Ide o nesmierne dôležitý strategický dokument, ktorý prináša do lesoparku jasné pravidlá, dlhodobú víziu a podporí citlivý rozvoj územia.

Zonácia Mestských lesov

Aj keď pre mnohých návštevníkov lesoparku sú detské ihriská, bufety či kvalitná infraštruktúra dôležité, najpodstatnejším faktorom pre kvalitnú krátkodobú rekreáciu je samotný les. A najmä negatívne dôsledky ťažby dreva (zničené turistické chodníky či cyklotrasy, pohyb ťažkých strojov v lese, znížená estetická hodnota lesa) sú pre oddych a šport v prírode pre návštevníkov závažný problém.

Druhým kľúčovým dokumentom nadväzujúcim na Koncepciu rozvoja, ktorý rieši aj dopady ťažby dreva na rekreáciu a ochranu prírody, je návrh zonácie územia.

Zonácia je najefektívnejší spôsob, ako môže mesto vypočuť verejnosť a zlepšiť podmienky na rekreáciu a ochranu prírody rýchlo a bezbolestne. Náš návrh rozdeľuje územie do troch zón, aby si každý návštevník, či už ide o rodinu s deťmi, seniorov, rybárov, bežcov, cyklistov, hubárov alebo milovníkov pozorovania zveri prišiel na svoje. Aby si ľudia maximálne užívali les a prírodu, teda to hlavné, kvôli čomu do lesoparku chodia.

Zonácia podporí rekreáciu v súlade s ochranou prírody. (foto: Jakub Mrva)

Rozvíjať sa budú existujúce rekreačné centrá na okraji lesa (detské ihriská, bufety, atď.). V stabilných a najcennejších lesoch, asi na polovici územia, vzniknú naopak zóny kľudu s minimom ľudských zásahov (bez ťažby dreva, len spriechodňovanie ciest). Implementovaním zonácie sa lesopark stane lídrom tohto druhu rekreácie a ochrany prírody na Slovensku.

Pre bratislavský lesopark sú vytypované viaceré zaujímavé projekty, ktoré podporia oddych v prírode a potešia návštevníkov. Na ich kvalitné podchytenie však treba sebavedomé vedenie mestskej organizácie, s citom pre prírodu. Ešte viac však vynikne kontrast medzi podporou rekreácie v mestských lesoch a v lesoch štátnych.

Stručné porovnanie Mestských lesov v Bratislave a LESOV SR na lesnom celku Bratislava.

 

Ochrana prírody

Ochrana prírody sa častokrát skloňuje v súvislosti s bratislavskými lesmi, najmä z pohľadu štátneho sektora či komunálnej úrovne ostáva však len akousi frázou bez reálneho zhmotnenia. Do problematiky ochrany prírody však vstupujú rôzne ochranárske združenia, ktoré sa postupne stali rešpektovanými partnermi pre oblasť ochrany prírody a prinášajú spomínanú chýbajúcu akčnosť a víziu pri realizácií projektov.

Budovanie mokradí ako nenáročný ale prínosný projekt pre podporu biodiverzity. (foto: Jakub Mrva)
(foto: Jakub Mrva)

V mestských lesoch v Bratislave sa realizovalo viacero projektov na podporu biodiverzity (vybudovali sa nové mokrade a pripravuje sa projekt venovaný lúčnym spoločenstvám financovaný z programu Interreg), na druhej strane tu je však obrovský potenciál a aj povinnosť chrániť vzácne druhy rastlín či živočíchov kvalitnejšie.

Stručné porovnanie Mestských lesov v Bratislave a LESOV SR na lesnom celku Bratislava.

 

Lesné hospodárstvo

Ide o oblasť, kde sa asi najvýraznejšie ukazuje potreba zmeny súčasného prístupu. Roky budovaný pohľad na les primárne určený na produkciu dreva, sa postupne mení. A bolo by veľmi krátkozraké ignorovať zmeny potrieb spoločnosti a búchať sa do pŕs, že doterajší režim obhospodarovania je ten jediný správny. Treba však narovinu povedať, že v mestských lesoch sme popredu a aj pri súčasnom stave ťažby dreva, sú Mestské lesy v Bratislave ďaleko pred rôznymi inými subjektami hospodáriacimi v prímestských lesoch.

Zároveň ide o tému, kde výrazne vstupujú emócie jednotlivých subjektov, čo nie vždy pomáha dosahovať želané výsledky (napríklad pochopiteľné, avšak nešťastné úvahy o úplnom zastavení ťažby dreva by mali negatívny efekt pre časť lesov, ktorá ešte nebola transformovaná z historicky nestabilných monokultúr na vekovo a druhovo pestrý les).

Panova lúka, jedno z najkrajších miest v bratislavskom lesoparku (foto: Jakub Mrva)

Lesné hospodárstvo rekreačných lesov by malo byť zamerané výlučne na podporu biodiverzity, rozmanitosti a stability lesa. Nie na dosahovanie ziskov z ťažby. Pre MLB bolo kľúčové už spomínané uznesenie mestských poslancov z roku 2014, na základe ktorého sa znížila úmyselná obnovná ťažba z priemernej úrovne cca 18 000 m3 ročne, na úroveň cca 5 000 m3 ročne. Táto zmena bola následne zapracovaná do PSL na roky 2015-25.

Mesto Bratislava sa zároveň zaviazalo, že ročne bude Mestským lesom kompenzovať ušlý zisk z ťažby vo výške 300 000 eur. Hlavné mesto si tak osvojilo myšlienku podpory mimo-produkčných funkcií lesa, vo svete bežnú, v našich končinách ide skôr o výnimočný jav. Ohodnotenie prínosov zníženej ťažby len vo forme ohodnotenia ušlého zisku nie je ideálne, je to však prvá lastovička a ukážka smeru, ktorým sa môžu aj iné mestá a obce vydať pri snahe redukovať ťažbu dreva vo svojich lesoch. A verejnosť to maximálne ocení.

V čom vynikajú mestské lesy napríklad v kontraste s lesmi v správe LESOV SR? Mestské lesy sú vyhlásené výlučne za lesy rekreačné a ochranné, tj. nie je tu ani hektár hospodárskych lesov. Celé územie mestských lesov je certifikované uznávanou medzinárodnou certifikáciou FSC, ktorá v sebe zahŕňa súbor opatrení v prospech podpory šetrného hospodárenia v lesoch (napríklad IKEA preferuje drevo ako surovinu do výroby, ktorá pochádza z lesov certifikovaných FSC). Táto certifikácia zároveň zahŕňa povinnosť ponechať aspoň 4-10% lesov ako bezzásahových, čo MLB spĺňajú (4%).

V Bratislavských lesoch sú 4% lesov bezzásahových. (foto: Jakub Mrva)
Zatiaľ čo mestské lesy si prírodne vzácne povodie Vydrice chránia, LESY SR tú plánujú rozsiahlu ťažbu. (foto: Jakub Mrva)

Výrazným krokom v prospech podpory rozmanitosti lesa, je spolupráca s odbornou verejnosťou pri fyzickom vyznačovaní ťažby v teréne. Takéhoto vyznačovania sa  pravidelne zúčastňujeme. Cieľom je minimalizovať negatívne dopady na rekreačnú infraštruktúru (cyklotrasy, lesné cesty) a maximálne podporiť estetickú hodnotu lesa a biodiverzitu. Okrem vyznačovania stromov na ťažbu sa totiž vyznačujú aj tzv. cieľové stromy, ktoré nikdy vyrúbané nebudú. Jedná sa prevažne o staré, mohutné stromy dôležité aj z pohľadu rozmanitosti lesa – napríklad v prevažne bukovom lese ponechávame javory, lipu, čerešňu, dub, ale aj dreviny, z lesníckeho hľadiska nežiadúce ako breza či vŕba, ktoré sa zle predávajú a „zaberajú“ miesto iným stromom. Takto „namixovaný“ les je stabilnejší, hodnotnejší aj atraktívnejší (nie len pre ľudí, ale aj pre zver či hmyz).

Ťažba dreva vs. rekreácia a ochrana prírody. (foto: Jakub Mrva)

Plánovaná zonácia bude mať výrazný vplyv aj na lesohospodársku činnosť. Veľká časť územia, už transformovaná na stabilné lesy, ostane bez ťažby. Starostlivosť bude zameraná na spriechodňovanie chodníkov či cyklociest, na odstraňovanie suchárov a nebezpečných stromov pri cestách a rekreačných miestach v záujme bezpečnosti návštevníkov (činnosť, v ktorej MLB zaostávajú za očakávaniami).

Aj keď je v mestských lesoch stále čo zlepšovať, čo sa týka napríklad využívania šetrných metód ťažby dreva, porovnanie s lesmi štátnymi na území Bratislavy je veľavravné.

Stručné porovnanie Mestských lesov v Bratislave a LESOV SR na lesnom celku Bratislava.

 

Lesná pedagogika, spolupráca a transparentnosť

Najmä vďaka nadšencom z radov zamestnancov MLB sa darí každoročne rozvíjať potenciál vzdelávania detí v prírode. V roku 2019 je na lesnú pedagogiku nahlásených viac ako 1500 detí z bratislavských škôl, pričom reálny záujem je ešte vyšší. Zlepšiť možnosti pre kvalitné vzdelávania môže výrazne pomôcť pripravovaný projekt vybudovania vzdelávacieho centra na Kamzíku.

(foto: Jakub Mrva)

Osobne ma mrzí, že lesná pedagogika nemala doteraz silnejšiu podporu vedenia Mestských lesov. Ide o krásny a najmä dôležitý projekt. Ako otec dvoch malých detí viem, ako je pohyb v zdravom prostredí pre deti dôležitý a ako je potrebné budovať si vzťah k prírode a k bratislavským lesom už od mala.

Som rád, že sme mestské lesy dotlačili aj do akceptovania participácie ako dôležitého procesu pri tvorbe strategických dokumentov. Koncepcia rozvoja mestských lesov sa robila výrazne participatívne a aj preto ide o veľmi kvalitný a komplexný materiál.

Stručné porovnanie Mestských lesov v Bratislave a LESOV SR na lesnom celku Bratislava.

 

Zodpovednosť

Tento blog už nepíšem len ako predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty, ktoré sa dlhodobo venuje presadzovaniu myšlienky podpory rekreácie a športu v prírode v súlade s ochranou prírody. Ani ako spoluautor väčšiny kľúčových uznesení a strategických materiálov týkajúcich sa mestských lesov prijatých za ostatných 5 rokov. Píšem ho už ako mestský poslanec.

A práve ako poslanec mám väčšie možnosti ako posúvať mestské lesy dopredu, ale zároveň nesiem aj zodpovednosť za to, akým smerom sa budú uberať. Vidím stále obrovský potenciál na zlepšovanie, na realizáciu kvalitných a zaujímavých projektov, na posilňovanie spolupráce v rámci jednotlivých skupín návštevníkov lesoparku.

Mám jasnú víziu – aby sa bratislavské mestské lesy stali lídrom tohto druhu rekreácie a ochrany prírody na Slovensku. Už teraz sa teším na spoluprácu s mestom, ochranármi či aktivistami. Sledujte vývoj v bratislavskom lesoparku a uvidíte ako sa krok za krokom posúvajú vpred.

Pre nové vedenie Mestských lesov v Bratislave bude jedna z kľúčových úloh obnoviť dôveru verejnosti a citlivo rozvíjať lesopark. (foto: jakub Mrva)

Veľa energie smerujem aj k lesom na území Bratislavy, ktoré spravuje štát. Tu je taktiež obrovský potenciál na zmenu. Bratislavčania nerozlišujú, či prekročili potok a prešli z mestských do lesov štátnych. Majú záujem rovnako kvalitne si oddýchnuť a pobyt v prírode si užiť.

Ak by sa podarilo presvedčiť štátny podnik LESY SR, aby sa pokúsil dosiahnuť aspoň súčasný level podpory mimoprodukčných funkcií, ako dosahujú mestské lesy, bol by to dobrý začiatok. Tu je však nutné, aby bol záujem o systémové zmeny zo všetkých strán – mesta, župy, LESOV SR ako aj Ministerstva pôdohospodárstva. Práve posledné dva subjekty sú však uväznené v mentálnom zákope a nevykazujú reálny záujem o zmeny. Tlak verejnosti či samosprávy je však už taký veľký, že nie je možné ho ďalej ignorovať.

(foto: Jakub Mrva)

Autor je predsedom občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpatyposlancom mestského zastupiteľstva hl.m SR Bratislavy.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jakub Mrva

Som cyklista, turista, otec 2 detí a predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty, ktoré sa dlhodobo venuje boju proti nadmernej a nešetrnej ťažbe dreva a nevhodným developerským projektom. Zameriava sa na navrhovanie riešení na podporu rekreácie a športu v súlade s ochranou prírody. Pôsobím ako poslanec mestského zastupiteľstva hl. mesta SR Bratislavy (Team Vallo) a miestneho zastupiteľstva mestskej časti Nové Mesto (Klub Novomestskej zmeny). Zároveň pôsobím ako člen Komisie územného plánovania, životného prostredia a výstavby mesta Bratislavy. Viac o mne v rozhovore: http://www.correctgreen.sk/jakub-mrva-bratislavske-lesy-su-velkym-pokladom-pre-hlavne-mesto-tak-sa-k-nim-treba-zacat-aj-spravat/