Každá poriadna mimovládka je politická
Propagandistický portál Slobodný vysielač v tieto dni spustil seriál venovaný „politickým mimovládkam“. Hlavnými autormi sú Peter Marman a Dalibor Jurášek, reláciu moderuje Boris Koroni. Nadávkou či nálepkou „politická mimovládka“ začali označovať združenia ako Transparency International Slovensko, Aliancia Fair-play, Ekopolis, Liga pre ľudské práva, VIA IURIS a podobné.
Vytvorenie nálepky „politická mimovládka“ je propagandistickým trikom, ktorým sa autori pokúšajú rozštiepiť sektor mimovládnych neziskových organizácií na „politické“ a „tie ostatné, dobré, neškodné“. Touto fintou jej autori vlastne vytláčajú občianske organizácie tam, kde ich chceli vidieť komunisti, nacisti, ale aj mečiarovci a orbánovci: do pozície neškodných spolkov, ktoré sa venujú iba svojim koníčkom, alebo haseniu následkov – bez ambície ovplyvňovať príčiny.
Pretože ak naozaj chcete chrániť životné prostredie, alebo pomáhať ľuďom v núdzi, alebo zlepšovať vzdelanie, v istý moment musíte začať ovplyvňovať politické rozhodnutia. Zdôrazňujem OVPLYVŇOVAŤ, nie robiť tieto rozhodnutia – na to majú v liberálnej demokracii právo len volené orgány. Ak chce niekto spochybňovať právo neziskových združení ovplyvňovať politiku, tak tým vlastne útočí na jeden z pilierov liberálnej demokracie. No a presne o to týmto Marmanom, Juráškom a Koroniovcom ide: sami cítia nedostatok svojej autority v spoločnosti, a tak sa snažia „odpíliť“ hodnotovo konkurenčné organizácie a ľudí, ktoré u nás úspešne pracujú desiatky rokov.
Ako najvážnejší dôkaz škodlivosti „politických mimovládok“ Marman a Jurášek ponúkajú informácie o financovaní týchto organizácií (aj) zo zahraničných zdrojov. Lenže v dnešnom globalizovanom svete má šancu len taká iniciatíva, ktorá je schopná prekračovať hranice národných štátov, ba dokonca aj civilizačných oblastí. Sucho, znečistenie, kyslé dažde, obchod s drevom, biznis s odpadmi alebo hoci korupcia nerešpektujú štátne hranice. Preto úspešné občianske organizácie ovplyvňujú politiku, rozumej veci verejné, a uzatvárajú medzinárodné spojenectvá. Je to rovnako prirodzené ako fakt, že politiku ovplyvňujú a medzinárodné spojenectvá uzatvárajú aj podnikateľské organizácie alebo zamestnanecké zväzy.
Aký je teda obraz občianskeho sektora, s ktorým by bol Slobodný vysielač spokojný? Politicky vykastrované a medzinárodne izolované skupinky koníčkarov. A v takto vyprázdnenom priestore by náhle stúpol význam organizácií ako je Združenie ľudí za lepšiu budúcnosť, teda občianskeho združenia, ktoré si založil samotný Slobodný vysielač.
Opäť sa nám tak potvrdzuje múdrosť, že nie podľa snahy ovplyvňovať zákony alebo podľa schopnosti medzinárodnej spolupráce, ale podľa ovocia činov ich spoznáte.
