Denník N

Režem sa. Je to závislosť, prestať sa snažím už roky

Zhe Chen je čínska fotografka, na fotografiách mapuje vlastný boj so sebapoškodzovaním. Foto: cvltnation.com
Zhe Chen je čínska fotografka, na fotografiách mapuje vlastný boj so sebapoškodzovaním. Foto: cvltnation.com

So sebapoškodzovaním bojujem už viac ako osem rokov. Počas tohto obdobia som vyskúšala rozmanité spôsoby deštrukcie samej seba. Začínala som s rezaním. Je to najjednoduchší a najdostupnejší spôsob, stačí ak mám po ruke ten správny nástroj.

K ďalším z mojich odskúšaných ciest patrí hladovanie, oškieranie si hánok o drsný povrch, zatváranie rúk do zásuvky, uhášanie cigariet na rukách či škriabanie sa ostrejšími predmetmi, nachádzajúcimi sa v mojej bezprostrednej blízkosti. Asi najbizarnejším spôsobom sebapoškodzovania, k akému som sa uchýlila, bolo zoškriabanie si vrchnej vrstvy kože o dĺžke asi dvoch centimetrov pomocou paličky od lízatka na mieste na predlaktí, kde vám zvyčajne pichajú ihlu pri odbere krvi.

Pravdupovediac ani neviem, kde sa vo mne vzala prvotná myšlienka na poškodenie samej seba. Postupne som zistila, že fyzické ublíženie mi pomôže s prežívaním psychického napätia. Sebapoškodzovanie sa tak stalo mojím (zlo)zvykom. A tak ako so všetkými zlozvykmi, ani s tuto závislosťou nie je ľahké prestať.

Zhe Chen, Foto: cvltnation.com

So sebapoškodzovaním som sa snažila prestať niekoľkokrát, a to hlavne počas rokov 2016 a 2017. V tomto období som objavila ľudí, ktorí mi pomáhali prekonať tieto problémy. Aspoň som tomu verila. Keď som si konečne začínala myslieť, že som na dobrej ceste, nastal nečakaný obrat.

Nikdy som totiž neskúšala prestať. Neuvedomovala som si tak svoju závislosť. Jedného dňa som sa však ocitla v stresujúcej situácii. Očakávala som obvyklú dávku hormónov, ktoré zaplavia telo po akte sebapoškodenia. Očakávanie zostalo nenaplnené. Telo zazmätkovalo. Začalo panikáriť, vehementne sa dožadovalo oprávnenej dávky chemikálií.

Následná fyzická reakcia? Čosi ako mierny záchvat úzkosti. Srdce mi bilo ostošesť, nevedela som sa nadýchnuť, točila sa mi hlava, bolo mi na zvracanie, chcela som ujsť. No ako mám ujsť sama pred sebou?

Zhe Chen, Foto: cvltnation.com

Táto nepríjemná skúsenosť mi odhalila vážnosť vlastného problému. Zrazu som pochopila, že situáciu je potrebné riešiť. Na jeseň 2016 som preto začala rozprávať a písať o tom, čo ma trápi. Vždy, keď som pocítila silné nutkanie ublížiť si, ozvala som sa niekomu zo svojich známych.

Kruh tých, ktorí boli ochotní vypočuť si ma bol však zo začiatku malý a postupom času sa stále viac a viac zmenšoval. Najprv som nechápala, neskôr mi to doplo. Nie je totiž ľahké pomáhať človeku, ak nerozumiete tomu, čo prežíva alebo sa sami nachádzate v stresujúcom období svojho života a máte plnú hlavu vlastných problémov.

Na začiatku roku 2017 som sa preto prihlásila na internetovú zoznamku. Teraz viem, že to bola hlúposť. No cítila som sa sama, opustená, snažila sa nájsť niekoho, kto by mi bol oporou na mojej ceste za životom bez sebapoškodzovania.

Našla som ho okamžite. Spočiatku to vyzeralo nádejne. Poviete si, aké šťastie, no už tušíte, že tento vzťah nekončí vetou „A žili šťastne až do smrti.“ Život totižto nie je rozprávka.

Zhe Chen, Foto: cvltnation.com

Počas necelých štyroch mesiacov, v rámci ktorých sa môj vzťah odohrával,  som sa so sebapoškodzovaním snažila naozaj prestať. Bola som ochotná zmeniť sa a prispôsobiť druhému človeku, neuvedomila som si, že s takým prístupom to ďaleko nedotiahnem.

Začala som chodiť na terapiu. Po piatich sedeniach som mala pocit, že mi vôbec nepomáha. Následne som skúsila lieky. Ani to však nestačilo na to, aby sa z môjho vzťahu nestala ku koncu absolútna katastrofa. Obom sa nám zdalo, že bude ľahšie ukončiť to, čo vlastne už od začiatku nemalo šancu prežiť. Spolu s koncom vzťahu však odišla aj moja motivácia neubližovať si, a pri prvom náznaku stresu som sa k tomuto zlozvyku vrátila.

Zhe Chen, Foto: cvltnation.com

Uplynul rok a pol. Stále striedavo bojujem a nechávam sa ovládať nutkaním ublížiť samej sebe. Raz sa mi darí lepšie, inokedy menej. Tak či onak verím tomu, že rozprávanie a písanie o tom, čo prežívam, mi pomôže nájsť cestu k životu, v ktorom sa pre mňa sebapoškodzovanie stane minulosťou.

• Podporte naše úsilie informovanosť a búranie mýtov psychických ochorení na tejto stránke. Ďakujeme •

 Autorka textu si želala zostať v anonymite. Názory autorky sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi blogerky. 

 Editované Klárou Kusou

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je šírenie osvety v oblasti duševného zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru. Občas si odskočím aj do kultúrno-umeleckých vôd či tém, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.