Denník N

Spôsob, akým budú poslanci voliť kandidátov na ústavných sudcov, nedáva zmysel

Národná Rada. Zdroj: Wikipedia
Národná Rada. Zdroj: Wikipedia

V kuloároch a v médiách sa už vtipkuje o tom, ako budú poslanci chybovať, a teda aj zneplatňovať hlasovacie lístky. Môže to byť aj stratégia niektorých poslaneckých klubov, ako paralyzovať voľbu s cieľom presadiť si svoje personálne záujmy. Komplikovaný hlasovací lístok bude pre túto stratégiu dobré alibi.

Voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu, rovnako ako všetkých funkcionárov, ktorých parlament vyberá, upravuje interný predpis Národnej rady, tzv. Volebný poriadok. Ten hovorí, že o každom kandidátovi hlasujú „za“, „proti“, alebo sa „zdržujú“. Má to možno parlamentnú logiku, lebo tak sa hlasuje o zákonoch, ale ako volebný systém to nedáva zmysel.

V čom je problém?

Poslanci dostanú hlasovací lístok, kde bude 39 mien a u každého mena budú škrtať, či sú za, proti, alebo sa u neho zdržujú. „Za“ môžu nakrížikovať maximálne u osemnástich kandidátoch, ak nakrížikujú „za“ pri viacerých, lístok bude neplatný. Paradoxne, v strese a prese, ktorý okolo voľby bude, sa môže naozaj stať, že niekto sa pomýli a nakrížikuje „za“ pri viac ako 18 kandidátoch.

Druhý problém je ten, že matematicky parlament môže navoliť menej kandidátov, než je potrebné a v istej situácii, hoc menej pravdepodobnej, aj viac. Ak navolí menej, voľbu bude potrebné opakovať.

Volebný systém by však mal byť ľahko pochopiteľný a mal by eliminovať chybovosť. V neposlednom rade by mal rýchlo a legitímne navoliť stanovený počet osôb. A teória volebných systémov také systémy pozná.

Nech píšu čísla

Asi úplne jednoduchú vec, ktorú by som navrhol zmeniť, je označovanie voľby na hlasovacom lístku. Namiesto krížikovania „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa“, by som navrhol písať čísla. Poslanci by tak pri kandidátoch, ktorých chcú voliť, písali čísla od 1 do 18. Tým by sa výrazne eliminovalo riziko chybovosti, a teda vzniku neplatných lístkov. Lebo pri krížkovaní v troch stĺpcoch a 39 riadkoch je oveľa jednoduchšie urobiť krížik navyše tam, kde nemá byť, než napísať číslo 19, ak máte napísať čísla od 1 do 18. Mimochodom, ak by na nejakom hlasovacom lístku bolo číslo 19, nemusel by sa hneď celý lístok považovať za neplatný. Neplatný by bol len ten devätnásty hlas.

V snahe eliminovať riziko, že poslanci nenavolia potrebný počet osôb, by som zašiel ešte ďalej. Za uváženie by stálo pobaviť sa o aplikovaní nejakého preferenčného volebného systému. Teda, takého, kde sa u každého kandidáta nevyjadruje len „za“ a „proti“, ale vyjadruje sa preferencia v porovnaní s ostatnými.

Napadá mi jednoduchá podoba tzv. single transferable vote. Poslanci by dostali hlasovací lístok, kde by museli ku každému z 39 kandidátov priradiť číslo od 1 do 39 podľa preferencie. Tí kandidáti, ktorí by získali nadpolovičnú väčšinu prvých preferencií, by boli hneď zvolení. Ak by sa takto nenavolil dostatočný počet osôb, zobrali by sa hlasovacie lístky kandidáta s najmenším počtom prvých preferencií a jeho hlasy by sa rozdelili medzi ostatných podľa druhých preferencií. Takto by sa pokračovalo, až kým by nebol zvolený dostatočný počet osôb.

Tento spôsob voľby má, samozrejme, svoje nedostatky, ale stále by bol, podľa mňa, jednoduchší, zrozumiteľnejší a hlavne efektívnejší čo od naplnenia očakávaného cieľa – navoliť 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

Daniel Kerekes

Vyštudoval som volebné štúdiá, politický marketing a podnikový manažment. V súčasnosti pôsobím ako doktorand na katedre politológie Masarykovej univerzity a ako konzultant v Restartup. Predmetom môjho záujmu sú predovšetkým voľby, ale tiež marketing a PR.