Denník N

Kto vytvára hodnoty 21. storočia? Vysoké školy to nie sú

Hodnotovými autoritami dneška nie sú vysoké školy, ale súkromné spoločnosti

Politikov surfujúcich na prívalovej vlne populizmu spája túžba po návrate do minulosti. Predstava žiarivého obrazu minulosti priťahuje desaťtisíce voličov po celom svete do volebných miestností, odkiaľ vysielajú populistov do parlamentných lavíc.

Jeden z dôvodov túžby po návrate do minulosti je hodnotovo stabilný svet, v ktorom bolo jasné, kto vytvára a propaguje spoločenské hodnoty.

Aktívna účasť vysokých škôl v spoločnosti – jemný intelektuálny populizmus 

Uvedomujúc si kontroverznosť tvrdenia, z podobného populizmu môžeme obviniť rektorov (nielen slovenských) vysokých škôl, túžiacich po tom, aby sa vysoké školy opäť stali hodnotovými vzormi spoločnosti (podobne sa ho dopúšťajú cirkvi a ostatné hierarchické inštitúcie).

Predstava vysokých škôl je šľachetná, ale jej realizácia je málo pravdepodobná. Časy, kedy boli tvorcami spoločenských hodnôt univerzity alebo cirkvi sa skončili. Tieto inštitúcie zažili svoj vrchol v časoch hierarchickej spoločnosti, no kontinuálne upadajú na schopnosti vyvinúť spoločenský tlak.

Vedecký pokrok a odhaľovanie prírodných tajomstiev zobral vietor z plachiet náboženskej viere a vysoké školy a univerzity rezignovali na svoju spoločenskú povinnosť a buď sami alebo vlastnou pasivitou sa premenili „len“ na vzdelávacie inštitúcie.

Univerzity – dôležitý, ale nie dostatočne silný hráč 

Cieľom článku nie je bagatelizovať priaznivý vplyv univerzít na spoločnosť. Ak vysoké školy nezanedbajú svoju výchovu študentov k spoločensky prospešným hodnotám, tak prostredníctvom svojich absolventov zanechajú pozitívny odkaz na spoločnosti.

Ide však o sprostredkovaný dopad na spoločnosť, ktorý nemusí byť iba výsledkom vysokej školy, nakoľko na spoločenskej výchove sa podieľajú všetky výchovné a vzdelávacie inštitúcie, s ktorými sa človek počas života stretne.

Navyše, akademické prostredie, tak uzavreté a krehké prostredie, čoraz viac pripomínajúce slonovinovú vežu, nemá dostatočný potenciál na tvorbu, udržanie a propagáciu spoločenských hodnôt.

Spoločenská rezignácia vysokých škôl

Dá sa zvrátiť ustupujúci význam vysokých škôl? Proces to bude mimoriadne náročný. Situácia je o to komplikovanejšia, nakoško sú existenčne naviazané na štátny rozpočet. Kým vysoká škola nenadobudne ekonomickú samostatnosť, tak jej sny na udávanie spoločenských hodnôt nie sú uskutočniteľné. Využijúc prípad nášho prostredia, brali by ste vážne spoločenské tvrdenia vysokých škôl, ktoré mlčali pri ohrozovaní demokratických hodnôt, či pošliapavaní akademických princípov? 

Kapitál = nástroj na presadzovanie hodnôt 

Hodnotové vákuum začali postupom času zapĺňať súkromné spoločnosti. Tie jediné majú dostatočný finančný a spoločenský kapitál na to, aby v spoločnosti presadzovali hodnoty.

Posledné roky sú príkladom masívnych reklamných kampaní presadzujúcich menšinovú a rodovú rovnosť, toleranciu k sexuálnym menšinám, či odsúdenie sexuálneho obťažovania.

Slovensko nie je výnimkou a ponúka skvelý príklad občianskej zodpovednosti súkromných spoločností, kedy sa dvojica najväčších operátorov dištancovala od súťaže Najväčší Slovák, ak jej súčasťou bude aj naďalej prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso.

Nerobme si však ilúzie, súkromné spoločnosti to nerobia pre pocit spoločenskej zodpovednosti, ale pre rozšírenie okruhu svojich zákazníkov (za čo ich, samozrejme, nemôžeme odsudzovať).
Ak niekto vnáša do spoločnosti prospešné hodnoty, aj keď za cieľom zvyšovania zisku, zaslúži si povzbudenie.
Ale ak trvá na svojej dôležitosti na základe minulosti, pričom nijako hodnotovo neprispieva v súčasnosti, oprávnene vyvstáva otázka, či si tieto inštitúcie zaslúžia pozornosť.

Ďalšie moje texty, napríklad o tvorbe Roalda Dahla, nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie