Vlastnícke právo a volebné právo

O zmene sa hovorí najmä aj v súvislosti s pozemkovými úpravami, lebo aj po pozemkových úpravách dochádza k drobeniu dedičstva a teda buď pozemkové úpravy sú zbytočné, lebo nezabránia drobeniu, alebo treba zmeniť spôsob dedenia. Úplne zbytočná myšlienka – po pozemkových úpravách nedochádza k drobeniu a ak dochádza, tak existujú limity, ktoré na určitej úrovni zastavia drobenie. Proste existuje limitný počet vlastníkov, podielov a parciel.

To čo vadí, je existujúci stav pred prijatím zákona č.180/1995 Z.z., ktorý vygeneroval veľké množstvo vlastníckych podielov, ktorým zodpovedá veľmi malá výmera. V konečnom dôsledku má vlastník relatívne veľkú výmeru, zloženú z malých podielov. Čo síce zvyšuje záťaž na informačné systémy, ale tie zvládnu rádovo väčšie objemy údajov, nehľadiac na to, že sa zmestia na osobný počítač. 100 miliónov vlastníckych vzťahov nie je limitných, systém katastra nehnuteľností zvládne rádovo viac ako 100 miliónov. Takisto vadí to, že za nárast počtu vlastníckych vzťahov bol spôsobený práve jeho nedodržiavaním. Ako príklad uvediem urbárske spoločenstvá. Systém evidencie katastra nehnuteľností neviedol dôsledne a nerobil dôsledne vyznačenie spoločných nehnuteľností. Stačilo, že v katastri nehnuteľností sa pre list vlastníctva urbárskej spoločnosti (rozpísanej na vlastníkov) nevyznačili explicitne údaje o spoločnej nehnuteľnosti a aplikovanie zákona č.180/1995 Z.z. spôsobilo to, že sa založili nové listy vlastníctva s rôznymi vlastníckymi vzťahmi, lebo vlastníci sa dohodli na reálnej deľbe pozemkov, pochopiteľne aj spoločných nehnuteľností. Nie je nič zvláštne, ak má urbár z jedného listu vlastníctva po zápise ROEP aj niekoľko desiatok listov vlastníctva.

Podľa všeobecnej predstavy je drobenie vlastníctva proces, kde sa zväčšuje počet vlastníkov, parciel a hlavne sa zmenšujú podiely. Všetci chápu, že uhorské dedičské právo tým, že rozdeľuje majetok na dedičov v rovnakom pomere zmenšuje podiely, parcely a zväčšuje počet vlastníkov. A ako to súvisí s pozemkovými úpravami? Tu sa tiež drobí vlastníctvo, lebo ak mal poručiteľ dve parcely a dvoch dedičov, tak sa síce parcely nerozdelia na dve časti, ale každý z vlastníkov bude vlastniť len jednu, čo je podľa výkladu ministerstva je tiež drobenie.

Viete si predstaviť, že by ste nedelili svoj majetok a určili len jedného dediča? Asi si tiež viete predstaviť, ako jeden s radosťou vyplatí tých ostatných. Hlavne ak nedokáže zohnať takú hotovosť, hoci aj predajom nehnuteľnosti, aby ich uspokojil. Ako to dopadlo s dedičstvami z čias socializmu, kde všetok majetok prevzal len jeden, aby umožnil tým ostatným využívať iné výhody (kvôli škole, zamestnaniu, funkcii a podobne) vidíme na množstve nevyriešených rodinných sporov. Niektoré sa riešia dlhšie ako jednu generáciu.

Myslím, že uhorské právo vychádzalo z pragmatických predpokladov – chcelo zabezpečiť všetkých potomkov a dať im rovnaké šance na prežitie. Sú kultúry, ktoré majú iné stratégie prežitia, ale tá naša ho má takýto. S týmto súvisí aj volebné právo, každý z kandidátov má rovnaké šance, čo sa považuje za jeden z pilierov demokracie. Ak opomenieme výnimky, tak poslanci, ktorí by hlasovali za zmenu dedidčského práva by hlasovali proti princípom, na základe ktorých boli zvolení. Na druhej strane tento systém zneužili vo svoj prospech tým, že vytvorili len jeden obvod – aby získali výhodu čo najširšej podpory naprieč celým Slovenskom. Byť rovnako úspešný v menších volebných obvodoch by bol ich koniec, lebo by si dôveru museli naozaj získať. Priamo. Nie cez marketingové aktivity.

Ak chcete využiť uhorské právo a obísť zákon č.180/1995 Z.z., tak dedičstvo riešte v čase, keď sa vykonávajú pozemkové úpravy, vtedy sa dedí rovnakým dielom. Ak dedíte tam, kde sa pozemkové úpravy nevykonávajú, tak výmera vlastníckeho podielu nesmie klesnúť pod 400 m2, resp. 2000 m2 na lesnej pôde a ak chcete, aby dedičia mali rovnakú výmeru alebo hodnotu, tak ju musíte vykombinovať. Je to trochu kruté, ale ak chcete dediť rovným dielom, tak musíte naplánovať vykonávanie pozemkových úprav.