Denník N

Porušujú prezidentskí kandidáti zákon?

Keď chce niekto druhých obviňovať z porušovania zákona a vynášať nad nimi na základe toho morálne súdy, je dobré, keď sám ten zákon aspoň pozná.

Milan Kňazko poskytol rozhovor českému Deníku N a okrem iného v ňom obvinil z porušovania zákona a morálne sporného konania prezidentských kandidátov, ktorí vedú dlhodobo volebnú kampaň.

Čo povedal Kňažko

„Milan Kňažko: A keď hovoríme o morálke, u nás je zákon, že volebná kampaň trvá tri nedele. A niekto z nich to robil rok a pol. Ale to vraj nebola volebná kampaň. To bolo zoznamovanie sa s kandidátom. A ja hovorím: nazvime veci pravými menami. Toto by človek, ktorý chce byť morálnou autoritou, robiť nemal. Nazývať veci inak, než aké v skutočnosti sú… To je zásadná morálna vec! Čierne je čierne, biele je biele. A keď rok a pol pred voľbami začnete s kampaňou a hovoríte, že to nie je volebná kampaň…

Deník N: Takže zase hovoríte o Andrejovi Kiskovi.

Milan Kňažko: Ale robí sa to aj teraz a všetci sa tvária, že to tak má byť. Tak predsa nemôžeme uvažovať, že neporušíme zákon, a urobíme pritom nepeknú vec.

Čo hovorí zákon

Kňažkovo morálne rozhorčenie, ani obvinenia z porušenia zákona však nie sú namieste. Volebná kampaň totiž v zmysle platného zákona netrvá dva, ani tri týždne. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani „Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.“ Voľby boli vyhlásené 10. januára 2019.

Zákon navyše vedenie kampane kandidátmi pred oficiálnym začiatkom volebnej kampane nezakazuje. Vymedzenie času volebnej kampane je dôležité len z hľadiska kontroly financovania volebnej kampane kandidátmi a úpravy postupu ďalších subjektov v tomto období.

Zákon dokonca priamo počíta s tým, že kandidáti vedú kampaň aj pred oficiálnym začiatkom volebnej kampane, keď v § 5 ods. 1 ustanovuje, že do limitu nákladov na kampaň „sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré kandidát na prezidenta vynaložil v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb“, teda pred začiatkom zákonom stanovenej volebnej kampane.

Prečo sa Kňažko pomýlil

Poľahčujúcou okolnosťou je, že z Kňažkovej strany nešlo o vedomé klamstvo alebo úmyselné zavádzanie, ale takmer určite o omyl, vyplývajúci z toho, že nezaregistroval zmenu zákona oproti stavu spred piatich rokov. V čase, keď Milan Kňažko kandidoval za prezidenta, totiž neplatil súčasný zákon o volebnej kampani, ale volebná kampaň pred prezidentskými voľbami bola upravená v dnes už neúčinnom zákone č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky.

A ten naozaj v § 15 ods. 1 stanovoval, že „Kampaň pred voľbou (ďalej len „kampaň“) sa začína 15 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom voľby“ a v § 15 ods. 2 konštatoval, že „Vedenie kampane mimo času určeného v odseku 1 je zakázané“.

Táto formulácia naozaj mohla vzbudzovať dojem, že kampaň pred prezidentskými voľbami má trvať iba dva týždne. Aj pri tomto zákone však obdobie volebnej kampane bolo vymedzené najmä z dôvodu kontroly dodržania zákonom stanoveného limitu výdavkov na volebnú kampaň a z dôvodu stanovenia pravidiel pre médiá a ďalšie subjekty v uvedenom období.

Kandidáti reálne viedli kampaň oveľa dlhšie ako v zákone stanovených 15 dní pred dňom volieb, akurát ju neprezentovali ako volebnú kampaň v zmysle zákona. Ani v čase mimo volebnú kampaň totiž nemožno nikomu zakázať, aby po krajine rozvešal bilboardy so svojou fotkou, menom a pár slovami, o ktorých sa neskôr ukáže, že ide o jeho volebné heslo. Platí totiž čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané“.

Aj Kňažko kampaňoval pred kampaňou

Predchádzajúci zákon vytváral mylný dojem, že volebná kampaň začína až 15 dní pred dňom volieb. V tomto ohľade je súčasná právna úprava viac zodpovedajúca realite, a preto korektnejšia a vhodnejšia.

V realite však ani predchádzajúcu právnu úpravu nikto nevnímal ako zákaz viesť volebnú kampaň skôr ako 15 dní pred voľbami. Napokon kampaň pred oficiálnou kampaňou pred piatimi rokmi viedol aj samotný Milan Kňažko, ktorý to teraz prezidentským kandidátom vyčíta. Síce kratšie a s menšími nákladmi ako niektorí iní kandidáti v tom čase alebo v súčasnosti, ale aj Kňažko pred piatimi rokmi vo vyúčtovaní kampane priznal, že pred oficiálnym začiatkom kampane mal náklady kampaň vo výške 35 tisíc eur.

Nie je žiadny dôvod mu to vyčítať, obviňovať ho z porušovania zákona, či nemorálneho správania. Nič zlého totiž nespravil. Len by mohol byť trochu zdržanlivejší, keď teraz on sám obviňuje iných, lebo na to tiež nie je žiadny dôvod.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ondrej Dostál

Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Poslanec NR SR. Poslanec miestneho zastupiteľstva v bratislavskom Starom Meste.