Digitálna ekonomika, časť druhá: Zdieľaná ekonomika rastie aj na Slovensku
Nevlastniť, požičať si. Tento čoraz viditeľnejší trend je hnacou silou pre svetový fenomén, ktorým sa stáva zdieľaná ekonomika. Jej základným princípom je efektívnejšie využívanie majetku, ktorý jeho majitelia nevyužívajú vôbec alebo len sporadicky. Namiesto podnikateľov a firiem tak tovary a služby poskytujú priamo bežní ľudia a domácnosti. Existujúce zdroje sa požičiavajú medzi ľuďmi, z čoho profitujú obe strany, majiteľ aj zákazník.
Základom pre fungovanie zdieľanej ekonomiky sú internetové platformy, ktoré začali vznikať vďaka pokroku moderných technológií v posledných rokoch. Takzvané peer-to-peer platformy priamo prepájajú ľudí s ponukou a dopytom prostredníctvom web stránky alebo aplikácie. Medzi najväčšie platformy patrí Airbnb (zdieľanie ubytovania) a Uber (zdieľanie jázd). Zdieľaná ekonomika rastie aj na Slovensku. Cez Taxify zoženieme odvoz na pracovné stretnutie, cez Jaspravím objednáme elektrikára, pôžičku vybavíme cez ZltyMelon a odvoz z Bratislavy na východ nájdeme na platforme BlaBlaCar. Zdieľanie začínajú využívať už aj firmy. Napríklad slovenský startup Carrivederci umožňuje firmám jednoduché zdieľanie áut vo svojom vozovom parku medzi zamestnancami.
Podľa údajov Európskej komisie, v roku 2016 takmer 400 000 ľudí v krajinách EÚ poskytlo tovar alebo služby cez platformy zdieľanej ekonomiky. Z tejto činnosti vznikli celkové príjmy vo výške 26,5 miliárd eur. Aj keď sa toto číslo môže zdať vysoké, činí len 0,17% z HDP Európskej Únie. Najviac platforiem vzniká v oblastiach dopravy, ubytovania, finančných služieb a online zručností. Konkrétne 651 platforiem pre zdieľanú ekonomiku bolo identifikovaných v krajinách EÚ v roku 2016. Trh zdieľanej ekonomiky je v rámci krajín EÚ najväčší vo Francúzsku, Veľkej Británii, Poľsku a Španielsku. Zdieľanej ekonomike sa však darí aj na Slovensku. V roku 2016 jej trh tvoril 122 miliónov eur (0,13% HDP) a zamestnal 3 575 ľudí. Podľa Eurostatu, 16% Slovákov si v roku 2017 objednalo ubytovanie cez zdieľanú platformu, čo je najvyššie percento z krajín V4.
Potenciál pre rozvoj zdieľanej ekonomiky je ešte veľký. Zatiaľ čo veľkosť celosvetovej zdieľanej ekonomiky v roku 2014 bola približne $14 miliárd, odhaduje sa, že v roku 2025 to bude až $335 miliárd. To činí takmer 24-násobný rast za 11 rokov. Pre Slovensko by to mohlo znamenať, že v roku 2025 bude trh zdieľanej ekonomiky tvoriť takmer 3 miliardy eur.
Zdieľaná ekonomika oslovuje najmä ľudí mladšej a strednej generácie. Dôvody sú viaceré. Ľudia si čoraz viac uvedomujú, že nevyužívané veci strácajú svoju hodnotu. Dôvodom je však aj zmena životného štýlu, kedy vlastníctvo hmotných vecí sa stáva menej atraktívnym. Mladšie generácie preferujú svoje financie zhodnotiť cestovaním, investíciou do vzdelávania, či zdravého životného štýlu. Preto prístup k veciam považujú za lepší ako vlastníctvo. Vďaka ľahkému prístupu k službám či tovarom cez digitálne platformy často šetria nielen peniaze ale aj čas. Úspech zdieľanej ekonomiky je do veľkej miery založený na dôvere. Vďaka popularite sociálnych sietí a ich technologickým prepojeniam sa dôvera ľudí opiera o virtuálnu reputáciu predávajúceho a zákazníka, bez ktorej by ich vzájomná spolupráca nebola možná. V neposlednom rade, dôvodom pre rozmach zdieľanej ekonomiky je aj rastúca snaha ľudí žiť ekologicky a tak znížiť spotrebu zdrojov našej planéty.
Zdieľaná ekonomika prináša množstvo výhod. Za tú najväčšiu možno považovať vznik nového priestoru pre podnikanie. Ten je otvorený každému – menším firmám aj jednotlivcom, ktorí majú čo ponúknuť. Vďaka digitálnej platforme predávajúci môže osloviť zákazníkov v rôznych mestách a krajinách pričom nepotrebuje zásadne investovať do marketingu. Zákazník má zas jednoduchý prístup k väčšiemu množstvu tovarov a služieb, z ktorých si môže vyberať. Zdieľaná ekonomika tak rozširuje trh a tým vytvára vyššie konkurenčné prostredie. Konkurencia v zdieľanej ekonomike obohacuje celú spoločnosť, keďže väčší výber pre spotrebiteľa znamená väčšiu snahu o odlišnosti, intenzívnejšiu špecializáciou a vyššiu efektivitu na strane dodávateľa. V neposlednom rade konkurencia vytvára viac inovácií.
Zdieľaná ekonomika však prináša aj negatíva a to najmä pre klasických poskytovateľov služieb ako taxikárov či hotelierov, ktorí strácajú zákazníkov. Je preukázané, že nárast zdieľanej ekonomiky má do istej miery negatívny dopad aj na štát, keďže niektorí poskytovatelia služieb neodvádzajú dane. V poslednom období sa objavuje kritika zo strany turistických metropol, ako je Barcelona či New York, kde platforma pre zdieľané ubytovanie Airbnb spôsobuje zvyšovanie cien nájmov pre miestnych obyvateľov.
Zdieľaná ekonomika nepozná hranice. Aj preto absenciu pravidiel a regulácií novodobej ekonomiky rieši Európska komisia. Za cieľ si kladie najmä podporu spotrebiteľov, firiem a verejných inštitúcií tak, aby zdieľanej ekonomike dôverovali. Európska komisia chce týmto prístupom naplno využiť potenciál rozvoja zdieľanej ekonomiky, ktorej sa v Európe momentálne veľmi darí. Slovenská legislatíva zatiaľ možné negatívne vplyvy zdieľanej ekonomiky nerieši. Zdieľaná ekonomika sa tak vyvíja organicky, bez podmienok, čo umožňuje čiernu prácu, daňové úniky aj nevyrovnaný konkurenčný boj. Už dnes existujú krajiny, ktoré úspešne zdieľanú ekonomiku regulujú. Napríklad vyše 300 miest vo viacerých krajinách sa dohodlo so spoločnosťou Airbnb na zavedení miestnej dane priamo na digitálnej platforme. Tá je prirátaná automaticky pri objednaní ubytovania a pri platbe je táto časť odvedená samospráve. Každá technologická zmena prináša so sebou istý negatívny dopad. Je preto dôležité na nárast zdieľanej ekonomiky proaktívne reagovať a vytvoriť potrebné systémové opatrenia na podporu pozitívnych a zníženie možných negatívnych dopadov.
Autorka článku: Barbora Rusiňáková
Autorka je projektová manažérka Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku.
