Denník N

Súhlasím s centrálnym petržalským parkom, len ak v ňom bude aj výstavba.

Začnem výňatkom z mailu, ktorý sme (niektorí poslanci z koalície Team Vallo, Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia v Miestnom zastupiteľstve v Petržalke) poslali primátorovi Matúšovi Vallovi v sobotu 2.2.2019:

“…Čiže súhlasíme s návrhom centrálneho parku iba ak v ňom bude aj rozumná a zaregulovaná výstavba. Tu sú dôvody:

  1. Ak hovoríme o ozajstnom parku (a nielen o tisícoch štvorcov trávy, bez akejkoľvek úpravy) tak máme okolo osi na mestských pozemkoch k dispozícii na rozvoj cca 800.000m2 plochy. Realizácia parkových úprav na 1Ha vychádza na 170.000 eur (bez závlahy), Čiže ak by sme chceli park povedzme len na 2/3 tejto plochy tak sa bavíme o nákladoch na realizáciu 9.000.000 eur. Ročná údržba by potom vychádzala na 8.000 eur/ha, teda na celú plochu by to bolo 500.000 eur.
  2. Momentálne sa tu s p. starostom bavíme o rozpočte. Tvrdí že máme peniaze v podstate len na to aby sme v Petržalke mohli svietiť a kúriť. Na žiadny zásadný rozvoj peniaze nie sú. Pýtame sa kto ten nový park zaplatí?
  3. Máme tu už dnes dve veľké parkové plochy – Sad Janka Kráľa (cca 150.000m2) a lesopark Draždiak (620.000m2), ktoré samé potrebujú milióny eur na revitalizáciu a rozvoj. Čo bude s nimi, kto zaplatí za toto?
  4. Čiže máme tu (mesto) okolo osi k dispozícii 800.000 m2 vlastných pozemkov, z ktorých časť môžeme za veľmi dobrých finančných podmienok ponúknuť na realizáciu toho čo nám tu chýba: domovy dôchodcov, denné stacionáre, komunitné centrá s telocvičňami, škôlky, nájomné bývanie, internáty, viacúčelovú koncertnú sálu, priestory na prácu – “cvernovky” atď. Ak si možnosť tohto rozvoja tu, na našich pozemkoch, zablokujeme kde to potom chceme stavať? Budeme si kupovať pozemky za trhovú cenu na Slnečniciach alebo v Matadorke?
  5. Určite tu nepodporujeme komerčnú bytovú výstavbu, ktorá má pripravené rozvojové plochy na úplne iných miestach Petržalky.
  6. Z komerčnej výstavby podporujeme takú, ktorá prinesie do Petržalky pracovné príležitosti. Z ich poplatku za rozvoj by sa zaplatila realizácia parku v okolí. Chceme týmto tiež znižovať počet ľudí cestujúcich dennodenne za prácou za Dunaj. Využitie MHD a električky by nebolo len jednosmerné, teda ráno desaťtisíce ľudí z Petržalky za Dunaj a poobede desaťtisíce ľudí domov do Petržalky, ale aj v opačnom smere, v ktorom je teraz nevyužívaná a výrazne stratová.
  7. Stále najväčším argumentom musí byť že celé územie je v rukách mesta. Čo je z pohľadu Bratislavy výnimočná situácia. Čiže jeho regulácia a následný predaj alebo prenájom zaregulovaných pozemkov transparentnou súťažou je plne v rukách samosprávy. Ak by sa aj o pár rokov, po schválení územných plánov zón na tomto území, začalo nedajbože diať niečo nekalé, tak tlak verejnosti môže opäť zastaviť predaj a prenájom pozemkov a nič horšie ako to to že tam zostane dnešný stav sa nemôže stať. Aj keď bude v územnom pláne farbička, červená, zelená, žltá alebo akákoľvek…”

Tento mail sme primátorovi poslali 5 dní pred verejným prerokovaním v Zrkadlovom háji. Tieto názory však máme dlhodobo, čo som prezentoval aj vo volebnej kampani a na základe ktorých som bol ja osobne zvolený za poslanca. A samozrejme ich mám aj dnes, keďže chcem zabrániť možným škodám pre budúce generácie, ak by sme toto územie zmenili na centrálny park iba s električkou.

Na mieste Petržalskej osi totiž nikdy nemal byť iba park. Práve naopak. Vždy tam bol kreslený mestsky bulvár so 4-prúdovou cestou, metrom a občianskou vybavenosťou, čiže s výstavbou. Takto to bolo plánované pri vzniku sídliska a vo všetkých územnoplánovacích dokumentáciách za posledných 50 rokov, ktoré sú mimochodom zákonom (aj keď sa neskôr metro vymenilo za električku a od realizácie cesty sa upustilo). Takže nik, ani pôvodní obyvatelia a ani tí, ktorí sa do okolitých domov prisťahovali minulý rok nemali dôvod nadobudnúť dojem že tu bude navždy iba dnešná zeleň.

Naplánovaná podoba územia sa nemôže neustále meniť na základe emócii a súkromných názorov obyvateľov protestujúcich proti akejkoľvek výstavbe (dokonca aj výstavbe detských ihrísk, keďže aj také petície existujú). A je veľmi nerozumné toto v ľuďoch neustále živiť bojazlivými primátormi, starostami, a poslancami akých sme tu doteraz v minulých volebných obdobiach v mnohých prípadoch mali. To je ako keby sme obyvateľom sľúbili že keď sa sem presťahujú, môžu začať chodiť autom na červenú, nezastaviť na stopke, alebo ísť stovkou popred školu. Územný plán je presne taký istý zákon ako napríklad Zákon o cestnej premávke. Vyššie uvedené platí aj pre niektorých developerov tlačiacich samosprávu do ohýbania Územného plánu.

Na verejnom prerokovaní bolo minulú stredu 300-400 obyvateľov (poväčšinou) domov susediacich s riešeným územím, z ktorých do 40 odprezentovalo svoje pripomienky. Inými slovami svoj legitímny, ale osobný záujem. Každý z nich rešpektujem. Je potrebné ich vyhodnotiť a zobrať do úvahy. V Petržalke ale žije vyše 100.000 obyvateľov. Bol by som rád, aby sa nevyvolával dojem že sa tu vyjadrili pomaly všetci Petržalčania. Neboli to ani reprezentanti Petržalčanov, lebo tými sú dnes poslanci v Mestskom a Miestnom zastupiteľstve. Čiže ak tento, počtom skromný dav, požiadal primátora, aby ich poslúchol lebo je ich zástupcom, tak to je síce legitímna žiadosť, ale len do výšky 0.4% všetkých obyvateľov Petržalky.

Ak by sa zorganizovalo prerokovanie petržalskej osi s majiteľmi okolitých súkromných stavebných pozemkov, tak by sme predpokladám dostali úplne protichodné požiadavky, keďže by si aj oni chránili svoje záujmy. Podobne by sme dopadli ak by sme zorganizovali prerokovanie projektu s chovateľmi včiel, ktorí by boli zrejme aj proti električke keďže zaberie časť dnešnej zelenej plochy. Aj oni by si len chránili svoje záujmy. Ktorý z týchto a stovák ďalších súkromných záujmov by sme mali zobrať za jediný a smerodajný? A prečo?

Preto tu máme niečo čo sa volá verejný záujem. Malo by ho predstavovať a hájiť vedenie mesta a mestskej časti. Keďže ľudia, často krát (možno nevedomky) nevidia dopredu a nepociťujú žiadnu zodpovednosť – voči spoločenstvu (komunite), a dokonca ani voči sebe, či vlastným deťom. Lebo, to čo dnes nechcú, budú za pár rokov oni a ich deti niekde potrebovať. A to je úloha mesta – vedieť, čo je potrebné, naplánovať to, zdôvodniť a čo najlepšie zrealizovať. Verejný záujem sa vytvára tak že sa vypočujú všetky dotknuté a zainteresované strany a záverečné, veľmi zodpovedné rozhodnutie, sa urobí s ohľadom na desiatky rokov dopredu. A nie s ohľadom na to či budem alebo nebudem zvolený v ďalších voľbách čo cítim vo vyhlásení niektorých predstaviteľov mestskej časti.

Sľubovať centrálny park bez komerčnej výstavby a zaštiťovať sa pritom vyhlásením primátora vo vybičovanej atmosfére že počas tohto volebného obdobia v území nepovolí komerčný development (kde ja si myslím že mal na mysli komerčný bytový development) je zavádzanie občanov nerealizovateľnými sľubmi.

Primátor túto štúdiu, a čo je ešte dôležitejšie, proces ktorý k nej viedol zdedil. V takom stave ako bola prezentovaná v nej už nič nemohol ovplyvniť ani zmeniť. Bol ale dostatočne odvážny, postavil sa pred ľudí a požiadal ich o názor aj napriek tomu že vedel že štúdia má slabé miesta a môže očakávať odpor. Počúval a odpovedal.

Profesor Kováč odviedol ako Petržalčan vysoko profesionálnu prácu. „Otestoval“ územie aj umiestnením konkrétnych budov. Áno, s veľkou prevahou bývania, s čím mám aj ja problém. Pre mňa je však veľkým otáznikom ako bol bývalým vedením mesta a mestskej časti „koučovaný“, prečo tam toľko bývania nakreslil? S akými informáciami a dátami pracoval keďže v materiály Analýza a problémy súčasného stavu územia sa štatistikám venujú 3 strany so skonštatovaním že aj keď sa oficiálne počet obyvateľov znižuje a Petržalka starne, budúci vývoj obyvateľstva nie je celkom jednoznačný keďže sa do štatistik zaratúvajú len obyvatelia s trvalým pobytom… Bývalé vedenie mesta prejavilo nulový záujem tieto dáta zabezpečiť. Profesor Kováč štúdiu napriek tomu dokončil s najlepším vedomím a svedomím. Mimochodom výstavbu navrhoval len tam, kde mu to dnes platný územný plán dovoľuje a v oveľa menšej miere ako to dnešný územný plán dovoľuje.

Čo by sa malo teraz podľa mňa stať?

Minulý štvrtok bol na mestskom zastupiteľstve odsúhlasený návrh na zriadenie Metropolitného inštitútu Bratislava – MIB. Bude to príspevková organizácia, ktorej jedným z hlavných cieľov bude zber a vyhodnocovanie štatistických dát súvisiacich s územným plánovaním. Pretože bez relevantných dát sa plánovať nedá. (To je ako ísť do obchodu s potravinami a nahádzať si do košíka všetko čo mi napadne. Namiesto toho, aby som sa najprv pozrel do chladničky, čo mi chýba) Keď nám MIB poskytne údaje o tom čo v Petržalke potrebujeme, až potom budeme vedieť definovať verejný záujem a následne to ako, kedy, kde a v akej forme bude realizovaný.

Ak napríklad z dát vyjde že z dôvodu starnutia obyvateľstva potrebujeme v dohľadnej dobe (a aj do budúcnosti) domovy dôchodcov a denné stacionáre tak budeme na pozemkoch mesta okolo petržalskej osi hľadať miesta kde by sme ich mohli zrealizovať. Keď mesto takéto miesto nájde, stretne sa s obyvateľmi okolitých domov a tento verejný záujem im odprezentuje, ich pripomienky vyhodnotí a zapracuje. A potom urobí súťaž na stavebníka/investora/súkromného developera, ktorému pozemok za výhodných podmienok mesto prenajme alebo predá, a zmluvne zabezpečí aby tie zariadenia boli finančne dostupné pre čo najväčší počet ľudí. A až potom sa začne stavať.

To isté by malo mesto urobiť ak nám z dát vyjde že potrebujeme postaviť školy, škôlky, komunitné centrá, telocvične, nájomné bývanie alebo aj administratívne budovy aby sme priniesli do Petržalky prácu.

A verím že toto je to čo na záver viackrát primátor zdôraznil keď povedal že nemôže zaručiť že sa okolo osi nepostaví ani meter štvorcový výstavby.

Niečo z vyššie uvedeného bude stavať štát, BSK alebo samospráva, ale väčšinu budú stavať súkromní stavebníci. To je realita. Tento krátky zoznam toho čo v minulom volebnom období (za 4 roky!) mesto/mestská časť v Petržalke zrealizovala hovorí sám za seba:

  • 1 park na Námestí hraničiarov,
  • 1 nové športovisko JAMA na Vígľašskej,
  • 1 nová škôlka na Vyšehradskej ulici
  • 1 plaváreň (výrazná časť z úveru, ktorý sa spláca)
  • 0 nájomných bytov,
  • 0 domovov dochodcov
  • 0 komunitných centier,
  • 0 nových telocviční
  • 0 pracovných miest mimo svojich organizácii a úradu

Minulý utorok sme schválili v zastupiteľstve rozpočet kde máme na tento rok na podobné nové aktivity nasledovné sumy:

  • Nové chodníky a cyklotrasy – 140.000 EUR
  • Rozšírenie kapacity škôlky – 19.000 EUR
  • Opatrovateľská služba – príprava projektu – 20.000 EUR
  • Revitalizácia Šrobárovho námestia – príprava projektu – 20.000 EUR

Spolu za 199.000 EUR! A pár dní po debate o tom že na nič iné nie sú v rozpočte Mestskej časti peniaze sa začal ľudom sľubovať park za milióny EUR. Bez reálne zabezpečeného financovania, s hmlistými predstavami že to zaplatia nórske fondy. Na toto by sme sa veru spoliehať nemali.

Ako reálnejšie skôr odporúčam začať pripravovať obyvateľov na mnohonásobne zvýšenie daní (v stovkách eur), ak to všetko sľúbené bude musieť mesto a mestská časť zrealizovať vo vlastnej réžii.

No a ak sme sa v stredu zľakli názoru pár stovák ľudí požadujúcich nulovú výstavbu, tak dnes platný územný plán zmeňme len v takej miere aby sme mohli zrealizovať električku a súvisiace dopravné stavby. Vo zvyšku môže pokojne ostať v podobe v akej je dnes aby sme budúcim generáciám nezabránili v rozvoji. Ak si ľudia budú ďalej voliť príčetných a čestných poslancov, aspoň v takej miere ako sa to stalo v posledných komunálnych voľbách, tak žiadne nezmyselné a skorumpované predaje už nehrozia a ľudia nemusia mať obavu že im na mestských pozemkoch pod oknami vyrastie niečo o čom by nevedeli.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Drahan Petrovič

Som architekt, ktorý si stavia vlastné projekty aby ukázal že sa to dá robiť zodpovedne a slušne. Keď som sa v roku 2007, po ôsmich rokoch strávených v kanadskom Vancouvery, vracal späť na Slovensko jedným z mojich cieľov bolo pomôcť zmeniť Bratislavu. Dnes sa ako poslanec Miestneho zastupiteľstva v Petržalke za koalíciu Team Vallo, Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia, snažím tento ciel splniť.