Denník N

Ďakujem

Ďakujem, pani ministerka. Prišla mi na účet výplata za január a ja presviedčam samu seba, že ste to mysleli úprimne. Kto by mohol pochybovať? Funkcie sa predsa prijímajú preto, aby sme niečo zmenili. Funkcia je služba. Aspoň ja sa takto na funkcie pozerám a mám pred nimi veľký rešpekt. Celý život prežívam skrytú obavu, že si niekto všimne moje schopnosti a zverí mi FUNKCIU – funkcia je zodpovednosť za tých, ktorí o nominácii rozhodli. Ja som o vašej nominácii nerozhodla, pretože som ani náhodou nevolila politickú stranu, ktorej sa vaše rozhodnutia páčia. Mne sa nepáči, s ako vervou ste prezentovali avizované 10 % zvýšenie platov učiteľov pred celým národom. Na mzdovom dekréte a najmä na televíznej obrazovke to vyzeralo nádejne, ale v číselnom vyjadrení som si to ani nevšimla. 10 % z mála je stále len – málo. Ak je toto motivácia k ešte lepším zajtrajškom v slovenskom školstve, tak vás asi sklamem. Jediné, k čomu ste ma motivovali, bol úprimne hlasný smiech, ktorým som akurát tak vydesila svojho malého syna. Toho, ktorému som radšej v záchvate pudu sebazáchovy vybrala inú ako klasickú slovenskú školu. Čo ma ako učiteľku učiteľov nesmierne mrzí a zrejme si tento biľag odnesiem do hrobu. Nie že by som neverila slovenským učiteľom, ale tí pomaly vymierajú a namiesto nich tu budú zrejme ukrajinskí, afgánski alebo nejakí iní – už nebudú NAŠI, dobrí slovenskí. Tí, do ktorých nielen ja investujem množstvo času, energie a skúseností, a oni, potvory, idú do sveta fritovať hamburgery. Taká drzosť.

Asi vám to pokazí radosť z pekne nastajlovanej predstavy o úspešnom ministrovaní, ale občas je naozaj dobré poučiť sa z minulosti – história pozná veľa rozumných mocnárov, ktorí zišli z piedestálu svojej moci medzi bežný ľud a diskutovali. Neviem ako vy, ale ja lepší spôsob, ako sa niečo naozaj úprimne dozvedieť, nepoznám. Myslím, že doteraz ani nič lepšie, ako pýtanie sa a počúvanie, vymyslené nebolo. Kto iný ako učiteľ vie, že nikto múdry z neba nespadol? Keď neviem, pýtam sa a nehanbím sa za to. Všimli ste si prosím, že učiteľská profesia klesla v očiach verejnosti pod úroveň odborných profesií, že oblasť školstva nemá takmer 30 rokov svoj vlastný ústav v Slovenskej akadémii vied, že odmietaním otvorenej, verejnej diskusie s učiteľmi sa iba zvyšuje už aj tak zbytočné napätie? Toto sú fakty – ich ignorovanie je iba pokračovaním v ďalšom degradovaní slovenského školstva, učiteľov a budúcnosti tohto národa. Slovenské školstvo nepotrebuje poučovať a sekírovať, potrebuje vnímavého a vyrovnaného človeka, ktorý mu pomôže obnoviť dôveru občanov vo výchovu a vzdelávanie. Takého, ktorý nepotrebuje doučovanie z komunikácie a sebareflexie.

Tak teda ďakujem pani ministerka, že ste takto ocenili moju službu vám a tomuto národu, a všetky tie minulé aj budúce snahy o moje sebavzdelávanie a profesionálny rast. Teraz už viem, že pridať k svojej akademickej „funkcii“ aj profesiu supervízorky a mediátorky bol ťah na bránku – môžem v čase, keď sa netrápim nad úpadkom kvality študentov, pracovať aj v iných odvetviach. Alebo aspoň sama sebe klásť facilitujúce otázky, aký to má celé zmysel a potom tento svoj vnútorný konflikt úspešne doviesť ku konsenzu. Ale aby ste v tom neostali sama, pani ministerka, ďakujem aj všetkým slovenským učiteľom, ktorí v čase, keď mali vyjsť do ulíc spolu s kolegami pripomenúť národu, vďaka komu sú dnes doktormi, politikmi, advokátmi či IT expertmi, ostali sedieť na svojich učiteľských stoličkách. Aj to je odpoveď na otázku, čo si slovenskí učitelia zaslúžia. Úctu alebo…? Zrejme sa za svoju prácu hanbia alebo sú radi, že majú aspoň nejakú prácu (dnes už je nad slnko jasnejšie, že finančné poddimenzovanie skutočne degradovalo učiteľskú profesiu až tak hlboko, že sa v nej môžu ukryť aj tí, ktorých inde nechceli). A možno mali nejakú inú objektívnu príčinu, ktorá ale neprekryje fakt, že učiteľ by mal byť vzorom – okrem iného aj občianskej zodpovednosti a osobnej statočnosti. Lebo ak to tak nie je, tak potom si učitelia na základnej, strednej alebo vysokej škole za ich zodpovednú prácu tú drzú almužnu zaslúžia. Ak prijmeme premisu, že politická služba je väčšia zodpovednosť, ako vzdelávanie a vychovávanie národa, tak áno, potom je 40 eur navyše pre učiteľa a 1500 eur pre poslanca absolútne v poriadku. Aspoň to nebude potrebné vysvetľovať osprosteným budúcim generáciám. Tým naozaj bude stačiť lacný chlieb a primitívne hry.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie