Denník N

Pláca naša každo-mesačná

O ženskej práci.

Mnohí berú žiadosť feministiek o rovnaké odmeňovanie mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty za neoprávnený výmysel, pretože predsa, zákonite, žena nemôže dostávať za rovnakú prácu menej ako muž. Dôležitý pojem je však „práca rovnakej hodnoty“. Čo to znamená? Kto a ako určuje, čo je to práca rovnakej hodnoty?

 

Práca matky

Je práca matky menej ako práca manažéra? Asi je, pretože ju robí zadarmo. Pritom každý tvrdí, že matka je v živote dieťaťa nenahraditeľným prvkom. Mať deti nie je len nejaký rozmar, ale príchod nového člena do spoločnosti, ktorej má v budúcnosti pomáhať v rozvoji. Výskumy ukazujú, že to dokáže len jedinec, ktorého matka bola v detstve prítomná: https://dennikn.sk/blog/1373228/re-slovenka-katarina-jej-holandska-materska-dovolenka-kontra-vedecke-poznatky/#b_comments.

Matka pracuje doslova 24 hodín denne. Nespí, lebo dojčí, nespí, keď je dieťa choré (každý druhý týždeň), keď má nočné mory, alebo sa jednoducho dieťa pohlo. Pritom spánková deprivácia je nesmierna záťaž na organizmus, to vedia aj tí, ktorí ju využívajú ako nástroj mučenia. Zo zdravotného hľadiska má za následky obezitu, problémy so srdcom, cukrovku, slabú imunitu, depresiu, úzkostné stavy, nízke libido, nízku plodnosť, problémy s pamäťou, výkyvy nálad, stratu rovnováhy.

Ale byť matkou je dar, má sa uspokojiť „len“ s detským objatím a vytvorením čara domova. V dnešnej dobe, v ktorej vládnu len a len peniaze, však za čaro domova účty nezaplatí, deti nenakŕmi, ak nestíha s platením nájmu, môže celá rodina skončiť na ulici, deti v detskom domove a spoločnosť to zaplatí. Toto je hororový scenár, snáď v reálnom živote nenaplniteľný. Z jedného príjmu sa predsa dá prežiť. Otec predsa pracuje (a zarába) dni a noci, aby uživil rodinu. čo na tom, že nevidí svoje deti vyrastať, že sa s manželkou od seba vzďaľujú, lebo jednoducho na seba nemajú čas. Ale tak to má vraj byť. Inak povedané – nie feministky, ale niekto iný je zodpovedný za rozpadajúce sa rodiny.

Ženy však nemôžu mať rovnaký príjem ako muži, lebo bane. Tento argument pozná asi každý. Už sa teším na deň, keď sa všetky bane sveta zavrú (čím skôr, tým lepšie, z ekologického hľadiska) a o jeden nezmyselný argument bude menej.

 

Práca v bani

Totižto, ženy v baniach vždy pracovali a pracujú. Všade na svete. Pod článkom som nechala niekoľko odkazov na túto tému. Neviem, či aj na Slovensku, bohužiaľ internet je na túto tému skúpy a z oslovených sa mi zatiaľ nikto neozval. Pomôžem si teda dostupnými zdrojmi z Británie, kde žijem. Ľudia sú tu aj komunikatívnejší, jeden pán, bývalý baník, teraz kurátor Národného baníckeho múzea, Big Pit, Ceri Thompson, mi rád odpovedal na mnohé otázky.

Do roku 1842 v Británii pracovali v baniach nielen muži a ženy, ale aj deti. Všetci pracovali aj 12 hodín denne. Ženy ťahali uhlie vo vozíkoch opásaných okolo pása. Vozíky mohli vážiť aj pol tony (hm, hm, nejako sa mi rozpadá rozprávka o krehkej žienke).

Prečítajme si krátky výňatok z článku reverenda T. M. Eddyho uverejneného v časopise The Ladies‘ Repository:

„Ženy pracujú na miestach, kam nedostanete muža, ani chlapca; pracujú na zlých cestách, po kolená vo vode, takmer dvakrát zohnuté; sú tam až do poslednej hodiny tehotenstva; ich končatiny a členky opuchnuté a predčasne odchádzajú do hrobu alebo, čo je horšie, len prežívajú.“

Alebo výpoveď šesť ročného dievčaťa:

„Robím tam už šesť týždňov a rozhrabávam 10 až 14 dávok uhlia denne (činnosť, pri ktorej sa hrabľami od seba separujú veľké kusy uhlia od malých kúskov a od prachu), nosím 56 libier (to je 25.4 kg.) uhlia v drevenom vedre, pracujem so sestrou Jesse a matkou. Je tma, keď ideme.“

Lord Ashley videl podmienky, v ktorých sa pracovalo a smrť niekoľkých detí v baniach ho pohla k tomu, aby sa pokúsil o reformu. Profitujúca stredná trieda však problém nevidela. Aby sa mu podarilo reformu presadiť, zahral na viktoriánsku puritánsku morálku. Povedal, že mladé dievčatá nosia nohavice, pracujú polonahé, nechodia do školy a nemajú náboženskú výchovu. Vedel, že týmto vzbudí pohoršenie a podarilo sa mu to. Zákon bol okamžite prijatý.

Neskôr, 21. júna 1935, Spojené národy cez Medzinárodnú organizáciu práce zakázali ženám pracovať v podzemí. Dohodu podpísalo 70 krajín sveta, medzi inými aj Slovensko, čo asi znamená, že ženy v baniach pracovali aj na Slovensku. Túto ratifikáciu Slovensko zrušilo až 20. februára 2008.

 

Porovnajme čisto ženskú prácu

Ale poďme ďalej. Porovnajme čisto ženskú prácu, napríklad prácu v školstve a prácu v sexuálnom priemysle. Majú spoločné to, že sú to vysoko feminizované odbory.

Na prácu učiteľky žena potrebuje vyštudovať vysokú školu, denne pracuje s minimálne 25 žiakmi v jednej triede, po vyučovaní robí prípravy, opravuje písomky a častokrát uteká do ďalšieho zamestnania, pretože z učiteľského platu, ako všetci vieme, sa nedá vyžiť.

Žena, ktorá pracuje v sexuálnom priemysle ako prostitútka alebo striptízová tanečnica, obslúži aspoň desať zákazníkov denne, alebo ako porno herečka, má aspoň s jedným mužom sex pred kamerou. Aby sa kvalifikovala na túto prácu, musí vedieť predstierať orgazmus a potešenie z toho, že sa k nej správajú hrubo. Neviem, aké sú sadzby, ale niečo mi hovorí, že do troch dní zarobí toľko, koľko učiteľka za mesiac.

Z toho vyplýva, že erotické služby sú cenené viac ako tie učiteľské. Čím to bude? Tým, že učiteľka sa stará o celú komunitu, úžitok z jej práce nie je okamžite viditeľný, vraj nič neprodukuje? Čo ale produkuje porno hviezda? Mužskú ejakuláciu. Očividne je sekundový mužský pôžitok dôležitejší ako vzdelávanie nových generácii, ktoré by v budúcnosti mali prispievať na náš dôchodok. Zamyslime sa nad tým.

Určite sa čitateľ stretol s postojom, že ak sa nám nepáči zarábať málo v takzvaných „ženských“ zamestnaniach, je to naša chyba, máme ísť robiť niečo iné. Ale čo? V politike nás nechcú, na vysokých pozíciách nás nechcú, v IT nás nechcú, z baní nás vyhnali. Čo nám teda zostáva? Predávať naše telá. Dopyt je a vynáša to. Nezáleží na tom, že budeme na kolenách, ponížené, zneužité, ale budeme dobre zaplatené.

Možno sú ženy, ktorým sa toto povolanie páči, možno im však nič iné nezostáva. Čo ak sú to slobodné mamičky, ktoré by za plácu za kasou v supermarkete neuživili nielen seba, ale ani svoje deti? Čo ak boli od detstva sexuálne zneužívané, napríklad aj rodinnými príslušníkmi, a ich sebaúcta je taká nízka, že si myslia, že na nič iné nemajú?

Ak je to taká dobrá práca, prečo sa na ňu spoločnosť pozerá s opovrhnutím? Manažérovi nikto nenadáva do špinavých vykorisťovateľov, ale prostitútke majú ľudia právo povedať „špinavá štetka“ a nemá sa za to ani len uraziť.

Niekto má odvahu nazvať našu spoločnosť rovnoprávnou, povedať, že si vážime ženy a ich prácu rovnako ako mužskú. Ale toto je spoločnosť, v ktorej vysokoškolsky vzdelaná žena je na žobračenke a priznajme si, bez úcty, kým žena ponúkajúca svoje telo na potešenie hlavne mužom má aspoň tie peniaze.

Myslím, že som urobila chybu. Mala som radšej investovať do umelých prsníkov, vyhorela by som možno v rovnakom čase, ako sa to stalo v školstve, ale aspoň by som mohla poslať dcéru do predraženej súkromnej školy. Na druhú stranu, na čo by jej to bolo, že?

 

Ženy v baniach:

http://www.mining.com/lets-talk-about-women-in-the-mining-industry-31775/
http://www.balmaiden.co.uk/womenuk.htm
https://www.worldwide-rs.com/blog/lets-talk-about-women-in-the-mining-industry-62652113142
https://www.womeninmining.org.uk/
https://womeninmining.com/
https://www.abc.net.au/news/2018-05-22/dig-the-changing-face-of-mining-as-women-make-inroads/9786020
https://www.csmonitor.com/1988/0711/acoal.html

 

Ilustračný obrázok z:

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zdena Baker Zvadova

Budem písať o cestovaní po Austrálii v rokoch 2011 - 2012, pretože mi tá cesta veľmi veľa dala.