Denník N

Slušnosť v záplave kriku

Správanie kandidátov na prezidenta je občas otrasné a neviem si predstaviť, že niekto, kto nedokáže ani slušne diskutovať, by mal reprezentovať krajinu.

Obdivujem moderátorov, ktorí sa musia cítiť ako v ringu. Najhoršie je, ak diskutujú ľudia, ktorí nemajú základy slušnosti a niektorí ani dostatok inteligencie, aby chápali pravidlá danej debaty. Nasledujúce riadky budú reflektovať moje pocity po sledovaní diskusie prezidentských kandidátov, ktorú organizoval TREND.

Tieto diskusie ale ukazujú pozornému divákovi zaujímavý pohľad na charakter diskutujúcich. Všímať si treba reč tela už od príchodu- krok, podanie ruky a následne usadenie sa daného diskutujúceho. Ďalším dôležitým ukazovateľom je gestikulácia, mimika či tón hlasu. Takmer všetci títo diskutujúci svoje slová museli podporiť zvýšeným tónom, aký človek používa, keď nemá dostatočne silné argumenty.

Tiež spôsob, akým komunikovali diskutujúci jednak medzi sebou navzájom, ale tiež s moderátormi vypovedal o tom, akým spôsobom sú zvyknutí jednať s okolím.

Na začiatku diskusie boli jasne formulované pravidlá, ktorými sa mali diskutujúci riadiť. Prvých pár minút toto fungovalo, no onedlho si stopky žili vlastným a nepovšimnutým životom. To, akým spôsobom si každý pretransformoval pravidlá tak, aby mu vyhovovali, bolo kúzelné. Akoby som zrazu sledovala slovenskú spoločnosť a najmä politiku na zmenšenom priestore. Zrazu platil zákon džungle. Kandidáti sa navzájom prerušovali, prekrikovali a nenechali dopovedať ani moderátorov. Zrazu to nebola kultivovaná politická debata zástancov zákonov, ale krčmová hádka o tom, koho žena lepšie varí. A jediná kandidátka zostala ticho, pretože rešpektovala pravidlá, ktoré boli na začiatku stanovené.

Tí (tá), ktorí (-á) chceli (-a) slušne diskutovať, nedostali (-a) slovo. Áno, mohla sa prispôsobiť a slovo si silou hlasu vytrhnúť, avšak tým by sa zaradila na úroveň tých, proti ktorým bojuje. Namiesto toho slušne počkala a následne slušne požiadala o dodržiavanie pravidiel. Slušne.

A to je podľa mňa kameň úrazu. Človek, ktorý sa snaží robiť veci slušne a neprispôsobí sa zákonu silnejšieho, je v dnešnej spoločnosti počuť oveľa menej ako ten, kto si svoj priestor vydobyje nekorektne a neprávom. Dnes je normou nerešpektovať pravidlá, pretože je to pohodlnejšie a tí, ktorí ich rešpektujú sú častokrát pokladaní za slabších. No napriek tomu sa vždy ukáže, že hoci je slušnosť náročnejšia cesta, vedie k úspešnému cieľu. Zatiaľ čo tá ľahšia cesta, ktorá obchádza zákony, dohody a pravidlá, vedie vždy do pekla. Títo ľudia sa vždy sami zdiskreditujú a nakoniec aj tak skončia ticho, pretože sa zožerú navzájom.

Mnohí tvrdia, že pani Čaputová ako žena v takejto politike nevydrží tlak. Ja si naopak myslím že nie pohlavie, ale práve jej slušnosť jej bude častokrát spôsobovať ťažkosti. Je to hrozné, ale pokým spoločnosť znova nezačne uznávať zákony a pravidlá, slušní ľudia budú v nevýhode. Kým bude vždy viac počuť tých, ktorých jediným argumentom je krik a zvýšený hlas a ktorí sa k moci a k slovu dostali podvodmi, klamstvami a úskokmi. Pani Čaputovej verím, pretože ako jediná ukázala, že si váži pravidlá aj v praxi. Ostatní iba hovorili o ústavnosti a zákonoch, ale nedokázali rešpektovať jednoduché pravidlá diskusie. Jej odpovede boli jasné, konkrétne a odpovedala na položené otázky.

A jedine slušný prezident môže Slovensko dostať z marazmu, v ktorom neplatia pravidlá slušnosti, ale zákony džungle.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie