Denník N

Nedajte zarobiť šmejdom, ostaňte žiť v realite

Je možné vytvoriť alternatívu k pochybnej „alternatíve“ a teda žiť v pravde. Hoci konšpiračné teórie majú svoj (väčšinou ekonomický) zmysel pre šíriteľov aj čitateľov, v skutočnosti je to biznis s ľudskými emóciami, ktorý nepomáha nikomu. A to je pravda.

Už dlhšiu dobu sa snažím si sformulovať  aspoň trochu ucelený názor na výskyt konšpiračných „alternatívnych“ médií. Už je to pár rokov, čo sa z obskúrnych reťazových e-mailov stali titulky na rôznych portáloch. Podľa webu Konspiratori.sk máme v rámci česko-slovenského weboveho priestoru v dosahu zhruba 140 takýchto portálov. Dalo by sa povedať, že ako sa nám tu bujnie sloboda slova, množstvo názorov a podnetov na diskusiu. Len to by sa museli „tvorcovia“ od čias „preposielačiek“ cez e-mail aj niekam posunúť. V minulosti to totiž fungovalo tak, že vám prišiel e-mail s názvom: „Fwd:fw:fw:fw:fw: (čím viac „fw“, tým viac krát to už bolo preposlané) sokujuce odhalenie:vlada nas chce otravit!“ V texte bol nejaký príbeh, ktorý postupne vykreslil, aké riziká nám hrozia. Nie, pozitívne správy sa takto nešírili. Väčšinou len šoky, výzvy, hrozby a temné záležitosti. Tie totiž fungujú lepšie. Na konci textu, ktorý nie vždy mal aj hlavu a pätu, bol plný gramatických chýb a sršala z neho nenávisť (alebo aspoň panika) bola vždy výzva, aby to príjemca poslal ďalej aspoň 50im svojim známym. No a neurobíte pár klikov myšou, aby ste zachránili svet?

O 10 – 15 rokov neskôr sa svet „zachraňuje“ rovnako. Akurát e-maily sa posielajú skôr dôchodcom, ktorí nie sú na sociálnych sieťach. Tí čo sú v sieti, nájdu svoju dennú dávku strachu a nenávisti tam. Väčšinou nemusia ani hľadať, niekde to na nich „narazí“. Obsah je veľmi podobný: pravda, veci vytrhnuté z kontextu, fantázia a úplné klamstvo namiešané do lákavej podoby, ktorá je namierená na ľudské najnižšie pudy (nenávisť, zlosť, strach) pričom sa snaží potvrdzovať nejakú starú „pravdu“ (pod tým rozumej mýtus).

Načo toto ale je? Komu to prospieva a čo z toho ľudia majú? Zaujímal som sa o históriu a motiváciu oboch strán tohto obchodu. Najskôr k histórii. Spomínal som konšpiračné správy, ktoré sa posielali e-mailom. Čo ale doby, keď internet nebol? V 90. rokoch kolovali podobné správy v rôznych obskúrnych časopisoch. Štandarné konšpiračné portfólio (židovská svetovláda, samozhodenie dvojičiek, čipová totalita…) rotovali napr. v časopise Slovenská republika či Nový deň. Zaujímavé nie je len to, že blabotali v podstate podobné príbehy resp. podobné témy ako dnešná „alternatíva“.

Zaujímavé je to, že sa to dotovalo často z verejných zdrojov. To aby aspoň časť obyvateľov mala inú zábavu ako riešiť neplechu čo sa v mladej republike diala za Mečiara. To je mimochodom rovnaká taktika ako používali všetky nedemokratické režimy v 20. storočí. Odvrátiť pozornosť, nájsť nejakého nepriateľa, na ktorého sa dá zvaliť hnev a frustrácia obyvateľov, ktorým klesá životná úroveň kvôli tomu že si Vodca, alebo Vedúca strana plnia svoje mocenské sny. Keď som bol na výstave Sen vs. realita o propagande počas slovenského štátu 1939-45, padol som na zadok. Obrázky a heslá, ktoré som poznal len z bažín anonymných komentárov na internete či z konšpiračných príbehov. A oni majú cez 70 rokov! Prevzaté, možno trochu pozmenené a ďalej prežuté.

Ďalšia zaujímavosť je to, že vlna konšpiračných teórii je na vzostupe vždy s pokrokom technológie rozširovania informácií. Či to už bola kníhtlač, ofset (možnosť kopírovať text na papieri), rádio, či televízne vysielanie. Tieto vynálezy dramaticky zrýchlili nástup nových myšlienok od protestantizmu cez nacionalizmus, národné obrodenie 19. storočia až po totalitné ideológie 20. storočia. S príchodom nových technológií išli vždy náklady na šírenie informácií skokovo nadol. V dlhodobejšom horizonte priniesli nové technológie ľudstvu účinok, ale spočiatku priniesli myšlienkový chaos. Jednoduchšie povahy mali veľký problém s orientáciou a často sa stávalo, že uverili bludom.

Prečo by mali uveriť bludom? Pretože často zneli lepšie a krajšie ako pravda. Ľudia majú radi katastrofické predpovede, hlavne vtedy, keď sa majú v princípe dobre, nič im reálne nehrozí, ale nudia sa. Chcú sa mať dobre-zle. Nič im nechýba, ale chcú mať pocit, že ich niekto akože ohrozuje. Niektorí ľudia dávajú prednosť tomu, čo chcú počuť a nie tomu, čo je pravda. Niežeby nevedeli vôbec rozlíšiť (už len na základe vlastnej skúsenosti), čo je bližšie k realite. Ale niekedy sú rozprávky príjemnejšie. Pravda často nudí a nemusí byť ani príjemná. Konšpirácie sú zaujímavé a korenisté. Ďalší dôvod: niekedy sú aj správy o svetovláde nejakej úzkej skupiny ľudí balzam na dušu. Pretože to dáva pocit, že niekto ten svet aspoň riadi. Predstava, že niektoré veci sa dejú zhodou okolností a nie podľa „veľkého plánu“ môže byť desivá. Verte tomu, že pre ľudí je niekedy problém riadiť aj väčšiu firmu, nie to ešte medzinárodné dejiny. A bohužiaľ, nadľudí s neuveriteľnými schopnosťami, vplyvom a mocou nájdete skôr v scenároch filmov ako v realite. Samozrejme, alfasamcov s veľkými rečami, mocou a vplyvom nájdete aj u nás v politike. Lenže stačí pár problémov, strata politického krytia a z alfasamca sa stane vystrašený ťuťko, ktorý potrebuje zdrhnúť. A jeho životnosť je pár rokov, ako by mohol riadiť niečo väčšie?

Priznám sa, rozumiem ľuďom, ktorým sa konšpiračné teórie páčia. Keď som bol mladší a sprostejší, páčili sa mi príbehy o „alternatívnom“ výklade historických udalostí. Bolo to tak dokonalé … ako scenár filmu. Koniec bol samozrejme daný, priebeh tiež ale dôvod, prečo sa udalosti diali a príčina toho celého boli úplne iné. Páčilo sa mi aj to, že vďaka tomu „končene rozumiem ako to naozaj bolo.“ Pripadal som si chytrejší, na dejepise nám to takto nehovorili. Postupne som zistil, že „alternatívne“ výklady si nerobia starosti zo zdrojmi informácií či držaniu sa faktov. Fakty nevysvetľujú, oni ich vyrábajú, dokresľujú, vymýšľajú. Na kostru skutočných udalosti navešajú ozdoby sprostostí a fantázie. A tvária sa ako autori reality. A tak som postupne pochopil, že si zo mňa robia prdel a ja čítam rozprávky, ktoré mi do života nič nedajú.

Skutočné historické udalosti totiž majú svojich hrdinov, plynie z nich nejaké ponaučenie, ktoré ma môže obohatiť. Či už sa niečo podarilo, alebo nie, je možné si z toho niečo zobrať a má to hodnotu. Akú má hodnotu príbeh, že nejaká skupinka ľudí všetkých na svete ogabala, zmanipulovala a presvedčila verejnosť nejakou lžou? A že na náš číha nejaká hrozba, ktorá nás ide zahubiť? Áno, skutočne sa občas spiknutia a konšpirácie udejú. Bez debát. Ale že sa dejú všade? Trochu prehnané nie? To je ako keď vás niekto okradne a začnete hovoriť, že všetci kradnú. Je to zaujímavé? Áno. Je to pravda? Ťažko. Pomôže to niekomu? Určite nie. Cítite sa lepšie? Nie. Tak aký to má význam?

Význam to môže mať pre vás, keď vám z toho niečo kvapne. Pretože aj to je motivácia „bojovníkov za pravdu, koniec korektnosti“ a iné na prvý pohľad vznešené ciele. Konšpiračné stránky sú väčšinou vlastne obchodníci s ľudským strachom a dôverčivosťou. Založiť si portál dnes dokáže každý. Správy nemusí skladať na základe vlastných skúseností, snahy a vedomostí. Môže si ich vymyslieť, alebo ešte lepšie – prebrať z iného zdroja. Okolo šokujúcich titulkov vytvoríte priestor na reklamu cez obsahové siete, pri ktorej zadávatelia často ani nevedia, že ich produkty sa zobrazujú pri takomto pochybnom obsahu. A ľudia klikajú, zdieľajú, nevychádzajú z údivu, krútia hlavami, nadávajú, nenávidia. Majiteľovi stránky naskakujú peniažky. Zatiaľ čo tí, ktorí klikajú a zdieľajú, musia ísť do roboty. Málo klikov? Tak pritvrdíme. Poznáte čecha Pravdu? Prevádzkuje server Pravda-TV. Texty o tom, že Angela Merkelová je potomkom Adolfa Hitlera, hranolky McDonald’s obsahujú tmel, ktorý poškodzuje DNA či ako Maďarsko vykázalo MMF z krajiny mali desaťtisíce čítaní a zdieľaní. Nič z toho nebola pravda, ale zarobilo to peniaze.

Stále málo klikov? Tak treba zistiť čo také sa vo svete stalo, ideálne nejaká tragédia. A hneď treba sádzať titulky, že to vlastne BOLO INAK, bolo to narafičené a celé to bolo divadlo. Dokážu vám, že klamete? Tak budete ticho, prinajhoršom článok stiahnete. Ako by ste mohli obhájiť klamstvo. Nechce sa vám písať? Tak stačí obrázok. Napríklad zoberieme fotku z osláv Ramadánu z Indie spred pár rokov, zverejníme ju a napíšeme že Francúzsko, alebo Brusel, alebo Berlín. Nič viac treba. Ľudia to budú milovať, lebo veď už sa toľko píše o tých utečencoch a stále sme tu nijakých nevideli. Dochádza inšpirácia? Tak pozrieme čo sme vyhodili v lete 2017 a teraz to zverejníme znovu, že sa to stalo TERAZ, akurát o tom nikto nepíše, len MY. Taký Pravda priznal, že si už zarobil na byt, rád sa fotí na dovolenkách na exotických miestach. Komu tým pomohol? Sebe. A takých je viac. Nedemokratickými režimami dotované spravodajské agentúry ani nespomínam.

Tento jednoduchý biznis model, že budem „alternatívou“ k všetkému každému hovoriť čo chce počuť, pomôže len veľmi málo ľuďom a mnohým skôr uškodí. A to napriek tomu, že sa sami stavajú do role „obrancov pravdy a tých najslabších“. Myslite na to, keď sa objaví niekto, koho ste predtým nevideli, ale dnes vám chce veľmi pomôcť, hovorí, že všetko bude inak a on to vybaví. Veľmi pravdepodobne to vybaví akurát tak pre seba a na vás zabudne okamžite potom, ako vás zneužije. Je to isté, ako keď vám anonym podsúva text, že všetko je inak a len on pozná skutočnú pravdu, stačí keď kliknete…

Čo s tým? Nakoniec aj tak vyjde najavo, kto klame a kto sa drží reality. Ľudia sa postupne naučia, adaptujú sa a vytvoria si obranný mechanizmus, aby vedeli čeliť aspoň najhrubším pokusom o zavádzanie a manipuláciu. Pravdepodobne to však nebude zajtra. Už dnes však existujú výborné projekty ako konspiratori.sk kde robia evidenciu pochybných stránok a upozorňujú zadávateľov reklám, že ich produkty sa zobrazujú pri pochybnom obsahu. Projekt dezinformatori.cz bol presunutý pod portál evropskehodnoty.cz, kde vo forme štúdie opisuje, ako funguje dezinformačný systém v čechách. Zdroje príjmov cez obsahové siete budú pravdepodobne postupne klesať. Pretože čím ďalej, tým nájdeme medzi konšpirátormi menej autentických bláznov (ktorí to robia z presvedčenia), ale viac oportunistov, ktorý pre ľahký príjem urobia čokoľvek. Tým ako sa sféra zkomercionalizovala a konšpirácie prinášajú peniaze, zadávatelia reklám spozorneli a obsahové siete dávajú menej peňazí pochybným portálom. Kým sa to dialo v malom, málokto si to všimol. Ale keď len československom webovom priestore máme 140 portálov?

Najdôležitejšia vec – zdravý rozum a skúsenosť. Môžu vás oklamať raz, ale nie dvakrát. Kto vás oklame raz, tomu už neverte. Existuje dosť zdrojov informácií, ktoré sú spoľahlivé a ktorým sa dá veriť. Ten kto priebežne sleduje dianie vo svete na základe vlastného pozorovania a kvalitných zdrojov informácii, žiadnemu šokantnému odhaleniu a manipulácii nepodľahne. A keď neveríte sebe, verte aspoň niekomu, koho poznáte, nie anonymu na internete.

Je možné vytvoriť alternatívu k pochybnej „alternatíve“ a teda žiť v pravde. Je to zmysluplnejšie a reálnejšie, než sa utiekať do nezmyslov.

Na záver vtip (myslím, že to bolo od Shootyho):

Jožko prinesie domov vysvedčenie. Rodičia zhrozene hľadia na známky:

Otec: To sa pre boha ako stalo, že sa ti tak zhoršil prospech?

Jožko: Chcete počuť pravdu, alebo alternatívnu verziu?

 

Za ilustrák ďakujem majstrovi Shootymu.

Uvedený text vychádza z mojej skúsenosti, doplnenej z nasledovných článkov:

 

dTest: Jak se dělá dezinformační byznys

Sme (Peter Tkacenko): Kde sa vzali alternatívne médiá.

Aktuality.cz: Čech Pravda se v Německu živí dezinformacemi. Vydělám si na byt, zimu trávím na Mauriciu, chlubí se

Dennik N: Päť príkladov: Alternatívne weby ohýbajú pravdu. 

A nie, nikto ma neplatí ani ma to nenavádzal :)

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).