Chúťky

Prízemie, prvé poschodie. Krok váhavý, postáva kdesi v priestore. Rozhodne sa po chvíli, priamo pred ním schody. Žiadna klasika z nohy na nohu, práve naopak, eskalátory, priestranné, moderné. Jedným i druhým smerom, všetko premyslené do najmenšieho detailu. Okolo biely mramor, pôsobí elegantne, páči sa takmer každému oku.

Nákupy, najmä tie sú v týchto miestach dôležité. Každý potrebuje čosi, jeden to, ďalší niečo iné. Oproti nemu dve ženy, mladšie ročníky, v rukách niekoľko tašiek. S potlačou, nakúpili niekoľko značiek. Šikovný pozorovateľ a ich módny vkus odhalený. Ale nie, nezaujímajú ho, je to len taká malá hra, aby nebola nuda.

Schody, ďalšie v poradí, smer hore, druhé poschodie je cieľ. Noha, už je tam, necháva sa viezť. Bez námahy, tak je to moderné. Koniec, cesta sa skončila, najvyšší čas vystúpiť. Ľudí plno, vpravo niekoľko stolov so stoličkami. Okolo čašníčka, starostlivosť o zákazníkov je dôležitá. Káva, čaj, raňajky, v tomto čase dokonca olovrant. Nič z toho, na to sem neprišiel. Brucho má naplnené, jeho pohnútky sú kdesi inde. Kráča, presne vie kam. Bol tu už toľkokrát, je to jeho miesto. Oproti nemu muž, vyšší, štíhly s hustou bradou v krátkom tričku. Na rukách dieťa, opreté o jeho telo, len maličké nožičky mu visia kdesi vo vzduchu. Občas sa pohnú, je to ešte len bábätko.

Sedačka, obyčajná, potiahnutá farebnou koženkou. Zloží sa, nohy natiahne pred seba. Žltá bunda, okolo krku šál, v ruke čiapka. Pôsobí tak divne, akoby mu bola zima. Možno, napadne nezainteresovanému, dnes je vonku skutočne veterno. Sedí a pozerá. Priamo pred seba, toľko detského džavotu, rozlieha sa z každej strany. Akoby aj nie, detské ihrisko dokáže zaujať. Vonku zima, aspoň tu vo vnútri je príjemne. Aj detvákom sa to páči, každé z nich si tu čosi nájde. Pohyblivá skladačka je v obliehaní, všetky sa jej chcú dotknúť.

Nevydrží, už niekoľko minút stojí. Jeho pohľad, čosi tu nesedí. Rodič? Určite nie, žiadny z týchto drobcov mu nepatrí. Kdesi v rohu drobné chlapča lieta po kolenách s autíčkom. Púta ho, dychtivo sleduje každý jeho pohyb. Tie oči, zrkadlí sa v nich akási túžba, chúťky. Nič zvyčajné, skôr čosi zvrátené. Je to tam, stačí sa dobre pozerať. Matka, stojí kdesi povedľa, pozorná, všímavá. Zbadá ho, monitoruje každý detail. Nie, jej dieťaťu neublíži, berie ho do náručia. Detská hlávka položená na jej tele, musí ho ochrániť, je to jej povinnosť.