Denník N

Po Ceste Friedricha Nietzscheho

„Všetky veci sa večne vracajú, a my s nimi. Všetko odchádza, všetko sa znovu vracia; večne sa krúti koleso bytia. Všetko umiera a všetko znovu rozkvitá; večne beží kolobeh bytia.“
-Friedrich Nietzsche, Tak vravel Zaratustra, časť III.

Hoci nemecký filozof Friedrich Nietzsche (1844-1900) nebol uznávaný počas svojho života, jeho tvorba ovplyvnila mnohé filozofické prúdy dvadsiateho storočia a stal sa rovnako zromantizovanou osobnosťou, inšpiráciou pre básnikov, maliarov, tanečníkov, hudobníkov… Ako veľký kritik západnej kultúry a jej hodnôt, najmä zášti a vôle k ničote, ktoré podľa neho prevládali v histórii Európy pod vplyvom kresťanstva, Nietzsche sa rozhodol bojovať proti nim a nahradiť ich novými, oživujúcimi. Takto prišiel s tézou Večného Návratu života a prekonania ľudstva a príchodu nadčloveka.

Friedrich Nietzsche, mimochodom veľký obdivovateľ gréckej antiky, vždy inklinoval ku krajinám Stredozemného mora, ktorých slnečné svetlo mal radšej ako hmlu jeho rodného Pruska. Počas jedného pobytu v Taliansku objavil Azúrové pobrežie, kde prišiel prvýkrát v roku 1883 a vrátil sa každý rok až do roku 1888. Tento výnimočný región preňho predstavoval viac ako iba relaxačný pobyt v pokojnom prostredí: veď práve tu dokončil najdôležitejšiu časť jeho najznámejšieho, básnicko-filozofického diela, Tak vravel Zaratustra, s podtitulkom Kniha pre všetkých a pre nikoho.

Screenshot (22)

Francúzska stredoveká dedina Eze. 

Napriek tomu, že o tom existuje málo dôkazov, hovorí sa, že Friedrich Nietzsche dokončil tretiu časť jeho diela nie v Nice, kde sa usadil po jeho príchode na Azúrové pobrežie, ale v Eze. V tom čase bol ako autor na dne, keďže okrem iného sa jeho knihy zle predávali, ale vďaka slnku v tomto regióne znovu našiel chuť písať. Ako sám povedal, „tu rastiem na slnku ako rastliny na ňom rastú… táto úžasná plnosť svetla má na mňa, smrteľníka vo veľkých mukoch (a ktorý si často želá umrieť), takmer zázračný účinok.“ Všetku vďaku za tretiu časť Tak vravel Zaratustra, v ktorej spočíva podstata Nietzscheho diela, môžeme teda pripísať stredozemnému slnku. Navyše, po jeho vydaní Nietzsche poznamenal, že všetky jeho myšlienky v danej časti odpozoroval od slnka, ktoré keď zapadá, „rozlieva po mori zlato, nevyčerpateľné bohatstvo.“

Screenshot (23)

Príroda okolo Cesty Nietzscheho.

Ako mnoho iných mysliteľov a spisovateľov, Friedrich Nietzsche mal potrebu pohybovať sa počas jeho tvorby. Podľa jeho slov, keď tvoril, mohol sa prechádzať aj počas siedmich alebo ôsmich hodín bez toho, aby sa unavil. Práve preto sa mnohí dnes nazdávajú, že to bol práve výstup od mora až k dedine Eze, ktorý mu dal najvhodnejšie podmienky. A naozaj, z jednej strany krása nedotknutej prírody, skaly a výhľad na more, ktoré zohrávalo tak dôležitú úlohu v jeho inšpirácii, z druhej námaha potrebná na výstup, sa zdajú byť presne to, čo by filozof s Nietzscheho myslením mohol vyhľadávať.

Screenshot (24)

Výhľad na Stredozemné more z Cesty Nietzscheho. 

Nikto sa už dnes nedozvie, aká bola realita, len samá príroda si nechá pre seba, či po jej skalách chodieval Nietzsche, stratený vo svojich myšlienkach. Ako som už však naznačila, trasa, po ktorej Nietzsche údajne kráčal, sa dnes nazýva Cesta Nietzscheho a turisti z celého sveta jej rezervujú jeden deň ich dovolenky na Azúrovom pobreží. Do Eze-sur-Mer sa dá prísť vlakom, odtiaľ sa dá ísť do stredovekej dediny buď autobusom alebo peši po Ceste Nietzscheho. Ja som sem prišla práve kvôli tejto druhej možnosti. Cesta je mierne náročná, prevažne vydláždená kameňmi, no v určitých úsekoch sa dosť šmýka, preto je potrebné mať pevnú obuv. Tiež som mierne podcenila májové počasie na Azúrovom pobreží a pri 25 stupňoch na ostrom poľudňajšom slnku som sa v dlhých rifliach priam topila.

Screenshot (25)

Kamenná cesta Cesty Nietzscheho.

Úsilie vynaložené na výstup naozaj stojí za to. Na konci sa môžete osviežiť v chládku tejto stredovekej dedinky s príjemnou atmosférou alebo si pochutnať na pizzi či miestnych špecialitách. Ale pozor, ich ceny sú priamo úmerné luxu, ktorý je cítiť z tejto dediny ako nakoniec z väčšiny miest Azúrového pobrežia. Preto som sa uskromnila s ich pozorovaním, vôňou a vydedukovaním tak ich chute. Cesta Nietzscheho pomohla Eze zvýrazniť sa, bez čoho by tento klenot ľahko zanikol medzi mnohými inými zaujímabými miestami regiónu a jej obyvatelia to patrične využívajú.

Screenshot (26)

Uličky Eze za hradbami. 

Po prejdení hradieb mesta sa ocitnete v malých uličkách a je len na vás, akú trasu si zvolíte na preskúmanie tejto dedinky. V týchto uličkách miestni obyvatelia alebo obyvatelia z okolitých miest každý deň pre turistov otvárajú svoje obchodíky s originálnym tovarom, ktorý sa väčšinou spája s tradičným umením a jeho technikami v Eze. Môžete si tu teda okrem iného kúpiť obrazy umelcov, doplnky vyrobené v Eze alebo farebné oblečenie, v mnohých prípadoch šité v Eze. Opäť však, ceny nie sú úplne slovenské. Tí, ktorí si napriek tomu chcú zo sebou odniesť kúsok tejto šarmantnej dedinky si stále môžu kúpiť napríklad bylinky natrhané v Provensálsku, v malom vyšívanom vrecku. Najznámejšia je spomedzi nich asi levanduľa, ktorú je cítiť všade v dedine, preto vo vás po príchode domov vyvolá spomienky na ňu. Tiež sa vás bude predavač pravdepodobne snažiť presvedčiť, že úspešne odháňa komáre, ktoré sa v tomto čase postupne začínajú objavovať.

Screenshot (27)

Obrazy na predaj v uličkách Eze.

Screenshot (28)

Oblečenie na pamiatku z Eze. 

Kľud, ktorý pôsobí v Eze, história, ktorá vyžaruje z jej múrov, energia, ktorú vám dodáva stredozemné slnko… toto sú dojmy, ktoré iste zanechá táto malá dedinka na všetkých jej návštevníkov. Po dobu, ktorú tu strávite, čas sa zastaví a vaše starosti zostanú za jej hranicami. Možno práve pod vplyvom tohto všetkého Friedrich Nietzsche napísal, že „život je zdrojom radosti: ale pre toho, kto nechá rozhodovať jeho rozmaznaný žalúdok, otca smútku, všetky zdroje sú otrávené.“

 

ZDROJE

  • Informačné panely počas cesty,
  • Informačná brožúra o Ceste Nietzscheho,
  • Vlastné poznatky o Nietzschem.

Teraz najčítanejšie