Denník N

Vo vzťahu sa dá veľmi veľa zmeniť, ak sú obaja partneri motivovaní k zmene

Bez čoho nemôže fungovať dlhodobý vzťah? Pomôže pauza vyriešiť partnerskú krízu? Aké sú ukazovatele, že sa vzťah rúti do záhuby? Oplatí sa partnerom ostávať spolu len kvôli deťom? Ako môže vzťahu pomôcť nevera? Ktoré zo známych tvrdení platí – „protiklady sa priťahujú“ alebo „rovný rovného si hľadá“? Aj na to sme sa v nasledujúcom rozhovore opýtali doc. Mgr. Júlie Halamovej, PhD., z Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa špecializuje na poradenskú psychológiu, psychoterapiu, komunitnú psychológiu a psychológiu emócií.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Čím sú podľa vás dnešné partnerské vzťahy špecifické?

Oproti minulosti majú dnes ľudia od partnerského vzťahu oveľa väčšie očakávania. Kedysi stačilo, ak partnerský vzťah slúžil ekonomickým účelom a plodeniu potomkov, dnes väčšina ľudí očakáva od partnera aj emocionálnu blízkosť, zdieľanie životov, spoločné trávenie voľného času, naplnenie potrieb socializácie, dobrý sexuálny život, osobnostný rast atď. Na jednej strane to vytvára potenciálne oveľa väčší priestor na sklamanie, na druhej strane však výskumy potvrdzujú, že to, čo ľudia vo vzťahoch očakávajú, majú tendenciu aj dostať. Eli J. Finkel dokonca tvrdí, že dnešné najlepšie manželstvá sú lepšie, než boli najlepšie manželstvá v minulosti.

Aké sú vaše skúsenosti – sú partneri ochotní pracovať na svojich vzťahoch alebo to pomerne rýchlo vzdajú?

Prichádzam do kontaktu so špecifickou vzorkou ľudí, ktorí sa rozhodli pre terapiu, z čoho vyplýva, že sú to práve tí, ktorí chcú pre vzťah čosi urobiť, zabojovať a ešte to nevzdali. Takže práve naopak, ja sa niekedy sama seba pýtam, čo až všetko sú ľudia schopní vydržať, aké zlé zaobchádzanie ustáť, len aby zostali vo vzťahu, ktorý je evidentne toxický či týrajúci. A to sa týka mužov i žien. Ženy často prichádzajú na terapiu, pretože sa im ich partnerský vzťah zdá chladný a nevedia, ako vo vzťahu podnietiť iskru; muži sa na mňa neraz obracajú s tým, že nerozumejú, čo od nich ženy chcú a ako to majú urobiť, aby boli ich partnerky spokojné.

Ako dlho v priemere trvá terapia, kým „zaberie“ a vo vzťahu dôjde k reálnemu zlepšeniu?

Štandardne to je 10 až 20 stretnutí, veľmi však záleží na vzájomnej ochote k zmene u seba samého (veľkosť túžby, aby sa ten druhý zmenil, nehrá rolu) a tiež na tom, s čím konkrétne dvojica príde. Platí všeobecné pravidlo, že čím dlhšie odkladajú návštevu u profesionála a nechávajú vzťah upadať, tým dlhšie trvá, kým dôjde k zlepšeniu. Častou bariérou návštevy u profesionála je strach z toho, čo by na to povedalo okolie. Každý terapeut je však viazaný mlčanlivosťou, takže okrem páru nemusí nikto iný vedieť, že chodí na terapiu.

Predpokladám, že pri terapii sú potrební obaja partneri. Čo v prípade, ak jeden z partnerov nie je ochotný spolupracovať?

Ak prídu obaja partneri, terapia môže byť vtedy najefektívnejšia, pretože partneri sa priamo na mieste učia na seba inak reagovať a hlavne sú vystavení jeden druhému, takže sa pred terapeutom nemôžu prezentovať v lepšom svetle. Často sa však stane, že jeden z páru nechce či nemôže z rôznych príčin prísť. Vtedy pracujem iba s tým druhým, pričom sa snažíme vzťah zlepšiť cez zmenu jeho správania a reakcií. Obidva spôsoby dobre fungujú, pokiaľ je záujem o vzťah zo strany oboch partnerov.

V dnešnej dobe je mnoho párov spolu len kvôli deťom, z finančných dôvodov alebo jednoducho preto, že sa boja byť sami a začať takpovediac odznova. Aký je váš názor na takéto vzťahy?

Je to súkromná vec a zodpovednosť každého človeka, ako žije a prečo. Je však škodlivé pre všetkých, ak sa to zaobaľuje do pláštika „sebaobety“, že sa to robí kvôli deťom, a pritom je niekedy príčinou skôr nízke sebavedomie partnerov a z toho vyplývajúce presvedčenie, že by si nenašli nikoho iného, či strach riskovať samotu, prípadne pragmatická snaha neprísť o ekonomické, sociálne alebo iné výhody. Totiž až vtedy, keď veci pomenujeme pravým menom, sa väčšina z nich dá začať meniť. A navyše potom aspoň nezanechajú deti s celoživotnou vinou, že svojou existenciou pokazili život a šťastie svojim rodičom. Okrem toho rodičia často nevedia odhadnúť dlhodobé dopady dennodenného vystavovania detí zlému zaobchádzaniu rodičov medzi sebou a obrovskému napätiu v rodine na životnú pohodu i partnerské vzťahy svojich detí v budúcnosti.

Ako zistiť, či ide len o vzťah zo zvyku? Má podľa vás zmysel udržiavať takýto vzťah?

Kľúčom sú emócie. Ako sa dlhodobo cítim so svojím partnerom? Ako sa cítim, keď si na neho spomeniem v jeho neprítomnosti? A čo sa deje, keď ho stretnem? Teším sa? Nudím sa? Bojím sa, cítim odpor alebo hnev? Realistické vnímanie aktuálneho stavu je predpokladom zmeny, blízkosť aj vášeň je totiž obnoviteľná. To nie je niečo, čo keď stratíte, už to nikdy nebudete mať, ako si ľudia často myslia. To je vzťahový mýtus, nie vzťahová realita.

Mnoho párov si prejde rôznymi krízami či pauzami. Je podľa vás správne dávať si vo vzťahu pauzu? Môže to vyriešiť partnerskú krízu?

Všetky domnelé benefity pauzovania, ktoré som si kedy vypočula, sa dajú vyriešiť oveľa efektívnejšie a s dlhodobejším účinkom, ak na vzťahu pracujete s odborníkom. Krízy sú súčasťou vzťahov aj samotného života a dajú sa využiť ako motivácia k zmene k lepšiemu. Ľudia sa totiž často rozhodnú pristúpiť k zmene až vtedy, keď sa veci zhoršia až natoľko, že zmena k lepšiemu je menej náročná než udržiavanie statusu quo. Pauzovanie sa mi teda vôbec nevidí zmysluplné.

Foto UK: Vladimír Kuric

Ako vie partner, resp. obaja partneri, že rozhodnutie pokračovať vo vzťahu je správne?

V psychoterapii nie je relevantnou otázkou správnosť alebo nesprávnosť, tým sa zaoberá morálka či náboženstvo. V psychoterapii ide skôr o to, čo je zdravé a čo nezdravé. A nezdravé je dlhodobo znášať zlé zaobchádzanie, najmä ak druhý človek na vaše opakované otvorené a slušné vyjadrenie, že vám to vadí, nereaguje želanou zmenou alebo aspoň viditeľnou ochotou k zmene v správaní.

Čo v prípade, ak do vzťahu vstúpi tretia osoba?

Tretia osoba vo vzťahu je často iba výsledkom dlhodobého ochladnutia vzťahu a niekedy aj posledným pokusom o pozornosť či výzvou k zmene vo vzťahu. Z tohto hľadiska nevera naozaj často poslúži na strhnutie pozornosti a na motiváciu k zmene, ktorá je „konečne“ dosť veľká, pretože veci sú už „konečne“ dosť zlé.

Viete odhadnúť, kedy má vzťah spoločnú budúcnosť a kedy už nie?

Podľa výskumov Johna Gottmana existujú štyri ukazovatele, že sa vzťah rúti do záhuby, a to sú kritickosť, nereagovanie, obhajovanie sa a pohŕdanie. Okrem týchto štyroch ukazovateľov je však najrozhodujúcejším vplyvom motivácia k zmene a k obnove vzťahu. Mala som v praxi veľa párov, u ktorých boli prítomné všetky štyri ukazovatele, a podarilo sa im obnoviť si vzťah tak, že na konci terapie povedali, že im je spolu lepšie, než keď boli zamilovaní na samom začiatku. Vo vzťahu sa dá veľmi veľa zmeniť, ak sú obaja partneri motivovaní k zmene.

Čo je podľa vás základom vzťahu, bez ktorého nemôže fungovať?

Dobrý vzťah nemôže dlhodobo fungovať bez troch vecí. Prvou je emocionálna dostupnosť, čiže vedomie, že ten druhý je tu pre mňa, keď ho potrebujem, čo musí, samozrejme, platiť aj vice versa. Ďalej je to emocionálny záväzok, čiže pocit istoty, že sa môžete na svojho partnera spoľahnúť dlhodobo, že váš vzťah beriete obaja vážne a chcete tu byť jeden pre druhého. Treťou črtou fungujúceho vzťahu je emocionálna rezonancia či blízkosť, teda to, či si navzájom dokážete správne „prečítať“ svoje emócie a potreby a či na ne dokážete aj adekvátne odpovedať. Práve to, ako dokážu partneri spolu emocionálne rezonovať, predikuje spokojnosť vo vzťahu.

V čom majú vzťahy v dnešnej dobe najväčšie problémy?

Okrem obrovského stresu, ktorému sú ľudia vystavení na každodennej báze, veľkú úlohu hrajú aj nepreberné možnosti techniky na rôzne exity intimity. Ľudia si niekedy organizujú svoje životy tak, že na skutočnú blízkosť s partnerom ani nie je priestor, hoci po nej túžia. Sú to väčšinou aktivity, ktoré sú principiálne užitočné, partneri ich však využívajú na vyhnutie sa bolesti vo vzťahu, čím sa zároveň vyhýbajú aj vzájomnej blízkosti. Môže ísť napríklad o dlhé zostávanie v práci, nadmerné trávenie času na sociálnych sieťach, prílišné zapodievanie sa deťmi, priorizovanie primárnej rodiny pred novou, extenzívne zaoberanie sa stravou či zdravím atď.

Ako na základe svojich skúseností z praxe hodnotíte platnosť tvrdení „protiklady sa priťahujú“ verzus „rovný rovného si hľadá“? (Aj z hľadiska záujmov, aj z hľadiska povahy partnerov.)

Hoci je rozdielnosť pováh, názorov a záujmov u nás najčastejšie uvádzaným dôvodom rozvodov, longitudinálne výskumy párov Teda Hudsona prekvapivo ukazujú, že nie je žiadny rozdiel v „objektívnej“ kompatibilite medzi pármi, ktoré sú šťastné a ktoré sú nešťastné. Spokojné páry hovoria, že kompatibilita pre nich nie je vôbec témou, a vysvetľujú to tak, že to oni si urobili vzťah takým, aby fungoval a boli v ňom spokojní. Naproti tomu nespokojné páry tvrdia, že nekompatibilita je extrémne dôležitá pre vzťah a že oni dvaja kompatibilní nie sú, a preto im to spolu nefunguje. Takže ani protiklady, ani rovnakosti nie sú kľúčom k spokojnosti, ale obojstranná snaha urobiť si vzťah pekným.

Máme za sebou vstup do nového kalendárneho roka. Aké „predsavzatie“ by si doň partneri mali dať?

To nechám na nich. Môžem im však zaželať, aby im bolo spolu dobre, aby cítili vzájomnú blízkosť a aby stále hľadali spôsoby, ako si urobiť život navzájom aj spoločne príjemnejším a lepším.

Karin Fedorová

Zdroj: Naša univerzita, roč. 65, č. 6, s. 12 – 13

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Univerzita Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave je moderná európska univerzita. V roku 2019 oslavuje 100. výročie od založenia. Ako jediná slovenská vysoká škola sa pravidelne umiestňuje v celosvetových rebríčkoch najlepších univerzít sveta. Na 13 fakultách poskytuje najširší výber študijných programov (vyše 800) v troch stupňoch, pričom viaceré z nich sú na Slovensku jedinečné. Na výber je zo širokej škály oblastí ľudského poznania – od medicíny cez humanitné a sociálne vedy, prírodné vedy, matematiku až po teológiu. UK je výskumnou inštitúciou, ktorá zastrešuje stovky domácich i zahraničných vedeckovýskumných projektov. Viacerí študenti sú tak už počas štúdia súčasťou významného výskumu a môžu sa aktívne zapojiť do riešenia projektov a grantov či sa zúčastňovať na odborných stážach (aj v zahraničí). UK každoročne vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov spomedzi všetkých slovenských vysokých škôl a prijíma aj najviac študentov z celého sveta, napríklad z Nemecka, Nórska, Grécka, Iránu, Rakúska či Islandu.