Denník N

Štát je v ohrození. Čo s tým?

Neúspešná voľba kandidátov na ústavných sudcov nás uvrhla na prah ústavnej krízy. Pokus o štátny prevrat v horizonte jedného roka nemožno vylúčiť. Opravný termín je 14. jún 2019. Šibeničný, ale dá sa to stihnúť.

Priblížili sme sa k Venezuele

Voľba kandidátov na sudcov ústavného súdu bola azda najdôležitejším hlasovaním tohto volebného obdobia. Jej výsledok uvrhol Slovensko do ústavnej krízy. V prípade, že v blížiacich sa voľbách hlavy štátu sa niekto rozhodne spochybniť jej výsledky, nebudeme mať k dispozícii orgán, ktorý by mohol o tomto záväzne rozhodnúť a nebude také ľahké ho vytvoriť ani dodatočne – pretože nebude jasné, kto môže sudcov menovať a ak to aj niekto urobí, mali by sa sami vylúčiť z rozhodovania pre konflikt záujmov. To len aby bolo jasné, čo vykonali tí nezodpovední poslanci, ktorí sa ani len nepokúsili odovzdať platný hlas. Aby som bol konkrétny: sú to všetci poslanci z poslaneckého klubu SMERu, všetci poslanci z poslaneckého klubu ĽS NS, piati koaliční poslanci vystupujúci navonok ako nezaradení: (Bašistová, Holúbek, Kolesár, Marček, Šimkovičová) a opozičný poslanec Mihal. (Pozn.: Je možné, že niekto z nich mal vážne dôvody, prečo nemohol hlasovať – ak sa o nich dozviem, skorigujem text.)

Stručnejšie: sme na pokraji toho, že sa prepadneme do ústavnej krízy, akú zažíva napríklad Venezuela. Sabotážou nás tam dostalo 67 poslancov parlamentu (45% všetkých zvolených zástupcov ľudu).

Rozloženie síl v parlamente

Analýza tohto hlasovania povie mnohé o pomeroch v dnešnom parlamente. Predovšetkým, toto hlasovanie dalo odpoveď na to, kto je dnes v parlamente koho spojencom. V podstate sa vyformovali tri tábory:

  1. Prvý tábor. Tábor tých, ktoré sa vykašľali na stabilitu krajiny a vytvorili právne vákuum, v ktorom by bolo možné dokonať štátny prevrat. Tento tábor tvoria SMER, ĽS NS a piati vyššie menovaní poslanci navonok sa tváriaci ako nezaradení.
  2. Druhý tábor. Tábor tých, ktorí sa pokúsili udržať si moc bez rozloženia ústavného systému, ale tiež bez ohľadu na hodnotový obsah politiky – používajúc ústavné procesy čisto inštrumentálne, na udržanie moci. Tento tábor vytvorili Most-Híd a SNS.
  3. Tretí tábor. Tábor tých, ktorí sa síce neskoro (v utorok by to bolo účinnejšie), ale predsa len pokúsili urobiť niečo pre to, aby boli zvolení aspoň toľkí kandidáti na ústavných sudcov, koľko bude v sobotu 16.2. uprázdnených miest. Títo ľudia sa zachovali zodpovedne. Sú to poslanci klubov SaS, OĽaNO, Sme rodina, nezaradení poslanci hlásiaci sa k Spolu, PS a KDH, a nezaradení poslanci Maďarič, Simon a Žitňanská.

Koaličné podrazy a definitívne zneuctený Most

Pred voľbou druhý tábor avizoval, že sa so SMERom dohodol na šiestich menách. SMER ich však podrazil a spojil sa ĽS NS, s ktorou sú si ideovo a politicky už dlho bližší ako so svojimi koaličnými partnermi. Súdiac podľa činov, nie podľa rečí.

To ale nie sú všetky podrazy. Prehľad hlasovania jednotlivých poslancov by mal jasne ukázať, ktorých 6 mien malo byť obsahom tej spomínanej dohody. Ukazujú sa však iba 4: Fulcová, Kičura, Maďar a Truban. Tí získali od 28 poslancov týchto dvoch strán 27, resp. 26 hlasov. Keďže Kresák nehlasoval, tak Maďar získal plný počet, Truban nedostal hlas od Hrnka, Kičura od Zelníka (mohli sa pomýliť) a na hlasovacom lístku poslankyne Sárközy bola namiesto Fulcovej zaškrtnutá o riadok vyššie Fillová. Ďalšie dve mená je ťažké odhadnúť. Most volil jednomyseľne Duditša a Szigetiho (po 12 hlasov) – tí však nedostali ani jediný hlas od SNS. Naopak, 16 poslanci SNS rozdelili svoju priazeň takmer rovnomerne medzi troch ďalších kandidátov – Ďuriša (10), Procházku (11) a Sopoligu (9). Kto teda koho podrazil? Podrazila SNS Most, alebo podrazil Most SNS? Súdiac podľa minulých skutkov, povedal by som, že dôveryhodnejší je Most. Okrem iného aj preto, že vieme, kde a ako trávil stredu medzi prvou a druhou voľbou predseda SNS.

Ak sa teda nemýlim, Most smutne dohráva hru, z ktorej mal už dávno odísť. V enormnej snahe o stabilitu vlády, ktorá mala byť hrádzou proti extrémizmu (a ja dokonca verím, že väčšina poslancov Mostu to tak úprimne, hoci málo realisticky, naozaj vnímala) sa dopracovali až do štádia, kedy už z tej vlády nemôžu odísť. Jednak by ich ľahko nahradili chlapci a dievčatá z ĽS NS (či už pred voľbami alebo po nich), a čo je horšie – teraz už tú vládu naozaj treba udržať. V čase, keď nemáme uznášaniaschopný ústavný súd, blížia sa voľby prezidenta vytvárať nový chaos a narýchlo chystať parlamentné voľby – to by mohlo skončiť inak, ako si želáme.  Nezabúdajme napríklad, že ak niekto vyhlási výnimočný stav, neexistuje plénum Ústavného súdu, ktorý by posúdil jeho ústavnosť. Došlo už chlapcom a dievčatám v Moste, že absencia vlády nie je pre krajinu až takým destabilizujúcim stavom, ako absencia uznášaniaschopného ústavného súdu? Alebo ešte stále veria, že prispeli k dobru krajiny tým, že túto vládu nepotopili už dávno – napríklad po vražde Jána a Martiny? Naozaj veríme, že v situácii, ktorá teraz vznikla, sa vyšetrovatelia dokonaných a prekvapivého množstva pripravovaných vrážd cítia istejšie? Pomohli sme touto „stabilitou“ oslabiť mafiánske praktiky, alebo sme ich nositeľov len znervóznili, ale reálne takmer neoslabili?  Poviem to veľmi otvorene: Most, na čele s ostrieľaným Bugárom, smutne dohráva rolu užitočného idiota vo veľkých hrách niekoho iného.

Napriek otvorenej reči, veľmi dobre si uvedomujem, že obnova krajiny bez Mosta na správnej strane bojiska nebude možná. Takže je čas opustiť rétoriku „odporného človeka“ a „zradcov“. Treba pripraviť pre Most lávku na návrat späť medzi demokratov. Môžeme začať jasnou deklaráciou: veríme Mostu, že to boli oni, kto hlasoval v súlade s dohodou na koaličnej rade. A pre túto ich schopnosť dodržať slovo s nimi rátame v slušnejšej budúcnosti Slovenska, v ktorú – napriek všetkému – neprestávame veriť.

Opozičná snaha o limitovanú zodpovednosť

Ako vyzeralo hlasovanie v treťom tábore? Veľmi prehľadne. Avizovali dohodu na 10 menách a dá sa odčítať, ktoré to boli. Fillová, Javorček, Kseňák, Pitoňáková, Straka, Šorl, Štiavnický a Vernarský získali od 56 do 54 hlasov, straty možno pripísať omylom alebo voľnejšiemu hlasovaniu nezaradených poslancov. Ďalšie dve mená boli pravdepodobne Duľa a Molnár. Proti Duľovi majú asi niečo poslankyne OĽaNO Remišová a Verešová. A tiež ho nepodporili nezaradení Simon a Janckulík. Molnár zasa nedostal hlasy od poslancov Poliačika a Macháčkovej z rodiaceho sa dvojzáprahu Spolu – PS. A ani od exministerky Žitňanskej. Celkovo však možno povedať, že k nejakým masívnym podrazom tu nedošlo a tento politický tábor ukázal schopnosť zjednotiť sa. Škoda, že viac nepopracovali na taktike v utorok, keď pri neúčasti ĽS NS mohli takto jednotne podporiť práve tých kandidátov, ktorí majú dôveru v Moste. Nie preto, aby spôsobili pád vlády, ale aby aspoň jeden-dvaja kandidáti boli už zvolení, neboli by to žiadni tragédi a opakovaná voľba mohla dostať SMER pod trochu väčší tlak.

A ako vyzerala podpora naprieč tábormi? Z kandidátov druhého tábora niektorí našli akú-takú podporu aj medzi poslancami tretieho tábora. Azda najústretovejší bol líder Sme rodina Boris Kollár, ktorý podporil Ďuriša, Fulcovú i Kičuru! Ďurišovi bol priaznivo naklonený takmer celý klub Sme rodina – získal od nich až 7 hlasov a ešte jeden hlas pridal poslanec Simon. Poslanci Spolu – PS naopak podporili 6 hlasmi kandidáta Duditša a kandidáta Szigetiho. Szigeti má aj dôveru poslanca Laurenčíka (SaS) a poslankyne Žitňanskej. Maďarič (ex-SMER), Janckulík (KDH) a Lukáč (OĽaNO) dôverujú kandidátovi Procházkovi. Obzvlášť zaujímavé je, že politici Mostu Edita Pfundtner a Peter Kresák nezískali ani jediný hlas poslancov svojej strany, zato zabodovali na „opačnej strane“. Pfundtner získala 14 hlasov – 5 od SaS, 7 od Sme rodina a po jednom od poslancov Janckulíka a Simona. Kresák má dôveru 9 poslancov – Suchánka (OĽaNO), 5 poslancov Sme rodina a nezaradených Janckulíka, Žitňanskej a Maďariča. Z desiatich kandidátov tretieho tábora získala jediný hlas z druhého tábora kandidátka Fillová od poslankyne Sárközy, aj to bolo pravdepodobne omylom, keď chcela označiť o riadok nižšie kandidátku Fulcovú. Priatelia v Moste, všakže vidíte, kde sú vaši možní budúci priatelia?

Žiaľ, aj zodpovednosť tretieho tábora mala obmedzenie. V čase, keď vznikala ich dohoda, kolovalo parlamentom 6 mien, ktoré akože mala podporiť trojica strán z prvého a druhého tábora – SMER, Most a SNS. Dve z týchto mien – Duditš a Szigeti – mali slušnú podporu aj od poslancov tretieho tábora v prvej voľbe v utorok. Človek by očakával, že keď už sa dohodli na 10 menách a voliť môžu 18 mien, mohli aspoň tieto dve mená pridať do zoznamu, aby zvýšili šancu, že aspoň dvaja kandidáti budú v NR SR zvolení. Ak za nich časť tohto tábora dokázala hlasovať v prvej voľbe, prečo by sa teraz nemohli v štátnickom postoji pridať ďalší? V ich postoji však prevládol zničujúci stranícky postoj: „nech si koalícia zvolí svojich sama“. Je pravda, že ani keby tretí tábor zahlasoval za Duditša a Szigetiho bez omylov, vďaka podrazu SNS a SMERu by aj tak neboli zvolení, ale aspoň by sme videli v treťom tábore štátnikov. Takto sme videli limity ich štátnického postoja. Škoda.

Štát je v rozklade. Čakáme na prevrat?

Páni poslanci, páni predstavitelia politických strán, rozložili ste tento štát. Správate sa ako pouličné gangy.

SMER a SNS. Vytvorili ste si paralelné mocenské štruktúry, ktoré je ťažké odlíšiť od štruktúr organizovaného zločinu. Prekryvy sú skôr pravdepodobné ako zdanlivé. Vytvorili ste všetky podmienky pre úspešný štátny prevrat. Vy nie ste hrádzou proti extrímizmu. Vy ste ohorozením ústavnosti, čiže extrémom.

ĽS NS, vy ste sa ani nikdy nepokúšali predstierať, že vám ide o niečo iné ako o štátny prevrat. S prepojením na organizovaný zločin to vyzerá podobne ako u Smeru a SNS, len vám zatiaľ nechávajú príliš málo z koláča.

Most-Híd. Verme, že vám naozaj išlo o stabilitu. Ak je to tak, potom sa pýtam, či ste porozumeli pojmu stabilita štátu? Lebo stabilita štátu neznamená stabilitu osôb v úradoch, ba ani vyhýbanie sa voľbám, ak sú potrebné. Stabilita štátu je stabilitou inštitúcií. A stav bez pléna ústavného súdu mesiac pred voľbami prezidenta je všetkým, len nie stabilitou inštitúcií. Mám vám za dobré, že napriek nášmu, občianskemu hnevu, ste sa správali aspoň kúsok štátnicky, keď ste nás naučili niečo o tom, na čo sa máme pripraviť v budúcnosti. Áno, najbližších pár rokov sa budeme musieť zmieriť s prapodivnými vládnymi zlepencami. Až kým voličov nenaučíme rozoznávať, čo je skutočne dôležité v štáte rešpektovať a kedy už sa voľba stáva nezodpovednou. Zatiaľ sa však zdá, že v tomto rozlišovaní ste neobstáli ani vy. Držím palce v ďalších pokusoch. Budeme vás potrebovať na správnej strane bojiska o slobodu a ústavnosť. Bez pokánia to však asi nepôjde.

„Tretí tábor“. Dvakrát v zlomových chvíľach ste prejavili limitovanú zodpovednosť. Keď odstúpila vláda Roberta Fica a pri voľbe ústavných sudcov. V oboch týchto chvíľach sa limitom vašich úvah stali počty – kto má koľko žetónov. A v oboch prípadoch ste postupovali tak, aby ste dali občanovi na známosť, ako zle tie žetóny rozdal a že keby ste ich mali viac, bolo by nám sveta žiť. Ani raz ste to však nespojili s jasne formulovanou víziou fungovania štátu, ku ktorej by sa dalo prihlásiť. Ešte nie ste štátnikmi. Máme vám dať žetóny, ale nevieme, na čo ich chcete použiť. Len vieme, že by to nemalo byť horšie ako je to teraz. A čo je ešte horšie, ani raz ste neponúkli víziu, ku ktorej by ste pozvali sa prihlásiť súčasných držiteľov žetónov. Zodpovednosť limitovaná počítaním žetónov znamená, že ešte potrebujete dorásť. Dospieť. Ako celok. Sem-tam už dospelých jedincov medzi vami vidím, aj so šttnickými črtami.

Opravný termín: 14.6.2019

Našťastie, aj táto skúška má opravný termín. Aby sme ochránili ústavný poriadok, potrebujeme mať do 14.6. funkčné plénum Ústavného súdu, zložené zo sudcov s osobnou integritou a skutočnou odbornou spôsobilosťou. Dá sa to stihnúť. Netreba sa teraz vybíjať v komentároch, kto môže za súčasný stav a ako k tomu prispel Fico. To nám vysvetlíte po 14. júni. Alebo si to necháte pre seba. Treba si sadnúť za stôl – „tretí tábor“ a Most-Híd, sformulovať posolstvo, získať preň 6 ďalších držiteľov žetónov. Treba bez zbytočného odkladu dosiahnuť vyhlásenie novej voľby. A treba získať dôveru 18 ľudí, ktorí môžu byť dôstojnými kandidátmi na sudcov ústavného súdu. A potom už „len“ zodpovedne naložiť so svojimi žetónmi. Ťažké zadanie, ale situácia je vážna a ľahké zadania neponúka. Veľa zdaru želám!

Poznámka: Informácie o hlasovaní poslancov som získal zo skenov ich hlasovacích lístkov a ich hlasovanie som prepísal do tabuľky – ak som niekde pri prepise urobil neúmyselnú chybu, preniesla sa aj do analýz. Ak sa to stalo, ospravedlňujem sa. Dúfam, že nestalo a ak sa stalo, tak snáď to neovplyvnilo podstatu výpovede.  

Teraz najčítanejšie