Denník N

Nenechajme si vziať Ficovi normálnosť fungovania demokracie na Slovensku

To čo predvádza celá vládna koalícia, všetci vrcholný politici Smeru, Mostu a SNS je jedno veľké pošliapanie demokratických pravidiel liberálnej demokracie na úrovni komunistickej zvôle.

Ústavný súd je nudná inštitúcia. Niekomu sa zdá, že boli porušené jeho práva dané mu ústavou, tak sa obráti na ústavný súd a ten rozhodne, či boli, alebo neboli porušené práva dané ústavou. Niekto vždy musí mať nakoniec pravdu a ústavný súd zabezpečuje, aby sme sa donekonečna nehádali, kto má pravdu. Vychádza sa z jednoduchej úvahy – radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.

Raz za čas je treba obmeniť zloženie ústavného súdu. Ľudia starnú. Spoločnosť sa vyvíja. Je dobré, keď posledná inštancia je tak trochu na pulze doby.

Keďže sa nám v prostredí liberálnej demokracie osvedčila zastupiteľská forma, voľbu členov ústavných sudcov robia naši zastupitelia. Je to nuda, tak čo sa s tým otravovať.

Formálne sa vyhlásia nejaké dátumy, jasne sa vyhlásia podmienky a čaká sa kto sa z občanov tejto krajiny prihlási.

Keď sa prihlási 40 kandidátov, malý výbor skontroluje po formálnej stránke podané žiadosti a kandidátov vypočuje. Vytvorí akúsi poradnú správu pre ostatný zvyšok poslancov. Predsa len, poslancovi lekárovi môže uniknúť nejaká drobnosť, napríklad výklad pojmu sústavne činný v právnickom povolaní.

Výbor povie všetkým poslancom, že máme 40 kandidátov a jeden má akési nezrovnalosti.

Novinári hľadajú 10-14 dní kadejaké hnusy na tých 40 kandidátov.

Keďže máme demokraciu a keďže máme pomerný systém, tak si vládna koalícia vezme 40 žiadateľov a vyberie si svojich 15-16 favoritov.

Keďže máme slobodu slova, tak pri tom výbere sa prihliada na reputačné problémy, ktoré odhalili novinári. Vždycky je pred nejakými voľbami. Presa len, občania nezvyknú voliť gaunerov, ktorí volia gaunerov, eštébákov, plagiátorov a klamárov.

Keďže máme liberálnu demokraciu, tak vládna koalícia príde za opozíciou a opýta sa jej na ich 2-3 favoritov. Keďže máme liberálnu demokraciu jedného síce škrtnú, ale navrhnú, či by si z nejakých 2-3 nevybrali svojho iného. Opozícia si povzdychne, že je len opozícia a je rada za svojich 2-3.

Toto sa udeje behom 10-14 pracovných dní, v pokoji a s rozvahou. Opozícia vykrikuje, že 2-3 sú málo, vládna koalícia sa chváli, aká je liberálne demokratická. Proste tančeky pre voliča a budúce voľby. Vždycky je pred nejakými voľbami a občania nezvyknú voliť gaunerov, čo sa zastávajú gaunerov.

Novinári hľadajú 10-14 dní kadejaké hnusy na tých 18 kandidátov.

V deň volieb príde 150 poslancov do pléna, tí poslanci, ktorí sú aj na volebných lístkoch sa okázalo vytratia zo sály. Hlasovať o sebe nie je ktovie čo do etického profilu ústavného sudcu.

Vládny poslanci odvolia povinne svojich 15-16 a povinne aj tých 2-3 opozičných. Opoziční poslanci povinne volia svojich 2-3 a ak majú chuť, tak aj nejakého z tých vládnych koaličných. Lebo liberálna demokracia, nie len demokracia.

Podvečer sa popočítajú hlasy a máme zvolených 18 kandidátov presne podľa pravidiel liberálnej demokracie zastupiteľského typu.

Prezident sa pozrie na zoznam 18 a náhodne unikne info o jeho 9 favoritoch. Predtým sa opýta aj vládnej koalície aj opozície, kto je ich vysnímavná deviatka. Len tak, zo slušnosti. Vzhľadom na silný mandát priamo voleného prezidenta nie je názorom poslancov na favoritnú devinu absolútne viazaný.

Novinári hľadajú 10-14 dní kadejaké hnusy na tých 18 kandidátov.

Po 10-14 dní akejsi karantény, keď by sa mohlo objaviť čokoľvek doteraz skryté sa uvažovanie uzavrie a prezident vymenuje 9 ústavných sudcov. Zorganizuje neformálne stretnutie celého ústavného súdu a po porade im vymenuje šéfa.

Čokoľvek iné je komunistická diktatúra.

Napríklad, keď sa za ústavného sudcu prihlási predseda 13 rokov vládnej politickej strany. (Aby hodnotil svoje vlastné zákony.)

Napríklad, keď sa vládna koalícia nedohodne na svojich favoritoch. (Vybrať 18 z 40 znamená 1,13×1011 kombinácií (bez opakovania) osemnástich kandidátov pri voľnej ruke pri hlasovaní. Snáď jedna osemnástka dostane 60-70 hlasov. )

Napríklad, keď pri počte 40 kandidátov nezájde vládna koalícia za opozíciou a nedá im k dispozícii aspoň 2-3 miesta. (Pretože je to diktatúra väčšiny a popretie pomerného princípu.)

Napríklad, keď sa s voľbou čaká a čaká a čaká, až sa systém dostáva do časovej tiesne. (Pretože je to podvod na demokracii.)

Napríklad, keď sa pri voľbe rokuje o hlasoch s fašistami. (Pretože… fakt vám to nedochádza?)

Napríklad, keď ste osobne na fotke pri rokovaní s fašistami a o 4 hodiny do kamery poviete, že s fašistami nikto so Smeru nerokoval. (Pretože… no proste F73.)

Napríklad keď voľbu ústavných sudcov vedie usvedčený plagiátor a jednu z vládnych strán vedie prezidentský kandidát. (Pretože… ale toto už musíte chápať.)

Napríklad, keď…

To čo predvádza celá vládna koalícia, všetci vrcholný politici Smeru, Mostu a SNS je jedno veľké pošliapanie demokratických pravidiel liberálnej demokracie na úrovni komunistickej zvôle.

Už nám začali holiť hlavy!

Štát pre občanov nedáva zmysel, ak to nie je liberálna demokracia. A o to tu dnes ide. Aby Slovenská republika dávala aspoň aký taký zmysel svojej existencii.

Nuž a mimochodom, ako sa vás konkrétne týka ústavný súd? Nuž napríklad tak, že jeho rozhodnutie môže spôsobiť, že systém solidárneho zdravotného poistenia skolabuje a nebude z čoho zaplatiť za vaše lieky. Aj keď ste roky platili zdravotné poistenie.

Autor je členom SaS a členom zdravotníckeho tímu SaS. Má na starosti liekovú politiku.
Viac jeho politických textov na jeho politickom webe www.politik.pilnik.sk. Ak chcete sledovať aj ďalšie jeho politické vyjadrenia, staňte sa fanúšikom jeho facebookovej stránky.



Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Pilnik

Lekárnik - optimista.
Liberál, pravičiar, člen SaS, člen zdravotníckeho tímu SaS. www.politik.pilnik.sk
[Autorom fotografii, ak nie je uvedené inak, je ©Martin Pilnik]