Denník N

Opakovanie ročníka nie je pomoc, ale problém

Na opakovanie ročníka sa väčšina našich učiteľov pozerá ako na nástroj pomoci. Neexistujú však žiadne empirické dôkazy o tom, že by toto opatrenie reálne pomáhalo žiakom na ich ďalšej vzdelávacej či životnej ceste. Naopak, mnohé výskumné zistenia poukazujú skôr na negatívne efekty tohto opatrenia. Opakovanie ročníka je z pohľadu rovnosti šancí problematická praktika.

Podľa školského zákona a príslušných metodických usmernení žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník (1). Toto opatrenie používajú aj iné krajiny a podľa štatistík OECD má u nás v porovnaní s nimi túto skúsenosť relatívne malý počet žiakov a žiačok (2). V OECD správe o evalvácii a hodnotení v SR (3) sa konštatuje, že na Slovensku nie je vysoký výskyt takýchto prípadov, pretože je tu silne zavedená kultúra presúvania žiakov do rôznych typov škôl podľa školských výsledkov. Toto tvrdenie podporujú aj medzinárodné porovnania, podľa ktorých je na Slovensku najvyšší podiel detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávaných oddelene od ostatnej populácie žiakov v základných školách v EÚ (4). To je dôvod, prečo sa môžeme “pýšiť” lepším výsledkom v štatistikách týkajúcich sa počtu detí, ktoré opakujú ročník.  Podľa údajov CVTI malo v roku 2018 túto skúsenosť 2,6 % žiakov základnej školy (5). Toto zistenie by nás však nemalo uspokojiť, pretože tento problém sa týka 10,5 tisíc detí. Vedou podporené dôkazy o efektivite tohto opatrenia pritom chýbajú (6). Znepokojivý je najmä detailnejší pohľad na situáciu v jednotlivých krajoch.

Viac než 60 percent žiakov, ktorí opakovali ročník, navštevuje základné školy na východnom Slovensku
V regióne východného Slovenska žije tretina populácie žiakov a žiačok základných škôl. Podľa prognózy tomu nebude inak ani v roku 2030 (7). Je preto mimoriadne dôležité sledovať, ako sa im v tejto časti Slovenska darí. Údaje o počte tých, ktorí opakujú ročník ukazujú, že sa im darí menej ako deťom v ostatných regiónoch. Kým napríklad v Žilinskom kraji má túto skúsenosť len 0,6 % žiakov základných škôl, v Košickom takmer 6 % a v Prešovskom takmer 4 %. V tomto regióne Slovenska sa teda nachádza až 61,4 % všetkých žiakov a žiačok, ktorí opakovali niektorý ročník v samosprávou zriadenej základnej škole (5). Výrazné rozdiely medzi populáciou detí na východe krajiny a v jej ostatných častiach nájdeme aj pri sledovaní iných ukazovateľov. V Prešovskom a Košickom kraji je najnižšia zaškolenosť detí v materských školách (8). Zaujímavé sú tiež údaje o zaraďovaní detí do nultých ročníkov, určených pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré dosiahli vek 6 rokov a nie je u nich predpoklad, že by zvládli nároky prvého ročníka (9). Kým v iných krajoch odchádzajú deti, ktoré nemajú dosiahnutú školskú spôsobilosť zo zápisu do 1. ročníka s návrhom na odklad povinnej školskej dochádzky, v tejto časti Slovenska odchádzajú skôr s návrhom na zaradenie do nultého ročníka (10). Neprekvapí preto, že v školských laviciach na východnom Slovensku sedí viac než 80 % všetkých žiakov nultých ročníkov. Prvenstvo patrí tomuto regiónu aj čo sa týka preraďovania detí do špeciálnych škôl (5) a nachádza sa tu tiež najpočetnejšia skupina žiakov, ktorí končia školskú dochádzku na základnej škole v nižšom ako deviatom ročníku (tabuľka 1). Tieto údaje poukazujú na skutočnosť, že u časti detí na východnom Slovensku nedochádza počas dochádzky do základnej školy k vyrovnaniu možného počiatočného znevýhodnenia. Naopak problémy pretrvávajú a vo zvýšenej miere sa riešia práve opakovaním ročníka.

Najčastejšie žiaci opakujú prvý ročník
Už počas štúdia sa budúci učitelia učia o Golemovom efekte. Dozvedajú sa, že najmä mladšie deti sa pomerne rýchlo dokážu stotožniť s negatívnym hodnotením a spolu s klesajúcimi očakávaniami okolia klesá aj ich motivácia učiť sa. V momente, keď sa dieťa stotožní s obrazom neúspešného žiaka, dostáva sa do bludného kruhu sebapotvrdzujúcej predpovede. Napriek tomuto poznaniu zažíva pomerne veľká časť detí pocit zlyhania už v prvých rokoch školskej dochádzky. Riziku opakovania ročníka totiž čelia skôr deti na 1. stupni základnej školy ako ich starší spolužiaci a spolužiačky. V roku 2018 opakovalo ročník 2,1 % populácie žiakov na 2. stupni a 3 % detí z 1. – 4. ročníka základných  škôl zriadených samosprávou. Viac než polovicu z nich tvorili prváci. Najhoršia situácia je opäť na východe krajiny. Podľa štatistických dát sedelo v roku 2018 v laviciach prvých ročníkov samosprávou zriadených základných škôl v Košickom kraji až 13,5 % žiakov a žiačok, ktorí opakovali ročník (v roku 2017 až 16 %). V Prešovskom tvorili viac než 10 % všetkých prvákov. Pre porovnanie, v Bratislavskom či Žilinskom kraji išlo len o jednopercentný podiel (5).

Učitelia a učiteľky opakovanie ročníka skôr vítajú
Mnohé štúdie dokazujú, že opakovanie ročníka nie je efektívnou stratégiou zlepšenia prospechu žiakov, najmä ak sledujeme jeho dlhodobejšie dopady (6), (11). Je tiež preukázané, že táto skúsenosť žiakov a žiačky stigmatizuje, podkopáva ich sebavedomie a narúša ich vzťah k škole a učeniu (12), (13), (14). Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum (15) však ukazujú, že väčšina učiteľov a učiteliek ZŠ považuje opakovanie ročníka za funkčnú pomoc. Takmer 70 % opýtaných sa totiž v určitej miere stotožnilo s tvrdením, že ide o vhodný nástroj, ktorý pomáha žiakom dostať sa na úroveň svojich rovesníkov. Možnosť „úplne nesúhlasím“ zvolilo ani nie 5 % z 1 396 učiteľov a učiteliek ZŠ (graf 1). Názory sa nelíšili ani naprieč jednotlivými krajmi Slovenska. V individuálnych rozhovoroch v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum (16) bolo cítiť, že opakovanie ročníka na začiatku vzdelávacej dráhy vnímajú riaditelia základných škôl ako príležitosť pre žiaka zlepšiť sa a vyvarovať sa tak neskoršiemu neúspechu. Riaditeľka základnej školy v Trenčianskom kraji sa domnieva, že ak žiak neopakuje ročník hneď na začiatku, problémy pretrvávajú a takíto žiaci „zbytočne idú hore“ (16). Tí, čo opakovanie ročníka obhajujú, teda zdôrazňujú, že pomoc musí prísť hneď na začiatku, kým je ešte náprava možná: „Čiže keď opakuje na tom prvom stupni, skôr sa zbadá aj rodič, aj žiak, aj je nápomocná poradňa“. (16) Prihovárajú sa aj za opakovanie prvého ročníka: „Jednoznačne, je to veľmi účinné, pretože aj teraz, napríklad jedna prváčka opakuje prvý ročník – veľmi jej to pomohlo“ (16). Azda najviac zarážajúcou bola výpoveď, ktorá naznačuje neférové praktiky v niektorých školách. Zdá sa, že opakovanie ročníka môže byť i nástrojom optimalizácie počtu žiakov v triedach:  „Ako nikdy sme si tak umelo nezvyšovali počty žiakov, že dáme prepadnúť, máme viac. Určite nie. Vždycky sme išli takou cestou, ako dieťaťu pomôcť.“ (16)

Vo výpovediach riaditeľov sme však našli aj odmietavé stanoviská k opakovaniu ročníka. Najmä prvého: „Nie, nedávame opakovať prvý ročník. Fakt by to musel byť len taký prípad, ktorý je, by som povedal, extrémny. Ani to nechcú veľmi poradne, respektíve neodporúčajú opakovať v prvom ročníku a skôr idú do toho systému začlenenia.“ (16) Podobnú skúsenosť komunikovala aj riaditeľka inej základnej školy: „Prepadnúť? Ani neviem, čo by som vám na to povedala, lebo záleží aj od ročníka, v ktorom. Určite nie v prvom.“ Svoj postoj zdôvodnila: „[…] určite je to trauma pre dieťa, zostať zase, že som také neúspešné.“ (16) Riaditelia a riaditeľky v rozhovoroch upozorňovali aj na problémy adaptácie dieťaťa v novej triede, jeho neprijatia zo strany žiackeho kolektívu.

Graf 1: Vnímanie opakovania ročníka ako nástroja pomoci učiteľmi a učiteľkami základných škôl

Dotazníkový prieskum To dá rozum realizovaný v roku 2018. Vzorka: 1396 učiteľov a učiteliek základných škôl

Žiakov a žiačky, ktorí opakujú ročník, čaká neistá budúcnosť
Opakovanie ročníka nezlepšuje vyhliadky žiakov na ďalšie štúdium a život. Naopak, je výskumne podložené, že tí, ktorí prežijú túto skúsenosť, majú väčšiu tendenciu opustiť predčasne štúdium (11), (13). Potvrdzuje to i prax. Žiaci a žiačky, ktorí opakovali ročník viackrát alebo nastúpili do nultého ročníka a napriek tomu sa opakovaniu nevyhli, ukončujú povinnú školskú dochádzku v nižších ročníkoch základnej školy a ich šance na získanie napríklad výučného listu a uplatnenie sa v živote sú omnoho menšie. Nie všetci totiž pokračujú v štúdiu na strednej škole (tabuľka 1). Ak sa znovu pozrieme na východné Slovensko, vidíme, že v roku 2018 skončilo základnú školu skôr ako v 9. ročníku viac než 1 800 žiakov a žiačok z Košického kraja. Na strednú školu prešlo len 60 % z nich. Podobná situácia bola i v Prešovskom kraji (5).

Tabuľka 1: Počet žiakov, ktorí ukončili školskú dochádzku na ZŠ

Zdroj: CVTI SR-  Štatistická ročenka – základné školy. 2018

Záver: Podľa ekonómov je opakovanie ročníkov pre  krajinu drahou záležitosťou, pretože študenti vstupujú na trh práce o rok neskôr (17). Ak však vzdelávací systém nedokáže dostatočne reagovať na potreby týchto žiakov, straty sú ešte väčšie. Hrozí totiž, že na trh práce ani nevstúpia. Zo školy odchádzajú bez výučného listu či vysvedčenia. Čo je však ešte horšie, opúšťajú ju rezignovaní, s pocitom sklamania, neúspechu či dokonca ľahostajnosti. Vzdelávací systém im totiž nedokázal pomôcť prekonať vstupné bariéry. Opakovanie ročníka je teda z pohľadu rovnosti šancí problematická praktika. Nie všetky straty by sme totiž mali vyčísľovať v eurách.

Katarína Vančíková
analytička projektu To dá rozum pre oblasť priestupnosti vzdelávania

 

Článok je skrátenou verziou kapitoly Sklamania a zlyhania na začiatku vzdelávacej dráhy v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/348332001wm1a/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

(1) Metodický pokyn Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy, článok 10

(2) IKEDA, M., GARCÍA, M., Grade repetition: A comparative study of academic and non-academic consequences, OECD Journal: Economic Studies, Vol. 2013/1.

(3) SHEWBRIDGE, C., et al., OECD Reviews of Evaluation and Assessment in Education: Slovak Republic 2014, OECD Reviews of Evaluation and Assessment in Education, OECD Publishing. http://dx.doi.org/10.1787/9789264117044-en

(4) European Agency for Special Needs and Inclusive Education, 2018. European Agency Statistics on Inclusive Education: 2016 Dataset Cross-Country Report.

(5) CVTI SR. Štatistická ročenka – základné školy. 2018 [cit. 2019-02-08] Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601

(6) JIMERSON, S. R. (2014) A Synthesis of Grade Retention Research: Looking Backward and Moving Forward, The California school psychologist: CASP / California Association of School Psychologists, Vol 6(1): pp. 47-59, doi:10.1007/BF03340883

(7) ŠPROCHA, B. (2018) Projekcia vývoja obyvateľstva krajov SR do roku 2030 (stredný variant). Spracované na žiadosť projektu To dá rozum. Výskumné demografické centrum pri INFOSTATe

(8) Vlastné výpočty na základe údajov CVTI SR. Štatistická ročenka – materské školy. 2017 [cit. 2018-10-10] Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-materske-skoly.html?page_id=9602  a údajov ŠÚ SR. Databáza Datacube- Bilancie obyvateľstva. 2017. [cit. 2018-10-10] Dostupné na: http://datacube.statistics.sk/

(9) Zákon č. 245/2008 Z. z. Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Tretí oddiel, § 19

(10) Centrum vedecko-technických informácií (2018), údaje poskytnuté na žiadosť projektu To dá rozum (22.10.2018)

(11) VILAND, K. R. (2001) The Effectiveness of Grade Retention as an Intervention Startegy for Academic Failure. A Research Paper. University of Wisconsin-Stout. [cit. 2019-02-12] Dostupné na: https://pdfs.semanticscholar.org

(12) JIMERSON, S. (2001). Meta-analysis of grade retention research: Implications for practice in the 21st century, In School Psychology Review, Vol. 30/3, pp. 420-437

(13) JIMERSON, S., G. ANDERSON, G., WHIPPLE, A. (2002). Winning the battle and losing the war: Examining the relation between grade retention and dropping out of high school, In  Psychology in the Schools, Vol. 39/4, pp. 441-457. http://dx.doi.org/10.1002/pits.10046.

(14) OECD (2018). Equity in Education: Breaking Down Barriers to Social Mobility, PISA, OECD Publishing, Paris. https://doi.org/10.1787/9789264073234-en

(15) TO DÁ ROZUM (2018). Výstupy z dotazníkového prieskumu realizovaného v rámci výskumu problémov slovenského školstva v roku 2018 (nepublikovaný materiál).

(16) TO DÁ ROZUM (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenského školstva (nepublikovaný materiál).

(17) PISA in Focus. When students repeat grades or are transferred out of school: What does it mean for education systems? OECD (2011).  [cit. 2019-02-08] Dostupné na: https://www.oecd.org/pisa/pisaproducts/pisainfocus/48363440.pdf

 

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/