Denník N

Parlamentné fiasko, prekvapivo, má aj svetlé stránky. Nevie sa však, kam odchádza Fico

Aj keď sa to možno nezdá, práca parlamentnej opozície v súvislosti s procesom voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu nevyšla celkom nazmar.

Zatiaľ síce nevieme, kto na Ústavný súd za sudcu pôjde, a dokonca ani to, kto (z reálne možných záujemcov) naň nepôjde. Teraz však už vieme, že tak či onak to škodcovia demokracie a právneho štátu nebudú mať až také ľahké, ako si možno pôvodne mysleli.

Je jasné, že si mysleli, na základe toho ako tento proces v réžii koalície doteraz prebiehal, že to bude všetko oveľa jednoduchšie.

Všetko to začalo zmienkou v programovom vyhlásení vlády Fico III, v ktorom jedným z dôvodov ospravedlňujúcich účasť strany Most – Híd (niekto by to nazval zámienkou) bol záväzok prijatia zmeny spôsobu voľby sudcov Ústavného súdu.

Kombináciou odídenia ministerky Lucie Žitňanskej a dostatočného vyčkávania jej nástupcu Gábora Gála, za použitia už klasickej metódy „potreby konzultácie širokej verejnosti“, došlo k tomu, že pred posledným termínom voľby kandidátov už zostávalo dostatočne málo času na to, aby bolo možné sa vyhovoriť, že sa buď prijme vládny návrh ústavného zákona alebo nedôjde k žiadnej zmene. Vládny návrh, napriek uvedenému, mal významné pozitíva, a preto zaň hlasovala aj opozícia v prvom čítaní.

Tým, ktorým je jasné, že koalícia tu nie je na to, aby vylepšovala našu demokraciu a právny štát, ale aby udržiavala beztrestnosť pre seba a oligarchov, ktorí za ňou stoja, bolo od začiatku podozrivé, že by veci mohli zájsť až tak ďaleko, že protidemokratické živly v našej politike budú ochotné pripustiť stratu kontroly nad Ústavným súdom.

A ajhľa, pochybnosti sa potvrdili. Doslova v poslednej minúte pred posunutím vládneho ústavného zákona do tretieho čítania predniesol predseda ústavnoprávneho výboru Robert Madej (Smer-SD) v NR SR pozmeňovací návrh, ktorý obsahoval nasledujúce zásadné zmeny:
– hlasovalo by sa o kandidátoch nie v dvojnásobnom počte oproti počtu uvoľnených miest, ako to stanovuje ústava, ale po dvojiciach, ktoré by sa takto aj predkladali prezidentovi. Ten by si z takej dvojice musel vybrať. Znamenalo by to vytvorenie takej situácie, keď by si prezident musel napríklad vybrať medzi Harabinom a Ficom;
– navyše, kandidáti, ktorí by v parlamente získali aspoň 90 hlasov, by sa stali sudcami Ústavného súdu priamo, bez zásahu prezidenta. To by prakticky znamenalo, že napr. Robert Fico by sa nemusel obťažovať s prezidentom a mohol by pristáť rovno v Košiciach;
– a aby toho nebolo málo, Madejov pozmeňovací návrh stanovil, že nie prezident, ale samotní sudcovia Ústavného súdu by rozhodovali, kto z nich má byť ich predsedom.

Slová, ktoré pred pár dňami zdanlivo nelogicky povedal Robert Fico, že on vlastne na Ústavný súd ísť nechcel inak ako len za predsedu, neboli preto z jeho pohľadu (a z pohľadu nedávnej minulosti) až taký nezmysel. Najmä, ak si uvedomíme, že uvedený Madejov návrh dostal viac ako 90 potrebných hlasov a neprešiel len kvôli dôslednej práci skutočnej opozície a ambícii poslanca Madeja napraviť formálny nedostatok, ktorý vznikol v zmätku o tom, kto s kým má hlasovať.

Podobne to bolo aj pri vypočutí a následnom hlasovaní o uchádzačoch. Pre Roberta Fica, ktorý zjavne nespĺňal Ústavou SR stanovené podmienky, sa vytvoril nielen špeciálny proces, ale aj špeciálna matematika (lepšie povedané – počty).

Až keď opozícia neochvejne trvala na tom, že musí byť verejné hlasovanie o kandidátoch, sa zistilo, že tí, na ktorých podporu sa Robert Fico pri tajnej voľbe spoliehal, mu ju nie sú ochotní dať. Dôvodom je, že by pri hlasovaní o zmene voľby z verejnej na tajnú voľbu museli priznať farbu. Preto sa pre Roberta Fica muselo nájsť náhradné riešenie. A našlo sa.

Otázka znie, čo z tohto všetkého má Robert Fico. Nezabúdajme totiž, že v jeho svete (a svete jeho kolegov, ktorí ho chcú na Ústavný súd upratať) je toto všetko len o ňom.

Novú voľbu predseda Národnej rady Danko naordinoval na marec s poznámkou, že voľba bude musieť byť tajná lebo je to vraj spôsob, ako dosiahnuť jej lepší výsledok. Pod lepším výsledkom si však každý zjavne predstavuje niečo celkom iné. Ja, napríklad, pod tým vidím  spojenie tých, ktorí išli do zlodejskej koalície s heslom „hrádza proti extrémizmu“, práve s tým extrémizmom. Ale keďže by to bolo „na tajňáša“, bolo by to akože OK.

No a potom by už len došlo na uspokojenie potrieb Roberta Fica a jeho skupiny. Tajne.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie