Denník N

Pán Bugár, nebolo už dosť vlády jedného poslanca?

Keby bol MOST mostom vyzeral by asi takto
Keby bol MOST mostom vyzeral by asi takto

Keď sa ma zhruba pred deviatimi rokmi spýtal lektor na skúške z angličtiny, ktorého slovenského politika si vážim napriek tomu, že by som ho nevolil, tak som po krátkom rozmýšľaní povedal Béla Bugár. Samozrejme neostalo len pri mene a svoju odpoveď som musel odôvodniť. Pána Bugára som vtedy uznával ako skúseného politika, schopného viesť dialóg a byť zmierovacím elementom pri konfliktoch. Zároveň ako človeka, ktorý má rozumné názory a riadi sa teda viac rozumom ako emóciami. Taktiež zavážilo, že nemal žiadne veľké kauzy (alebo som si narýchlo na nejaké nespomenul). Je mi do istej miery ľúto, že ak by som túto otázku dostal teraz, nemohol by som ho zaradiť ani medzi prvých 5, ani 10, ani 15…

Zlom v tom, ako (asi nie len ja) vnímam tohto pána teraz, prišiel samozrejme po posledných parlamentných voľbách. Z kritika SMERu sa zrazu stal ich poslušný spoločník. Ako občana ma to veľmi sklamalo a podobne ako mnohí iní som to cítil ako veľkú zradu. Zjednodušene som to chápal tak, že plánuje politický dôchodok, ale ešte si chce „užiť“ posledné štyri roky.

Pozrel som sa na to však aj ako politológ, a tam už jeho vstup do koalície so SMERom nevyzeral ako zlá voľba. Základným cieľom politickej strany je totiž výhra vo voľbách (resp. dosiahnutie čo najlepšieho výsledku) a následne podieľanie sa na riadení štátu. Dobre to vyzeralo aj s napĺňaním programu, keď sa MOSTu podarilo získať (pre nich) kľúčové ministerstvo spravodlivosti. S nádejou sa dalo pozerať aj na to, že konečne bude mať niekto šancu ovplyvňovať a kontrolovať politiku SMERu.

Rýchly koniec nádeje

Nádej sa naozaj rýchlo rozplynula. Namiesto toho aby si SMER zobral niečo z deklarovaného charakteru MOSTa, bolo to práve naopak – MOST sa prispôsobil SMERu. O prispôsobovaní sa tretieho „v partii“ snáď ani nie je potrebné písať.

Vládna koalícia mala v podstate už od začiatku svojho fungovania na krku veľké kauzy. Niektoré si SMER prenášal z predchádzajúceho volebného obdobia a tým, že nedokázal vymeniť jednotlivých aktérov, preniesol tieto kauzy na celú koalíciu. Od začiatku sme sledovali znepokojenie predstaviteľov MOSTu. Po čase som ja osobne začal byť znepokojený z ich znepokojenia, stále som totiž čakal, že sa niečo zásadné udeje a Bugár si konečne dupne. Čakal som však márne.

Najväčšia šanca pozbierať zvyšky charakteru prišla presne pred rokom. Plné námestia žiadali pád vlády a obracali sa s poslednými kúskami nádeje na predstaviteľov MOSTu. Znepokojenie MOSTu však zase raz neprerástlo do reálnych činov, a tak „rekonštrukcia vlády“ predstavovala iba pokračovanie v nastolenom trende pod heslom „každý deň nová kauza.“

Situácia totálne eskalovala na začiatku tohto roka. Káuz je už toľko, že neprešiel jediný deň, aby o niektorej z nich nebola zistená nejaká nová závažná skutočnosť. Koaliční politici sa darmo snažia útočiť na všetky strany, aj menej zdatnému pozorovateľovi je jasné, že sa prepadajú do stále hlbšej a hlbšej defenzívy. Tento zlepenec už ani zďaleka nepripomína hrádzu proti extrémizmu, nehovoriac o vláde stability.

Tentokrát už zašli ďaleko

Kauzy jednotlivých politikov sú síce vážne veci, ale kým nemajú priamo vplyv na fungovanie štátu, stále ide len o malichernosti v porovnaní s tým, keď sa politici rozhodnú na základe svojvôle znefunkčniť takú významnú a dôležitú inštitúciu, ako je Ústavný súd. Tu už nie je priestor na výhovorky, opozícia môže zvolávať tlačoviek koľko chce, rozhodnutie ako aj v iných prípadoch je plne v rukách koalície. Ako som spomínal vyššie, spravodlivosť bola pre MOST kľúčovou témou. Teraz sa už ale úplne jasne a nespochybniteľne podieľajú len na jej deformácii.

Tento blog som chcel zakončiť výzvou pre pána Bugára, že toto je možno posledná šanca nechať padnúť vládu jedného poslanca a obnoviť slušné Slovensko. Obávam sa však, že posledná šanca bola už niekedy dávno. Nastáva čas, keď treba slušné Slovensko vybudovať celé odznova a čím skôr sa tak stane, tým lepšie pre nás všetkých.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Viselka

Hrdý východniar, Slovák a Európan (nie nutne v tomto poradí). Vo voľnom čase politológ.