Aktivista Michal Karako: Kotlebovci majú stále približne rovnakú podporu
Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko vznikla po voľbách v marci 2016. Organizátormi sú občiansky aktivista Michal Karako a novinár Andrej Bán. Ich cieľom je diskusia na témy extrémizmu a fašizmu, xenofóbie či intolerancie, ale podujatia sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivým regiónom Slovenska a podporou ľudí v nich žijúcich. Primárne sú podujatia Zabudnutého Slovenska zamerané na mladých ľudí vo veku 15 – 25 rokov. Viac ako 20 diskusií Andrej a Michal zorganizovali prevažne v regiónoch s vysokou podporou radikálnych strán a hnutí. Hosťami podujatí boli lekár profesor Pavel Traubner, 87-ročná Eva Mosnáková, ktorá prežila holokaust či Fedor Gál, ktorý sa narodil počas Druhej svetovej vojny v ghette v Terezíne. Prečítajte si tri otázky pre MICHALA KARAKA.
Pochádzate z Brezna. Akú podporu tam dnes majú „Kotlebovci“ – aj s ohľadom na 4 roky Mariána Kotlebu v pozícii banskobystrického župana?
Žijem v Bratislave, ale pôvodom som z Brezna, kde v meste a jeho okolí žije stále veľká časť mojej rodiny z oboch strán rodičov. Myslím si, že podporu majú stále približne rovnakú, možno od nich odišla časť starších voličov, čo sa prejavilo aj nezvolením ich poslancov vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, ale stále majú podporu u mladých prvovoličov alebo ešte nevoličov z radov stredoškolákov. Nedá sa to presne zmerať, lebo prieskumy pre menšie mestá či regióny sa nerobia, ale cítim to stále z toho, ako sú tam činní priamo „v teréne“ či politikárčením na Facebooku.
Čo vás pozitívne a čo negatívne prekvapilo na podujatiach Zabudnutého Slovenska, ktoré spoluorganizujete?
Pozitívne určite to, že v malých mestách žije dostatok uvedomelých a činných ľudí, ktorí robia rôzne verejno-prospešné veci pre svoj región a komunitu. Len o nich bohužiaľ nevieme, lebo sa o tom nepíše. Tiež že máme veľa mladých učiteľov, ktorých baví toto povolanie a sú odhodlaní dať žiakom a študentom aj viac ako predpisuje ich vyučovací rámec. Negatívne to, že ľudia v regiónoch sú stále schopní uveriť rečiam populistov a extrémistov, ktorým primárne nejde o zlepšenie ich stavu, ale vyvolávajú v ľuďoch negatívne emócie namiesto ponuky skutočných riešení a pomoci.
Vo vašom blogu mame k MDŽ po vražde Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka píšete, že Slovensko je čoraz slušnejšie a že ich vražda zanecháva odkaz. Aký? A čo sa od 21. februára 2018 na Slovensku zmenilo?
Zanecháva odkaz, že stojí za to vydržať a nezlomiť sa. Že keď sa raz rozhodneme postaviť sa proti niečomu, tak nie je možné ujsť pri prvom neúspechu a nechať sa odradiť negatívnymi reakciami a názormi. A či sa Slovensko zmenilo? Určite sa niečo zmenilo, ale radikálna zmena musí prísť zrejme postupnými, ale nezlomnými krokmi, ktoré zapadajú do seba a nadväzujú na seba.
Ste z okolia Prievidze? Pozývame vás na diskusiu s Michalom Karakom a Andrejom Bánom počas filmového festivalu Jeden svet! Vo festivalovú stredu 13. marca program začína o 16:00 dvoma tématickými filmami a diskusia začne o 18:00.
Tešíme sa na stretnutie 11. až 16. marca v Dome kultúry v Prievidzi! Kompletný program a viac informácií postupne nájdete na našej stránke www.jedensvet.prievidza.net.
