Denník N

Staviame mesto pre stotisíc obyvateľov- rozmach trenčianskych sídlisk

„Výstavbou novej aglomerácie Trenčín – JUH dostane mesto nový architektonický výraz. Bude to prvý a podstatný krok k realizácii veľkoryso koncipovaného smerného plánu. Je treba dúfať, že vlastná realizácia stavebnej výroby dopadne tak dobre a moderne, ako územnoplánovacia príprava a že celá budovaná aglomerácia sa stane dôstojným pomníkom modernej urbanistiky.“
(Ing. arch. Štefan Androvič, 1971)

Sústavný rast Trenčína v druhej polovici 20. storočia, jeho vojenský význam, vznik nových závodov, výskumných ústavov, škôl a administratívnych budov či asanácie existujúcej zástavby, ale najmä vízia prebudovať pôvodne trinásťtisícový Trenčín na 50-tisícove a výhľadovo na stotisícové centrum trenčianskej aglomerácie si vyžiadali potrebu vybudovať nové obytné štvrte a ubytovať tak nových obyvateľov mesta. Táto potreba sa uskutočňovala primárne rozsiahlou bytovou výstavbou jednak v existujúcom meste, ale najmä výstavbou nových veľkých sídlisk. Pripomenieme si, aké nové sídliská v Trenčíne vznikli po roku 1945 a pozrieme sa konkrétne i na to, ako vznikalo naše najväčšie sídlisko- Sídlisko Juh.

Aj po 2. svetovej vojne pokračovala výstavba Sihote. K pôvodnej funkcionalistickej (a krásnej) prvorepublikovej zástavbe Sihote I. pribudli postupne Sihoť II., III. a IV. Kým v okolí zimného štadióna Pavla Demitru nájdeme aj zástavbu v štýle socialistického realizmu, Sihoť IV. je už tak ako väčšina sídlisk postavená z prefabrikovaných betónových panelov. Prvé sídlisko, ktoré bolo kompletne postavené po vojne, je sídlisko Dlhé Hony, ktoré si našlo miesto medzi cestami do Soblahova a do Biskupíc. Nižšiu zástavbu v okolí ulíc 28. októbra a Inoveckej doplnili tri výškové „červené paneláky“, ktoré dominujú príjazdu od kedysi samostatných Trenčianskych Biskupíc na Legionárskej ulici (predtým Ulica sovietskej armády). Neskôr bolo v tesnej blízkosti Dlhých Honov vybudované sídlisko Soblahovská, ktoré bolo sčasti postavené na bývalých prízemných predmestských domčekoch a sčasti na voľných priestranstvách. Mesto sa tu, približne v miestach dnešného kruhového objazdu Soblahovská x Legionárska x Dolný Šianec otvára, a jeho bloková zástavba charakteristická pre centrum a Dolné mesto prechádza do modernisticky poňatého mesta s budovami umiestnenými na širokých priestranstvách bohatej zelene.

70. roky- prízemné domčeky pozdĺž cesty do Soblahova ustupujú vežiakom nového sídliska. Autora snímky, žiaľ, nepoznám.

Ani výstavba Dlhých Honov, Soblahovskej a dostavba Sihote ale rastúcemu mestu nestačila a mestskí predstavitelia spolu s urbanistami a architektmi začali pripravovať nové, dvadsaťpäťtisícové a zároveň najväčšie sídlisko v Meste Matúša Čáka. To malo pôvodne vzniknúť úplne inde, ako sa v súčasnosti nachádza. S jeho umiestnením sa počítalo v lokalite mestských častí Zamarovce – Horné Orechové – Skalka nad Váhom. Cez Zamarovce mala viesť presmerovaná železničná trať Bratislava – Žilina, tu mala byť situovaná aj nová trenčianska hlavná stanica. Tento scenár však zhodili zo stola poľnohospodári, ktorí nesúhlasili so záberom poľnohospodárskej pôdy a jej vyňatiu z pôdneho fondu. Plány sa prekreslili a sídlisko sa presunulo južne od existujúceho mesta  a aj preto bolo označené ako Trenčín – Juh.

Spomínajúc polohu, tá je naozaj výhodná. Sídlisko sa rozprestiera na výbežkoch Kozieho vrchu a lesoparku Brezina, ktorým je zo severnej strany ohraničený. To umožňuje voľný prechod lesa do sídliskovej zelene a vytvára vhodné podmienky pre šport, relax a rekreáciu obyvateľov tejto časti mesta Trenčín. Smerom k Soblahovu klesá sídlisko až k údoliu Lavičkového potoka, kde je zakončené záhradkárskou oblasťou. Prvý okrsok stojí nad staršou zástavbou na Partizánskej ulici, ku ktorej klesá v spáde 25 a viac percent. Vďaka tomu, že sídlisko klesá na juh a na západ, má zabezpečenú vysokú mieru oslnenia a presvetlenia.

Spojenie nového sídliska so Soblahovskou ulicou zabezpečila, ako jediná, smerovo oddelená štvorprúdová Ulica armádneho generála Ludvíka Svobodu. Pôvodne sa však počítalo i so spojením s Dolným mestom po uliciach K dolnému nádražiu a Partizánskej (ktorá bola z tohoto dôvodu i rozšírená do súčasných parametrov) a následne by toto spojenie po stúpaní a serpentíne vyústilo pri areáloch základných škôl na Juhu I. Táto spojnica sa však nakoniec nerealizovala.

Výstavba nového veľkého sídliska, ktoré malo výhľadovo poňať 25 tisíc nových obyvateľov bolo brané nielen ako urbanistická a stavebná úloha, ale i ako úloha politická. Ing. arch. Štefan Androvič, vtedajší hlavný architekt mesta, sa o nej preto vyjadril: „Politický význam tvorby takejto mohutnej aglomerácie vytvára predpoklad skutočne dôstojného reprezentovania socialistického urbanizmu, pokrokovej stavebnej výstavby a koncepcie tvorby životného prostredia, ktoré vychádza z potrieb pracujúceho človeka.“

Ako prvé sa začali budovať niektoré budovy prvého okrsku na ploche cirka 50 hektárov- päť výškových solitérne stojacich bytových domov a v ich okolí nižšie, štvorposchodové bytovky. Za nimi vzniklo nákupné stredisko Južanka. Vzhľadom na nevhodné podložie, ktoré je pod touto časťou sídliska, sa Južanka i bytovka nad ňou (na Ulici Terézie Vansovej 1) zosúvala dole svahom, preto musel byť svah opakovane injektovaný betónom. Výstavba prvého okrsku sa potom rozširovala smerom k lesoparku Brezina, v jeho tesnej blízkosti sa postavili dve základné deväťročné školy- 8. ZDŠ na Saratovskej ulici a 9. ZDŠ na Ulici Laca Novomeského. Na sídlisko Juh boli predĺžené viaceré linky siete mestskej hromadnej dopravy, ako prvá linka č. 5 premávajúca z trenčianskeho Zámostia. Autobusy pôvodne na Juhu I. končili na mieste dnešnej „tržnice“, neskôr boli ukončené na novovybudovanom otoči pri 9. ZDŠ.

Píše sa rok 1976 a nad starobylým mestom vyrástla nová mestská časť- Juh. Na snímke p. Ing. Tichého pohľad na výškové paneláky 1. okrsku, v popredí Park pod Juhom, ktorý spojil nové sídlisko so Soblahovskou ulicou.

V 80. rokoch výstavba pokročila pod hlavnú os sídliska- Ulicu arm. gen. Ludvíka Svobodu a začala sa výstavba druhého a tretieho okrsku mesta (ľudovo i „Nový Juh“, kým prvý okrsok nesie opozitné pomenovanie „Starý Juh“). Kým v druhom okrsku (približne okolie ulíc Kyjevská, gen. F. F. Žmačenka – dnes Mateja Bela – a Halalovka) vznikli takmer výhradne obytné budovy, výstavba Juhu III. zahrňovala i areál základnej deväťročnej školy na Východnej ulici. Aj sem bola zavedená hustá sieť liniek MHD. Ako posledná nová linka na dlhú dobu bola na Východnú ulicu v lete 1989 zavedená linka číslo 23 premávajúca z autobusovej stanice.

Rok 1986, pohľad z lúk nad obcou Soblahov na rozostavané sídlisko Juh. V ľavej časti je zachytená výstavba Juhu II., nad Južankou (cca. v strede záberu) sa zas nachádza Juh I.- „Starý Juh“. Foto: Ing. Vojtech Tichý

Udalosti Novembra 1989, prechod k demokracii a trhovému hospodárstvu v podstate ukončili v tej dobe už prekonanú výstavbu z betónových prefabrikátov a na niekoľko rokov tak v podstate ukončili stavebný rozmach sídliska.

V predstavách plánovačov zhmotnených do smerného územného plánu z roku 1974 však malo dnes sídlisko Juh vyzerať úplne inak. Ulica generála Svobodu, dnes provizórne ukončená obratiskom autobusov MHD, mala v tomto mieste pozvoľna začať klesať smerom k Východnej ulici, s ktorou by sa spojili. V mieste ich križovatky mal vzniknúť veľký športový areál vo veľkosti podobnej ako majú spoločne areály dvoch základných škôl na Juhu I. i s priľahlým športovým areálom. Za ním boli v pláne bloky bytových domov a nad nimi ďalšia, štvrtá južanská základná škola. Juh mal dostať i veľké kultúrne stredisko s kinom pre 600 divákov, hotel kategórie „B“ s kapacitou 200 lôžok či reštauračné zariadenie s plochou cca. 4000 m2.

Úlohu hlavnej cesty by na ďalších okrskoch malo pokračovanie dnešnej Východnej ulice, ktoré by sa začalo stáčať smerom doľava- na sever. Východne od cesty by bol nad rozsiahlou záhradkárskou oblasťou umiestnený rozľahlý areál Vysokej školy textilnej. Nad ním by bola východná hranica sídliska ukončená zástavbou individuálneho bývania, naproti nej cez cestu by bol ďalší blok panelákov. Východná ulica by pomedzi tieto rodinné a bytové domy opustila sídlisko Juh, cez lesy trenčianskej Breziny by prešla viacerými zákrutami a v Zábraní by sa pripojila na existujúcu cestnú sieť, čím by vytvorila obchvat mesta.

Rok 1995- to už je nad zastávkou MHD vybudované trhovisko pre občanov tejto ms. časti. V strede záberu, v jeho hornej časti, vidíme dom smútku podľa návrhu Ing. arch. Jána Blichu. Foto: Ing. V. Tichý

Aj dnešný územný plán počíta s rozširovaním sídliska východne od jeho súčasných hraníc. Do akej miery sa tento bude realizovať, to bude záležať najmä na vôli investorov a mesta v najbližších rokoch.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Jurikovič

Ekonóm, lokálpatriot, momentálne na voľnej nohe. Medzi moje záujmy patrí architektúra a história mesta Trenčín, profesne sú mi zas blízke politické a ekonomické témy. Po šéfovi som zdedil vzťah ku komunálu a samosprávam.