Denník N

V osade

Intervenujme sa druhým bez hanby.

S chlapcami som razil vietor v Jarečku. Mojim cieľom bolo navštíviť „Poštárovcov“. Mal som trochu obavy. Neviem, či mám právo zasahovať do života chlapcov takýmto spôsobom.
Spoločne sme dorazili k domu Poštára. Všetci chalani sa zobuli. Ja som bol privilegovaný. Vstúpili sme dnu. V miestnosti 3×5 metrov bola obývačka a kuchyňa. Televízia bežala. Otec rodiny čakal, čo sa mu chystám povedať. Pani domáca mi odkrojila z rezu s rastlinným tukom z Nákupnejkrajiny a naliala mi sladenú vodu. Privítali ma tak, ako sa patrí prijať návštevu. Spoza závesu, ktorý oddeľoval kuchyňu od obývačky na mňa hľadeli Poštárovi súrodenci. Bolo ich šesť? Asi šesť.

Chopil som sa slova:

„Myslím, že máte šikovného syna. Dobre tancuje. Bolo by vhodné, ak by ste mu pomohli rozvíjať jeho talent. V Spišskej máme výbornú tanečnú skupinu (BDSK)…“

Najstarší člen rodiny, dedko, súhlasne prikyvoval. Rodičia boli radi, že majú doma šikovného syna. Odchádzal som od nich s dobrým pocitom.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie