Denník N

A tak sme nasimulovali výsledok prezidentských volieb 2019, aby sme zistili, čo o nich ten robot napíše

Do reštaurácie v centre Bratislavy vstúpi vysoký tridsiatnik s dokonale upravenou bradou a s pohľadom, ktorý v ľuďoch v jeho prítomnosti evokoval pocit, že sú výnimoční.

„Hezkej den všem,“ pozdravil s úsmevom a tak nahlas, až by si človek pomyslel, že túži, aby si ho všetci všimli. Ihneď sa mu prihovorila jedna z čašníčok a išla ho odprevadiť k voľnému stolu pri okne. Skôr, ako k nemu dorazili, pristúpil k nim odzadu muž v okuliaroch a chytil bradatého za lakeť. Zbratali sa ako starí známi, ktorí sa pár rokov nevideli. Otočili sa a išli si sadnúť ku stolu muža v okuliaroch. Bradatý si veľmi skoro všimol, že muž v okuliaroch nemá dobrú náladu.

– Blbej den?

– Ani nie. Blbá robota.

– A co teď děláš?

– Editora. Robotovi.

– Cože robotovi, jo?

– No, hej. Už nejaký čas používame v redakcii na písanie článkov a jednoduchých komentárov robota. Bot, ako sa tomu tiež hovorí. Normálne že program píše články. Posťahuje si správy z agentúr, porovná fakty, zanalyzuje predošlé trendy a na základe toho napíše článok. Len ten potom ešte treba zeditovať.

– Něco tomu chybí, že jo.

– No.

– Srdíčko.

– Ty Pepan. Srandovní ste. Že srdíčko. Ale môžeme to tak nazvať. Hlavne keď sa tie články majú týkať výsledkov prezidentských volieb, by sa nejaká tá emócia žiadala. Aj myšlienka.

– Jak výsledků, vole? Dyť ty vaše volby ještě probíhají, ne?

– Prebiehajú. Ale chceli sme sa uistiť, že ten bot nenapíše nejakú blbosť. Tak sme skúsili nasimulovať rôzne výsledky, že ako si s nimi poradí.

– No a?

– Pri štyroch možných výsledkoch si vystačil s dvomi myšlienkami. S dvomi! Normálne že komentár v binárnom kóde.

– Zajímavý. Já jako ty Vaše kandidáty moc neznám, ale nějaký jména si pamatuju. Všichni sa obávaj toho soudce, Harabína. Proč jako?

– Lebo keby si skrížil Trumpa so Zemanom, tak sa ti vykotí Harabin. Zeman je už starý a prepitý, Trumpa bzrdí snemovňa ovládaná demokratmi. Harabina neudrží na uzde nikto. Ústavná kríza každý mesiac, totálny cvokhaus. Aspoň Matovič si polepší, v porovnaní s prezidentom Harabinom bude pôsobiť ako uhladený diplomat.

– A co jako ten robot napsal pro případ, že tenhleten Harabin vyhraje?

– Slovensko sa zmenilo na nepoznanie.

– Jen takhle? Ahá. Co je na tom jako špatně?

– Že to isté napísal aj pre prípad, že by vyhrala Čaputová.

– Ahá. A co je na tom jako špatně?

– Aké co je na tom špatně, do piči? Veď to sú úplne odlišní kandidáti. Ak by platilo, že sa Slovensko počas uplynulých rokov zmenilo na obraz antisystémového Harabina, potom neexistuje rovnako vysoká pravdepodobnosť, že sa v rovnakom čase mohlo zmeniť na obraz progresívnej Čaputovej. To sa vylučuje, nie?

– No, jo, no, jo. Von to ten robot si nejspíš myslel, že se jako země změnila přes noc. Takový přirovnání. To dělaj i naši komentátoři. Trochu to přehnal.

– Vidíš, vlastne do toho dal aj srdiečko. Che, možno mu krivdím, robotovi zasranému.

– Hele, a co ta Čapútová, co je ona zač?

– Super ženská.

– Jako že je hezká?

– To tiež. Ale to u mňa nehrá rolu, ja som novinár, chápeš.

– Článků, který napsal robot.

– Vyser si.

– Nebuď takovej vztahovačnej. A konečne mi už něco řekni o té Čapútoví.

– Tak hlavne, oproti ostatným kandidátom, sa o spravodlivosť v tejto zasratej krajine nezačala zaujímať včera. Ale robí to už dvadsať rokov. A v kampani je hlavne sama sebou. Nevytvára o sebe nejaký nereálny obraz. Keď dostane ťažké otázky, o teplých alebo migrantoch, tak nekľučkuje, nekalkuluje, ale povie priamo, čo si myslí. Pričom je to prijateľné aj pre našich kaťákov. A ešte je aj pekná.

– To už si říkal.

– To si povedal ty, ja som len prisvedčil.

– Když je taková supr, to musí bejt v průzkumech hodně vysoko.

– Teraz už hej. A pôjde ešte hore. Kopec mojich známych, v podstate jej voliči, sa snáď nakoniec rozhodnú pre ňu.

K stolu pristúpi čašníčka a pred oboch položí dve čapované pivá.

– A proč jí nefandí už teď?

– Pretože veľa rozumných ľudí nevolí toho, kto má najlepší program alebo je najschopnejší. Ako, budú ti do očí tvrdiť, že to sú pre nich najdôležitejšie kritériá. Ale potom sa s nim rozprávaš dlhšie a zistíš, že chcú voliť niekoho, kto vyhrá. Čo sa vraj žene na Slovensku nemôže podariť.

– A jak to vědí, kdo může vyhrát?

– To by aj mňa zaujímalo. Myslím, že majú nejakú predstavu o štandardnom slovenskom voličovi. Niečo ako „bežný prací prášok“ v reklamách. A si projektujú, že koho bude tento bežný slovenský volič voliť. A tomu prispôsobujú svoje rozhodovanie.

– To je to samé u nás. Jsme si mysleli, že po devětaosumdesátým budou lidi svobodně volit pro něco. A oni se za třicet let nezbavili strachu, že to dopadne špatně a tak si vybíraj jakési status quo. A ono se to přesto někdy posere.

– Presne tak. Na zdravie!

– A co ti ostatní?

– Šefčovič a Mistrík?

– Jo, ti. Co ten robot napsal pro případ, že by vyhrál jeden z nich?

– Že ľudia odmietli… Smer, antisystém, moderné Slovensko. Záleží, kto by bol ich súper v druhom kole. Voľba z rozumu.

– Někteří by je snad volili i proto, že jací jsou, ne? A nejen ze strachu z ty druhý volby.

– Niekto asi áno. Lenže to vlastne nikto v skutočnosti nevie, akí v skutočnosti sú. Šefčovič vyzerá ako fajn chlapík, blbý tiež nebude, keď je eurokomisár. Ale keď sa ho opýtaš. či by Fica vymenoval za ústavného sudcu, krúti sa ako had. Čo znamená, že by vymenoval aj oveľa horších, ktorých si Fico povie, že chce na Ústavnom súde mať.

– A co ten Mistrík? Někde sem čet, že ho přirovnávaj k našemu Drahošovi. Dobrej kandidát, ale nudnej.

– No, vaše prezidentské voľby som sledoval, keďže som novinár…

– … editor. Článků robota.

– Som ti mal čo povedať. Ty vlastne čo teraz robíš?

– Řeknu ti pozdějc. Chtěls něco k přirovnání Mistríka k Drahošovi.

– No, že to mu ešte lichotíme. Zhodou okolností ho trochu poznám. Fajn chlapík, vedec, má prehľad, aj v biznise niečo dokázal. Ale agentúra, ktorá mu robí kampaň, sa z neho snaží spraviť ešte viac. Štátnika, ktorý má také akurátne názory na všetko. Až to vyznieva, že vlastne nemá žiadny svoj názor na nič. Celé je to veľmi umelé. Vrátane jeho kampane, pri ktorej mám pocit, že niekto na mňa skúša tretíkrát ten istý trik.

– Ale to zní trochu jako Drahoš. Teď je v senátu. Tento váš Mistrík, jestli se mu to nepodaří, chce to pak skusit v parlamentních volbách?

– Nie.

– No, jo. Takovejch by bolo i u nás, kteří by rádi měnili politiku k lepšímu, ale jenom pokuď je zvolíme za prezidenta. Tak ať vám to dobře dopadne.

– Dík. Na to si vypime.

– Ještě dvě píva, slečno!

– A čo ty tu teda robíš, ako si sa tu objavil?

– Nó, jak bych ti to řekl. Já dělám v takový firmě. Počítačový firmě.

– Ítečkár sa tomu u nás hovorí. A čo programujete?

– Roboty.

– Také do fabriky, do automobiliek?

– Jiní. Takový jako máte v redakci.

– Fakt? Tak dúfam, že tie vaše fungujú lepšie ako tie u nás.

– To bych si taky přál. Ale asi jsou stejný.

– Ále, čo sa podceňuješ! Prečo si myslíš, že neviete naprogramovať niečo lepšie?

– Protože my děláme ty vaše boty. Moje firma je klientem vaší redakce.

– No, to ma pojeb.

Chvíľu je ticho.

– Ale ty tu asi nie si náhodou teraz, čo?

– Já myslím, že ty máš hodně navíc, než být jenom editorem našich botů.

– A ja si myslím, že ešte jeden takýto blbý vtip a dostaneš do držky, hoc sme aj spolužiaci.

– Promiň. Ne, nejsem tady náhodou. Něco ti řeknu, ale musíš si to nechat pro sebe. Slibuješ?

– No hovor.

– Ti naši boti pokaždé, když se jejich článok dostane k editorovi, zapnou na jeho počítači kameru a mikrofon a zaznamenávaj jeho reakce, když ty články dočte.

– Aj moje?

– Jo, i tvý. A když si dočetl ty články našich botů o výsledku voleb, začals tlouct pěstmi po stole a křičet…

– … sú tu aj deti, nemusíš to opakovať.

– Já bych se na to vysrál. Ale můj šéf mě vyslal, abych tě našel a zjistil, co se ti nelíbí. Co by se dalo na těch našich botech vylepšit.

– A ako si ma našiel?

– Neblázni, ty vole. Přece máš spárovanej mobil s počítačem. Takže v tvým mobilu sme už dávno. Není nic lehšího, než sledovat tvůj pohyb.

– No pekne. Slečna? Slečna! Prineste mi k tomu pivu aj borovičku.

– Poslouchej, ale já to myslel vážně, že je tě škoda v tý redakci. Můžeš dělat v naší firmě.

– A čo ako?

– Otevírame novou divizi. Politický marketing. Programy na optimalizaci volebních kampaní.

– Ale ja neviem programovať.

– Na tom nezáleží, programátorů je plná prdel. Chybí nám někdo, kdo politice rozumí.

Chvíľu je opäť ticho.

– Keď tomu dobre rozumiem, vaša firma programuje botov na písanie článkov. Aj o voľbách. A o chvíľu budete mať aj takých, ktorí tú tie voľby budú manažovať.

– Jo, nějak tak.

– Slečna? Slečna! Tú borovičku, čo som chcel. Prineste mi rovno celú fľašu.

Pavel Sibyla

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Pavel Sibyla

Člen hnutia Progresívne Slovensko. Som bývalý novinár, exriaditeľ Nadácie Zastavme korupciu. Európan so srdcom na Slovensku. Veriaci so zmyslom pre súdržnosť.