Denník N

Združenie domových samospráv ako moderná a inovatívna inštitúcia občianskej spoločnosti

Zo znenia ústavy SR, Charty základných práv Európskej únie, Aarhuského dohovoru,Zákona o združovaní občanov ako aj Súdneho správneho poriadku vyplýva, že občania Európskej únie majú práva sa združovať za účelom dosahovania a presadzovania svojho práva na priaznivé životné prostredie ako aj dobrú správu vecí verejných a súdnu ochranu v tejto oblasti (čl.37. čl.41 a čl.47 Charty základných práv EÚ ako aj čl.44 až čl.46 Ústavy SR), pričom tieto práva sa následne realizujú podľa Aarhuského dohovoru, príslušných smerníc EK a vnútroštátneho práva. Zjednotením jednotlivých úprav európskej aj slovenskej legislatívy je záver, že občianske združenia na ochranu životného prostredia sú neštátnymi súkromnými subjektami kontroly a presadzovania verejného záujmu na ochrane životného prostredia a ako takým sú im priznané súkromno-právne procesné prostriedky, ktorými túto úlohu môžu a majú plniť. Zjednodušene je tiež možné toto oprávnenie prirovnať ako paralelu činnosti prokuratúry, ktorá tiež má za úlohu strážiť verejné záujmy; prokuratúra pri tom má verejno-právne postavenie ako štátny orgán a občianske združenia súkromno-právne postavenie na rozhraní občianskeho, komerčného a verejného sektora. Združenie domových samospráv je takýmto neštátnym súkromným subjektom kontroly dodržiavania zákonnosti a presadzovania verejného záujmu na ochrane životného prostredia.

Čo sa týka už dosiahnutých výsledkov angažovanosti ZDS, máme niekoľko nesporných úspechov:

  • Zabezpečenie domov elektronickými vrátnikmi a elektronickými kľúčmi ako predpoklad k bezpečnosti a poriadku v domoch a ich okolí. Rovniankova 14 v Petržalke bol prvý dom ktorý tento systém mal, doteraz má význačné postavenie u technického realizátora systému a hrali sme pri tom rozhodujúcu úlohu; to čo sme zadefinovali na Rovniankovej 14 platí dodnes ako štandard. Že má ZDS sídlo práve na tejto adrese nie je náhoda; je to odkaz na naše historické korene a pôvod.
  • Projekty adopcie zelene, starostlivosti o zeleň obyvateľmi miest v dotyku s ich domami. Tieto projekty prvý krát navrhlo a postupne aj zrealizovalo ako komunálne projekty spolupráce mestských poslancov s obyvateľmi ZDS s poslancami v Petržalke v roku 2003 až 2006. Tieto projekty sa ujali, postupne sa rozšírili po celom Slovensku a dnes sú štandardnou súčasťou programového rozpočtovania miest a obcí v rámci občianskej participácie.
  • Uzákonenie pozície hlavného architekta a dopravného inžiniera miest a obcí ako orgány miest zodpovedné na tvorbu životného prostredia v duchu trvalo udržateľného rozvoja. Túto zmenu sme spolu s poslancami NR SR navrhli a presadili v rokoch 2008-2009 ako reakciu na to, že koordinácia rozvoja miest úplne absentovala a dochádzalo k zneužívaniu tejto situácie investormi. Bola to zároveň legislatívna koncovka za jednou konkrétnou aktivitou ZDS v Petržalke (projekt prestavby Matadorky v Petržalke), kde sa spojili miestni ľudia, s komunálnymi poslancami a primátorom a odborníkmi, aby presadili svoju víziu ďalšieho rozvoja svojho mesta. Tento model sa stal na Slovensku štandardným.
  • Zadefinovanie nového environmentálneho štandardu pri novostavbách; za posledné 4 roky sme dosiahli skokovité zlepšenie úrovne v nových stavebných projektoch; kvalitný parčík, zelené strechy, energetická efektívnosť, správne nakladanie s vodami je výsledok súčasného spolupôsobenia európskych smerníc a harmonizácie práva spolu s našou činnosťou na Slovensku. Všetci na to museli zareagovať a jedine tak, že sa tomu prispôsobili. Prispôsobením budú musieť reagovať aj mestá ako aj ďalší aktéri ovplyvňujúci verejný priestor a životné prostredie.
  • Obrátenie politiky mesta Bratislava a MČ Petržalka v prospech tzv. Centrálneho parku v Petržalke, kde sa to, čo už 15 rokov tvrdíme ujíma ako nová paradigma a všetci rozhodujúci aktéri procesov sami postupne prijali našu víziu Petržalky a jej ďalšieho rozvoja. Z pôvodnej predstavy dobudovania Petržalky typu Manhattanovské mrakodrapy sa predstava presmerovala na dôraz na iný prvok z Manhattanu – Centrálny park a High Line park ako spôsob moderného budovania mesta a verejných priestorov. Tento prístup adaptujeme na konkrétne pomery v každom slovenskom meste. Ujalo sa to ako súčasť nového štandardu.
  • Sme „ľadoborec“, ktorý preráža nepohnuté ľady tak, aby iní občania a združenia, mali ľad rozbitý a ľahšie sa mohli domôcť svojich práv, keďže väčšinou nedisponujú takým dobrým odborným a právnym zázemím a servisom; s tým súvisí aj naša funkcia „bleskozvodu“, kedy väčšinu zlej krvi a nevôle na seba stiahneme my a tým oslobodíme iných ľudí pri presadzovaní ich záujmov a práv.
  • Sme prvkom stability oproti 4-ročným volebným cyklom. Za naše pôsobenie sa vo vedení miest a obcí vystriedali 3 až 4 generácie primátorov a poslancov; ZDS je však stále len jedno, stále to isté a vždy prinášajúce niečo nové a svojim spôsobom prevratné. Pôsobíme tak proti krátkodobosti zamerania politických volebných cyklov a predstavujeme jeden z prvkov definujúcich kontinuitu rozvoja slovenských miest a obcí.

Ako sme sa však dostali až sem?

SPOLKOVÝ ŽIVOT ZA CISÁRA PÁNA A TATÍČKA MASARYKA

V živote slovenských miest v minulosti hral významnú rolu cechový a neskôr spolkový život. Spolky boli priestorom pre spoločenský život a realizáciu mešťanov ale aj príležitosťou spraviť niečo pre svoje mesto, spôsobom ako ovplyvňovať jeho vývoj ale zároveň ako zabezpečiť odbornosť a prípravu kvalitných ľudí do budúcich verejných funkcií. Napríklad v Prešporku počas celého 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia platilo, že drvivá väčšina spoločenského života sa diala práve v spolkoch a tieto tvorili väčšinu mestských iniciatív. Spolky mali také postavenie, že prakticky všetci richtári a mešťanostovia sa predtým osvedčili v niektorom spolku. Tieto spolky zároveň potom svojich mešťanostov ďalej odborne podporovali. Spolky teda boli organizácie, ktoré boli pre prvú a druhú modernú vlnu rozvoja Bratislavy určujúce: boli liahňou kvalitných ludí, prvkom kontinuity a zabezpečovali odbornosť ale aj kontrolu.

SOCIALIZMUS A ZÁUJMOVÁ ČINNOSŤ OBČANOV

Socializmus predstavoval zničenie občianskeho života a skutočnej spoločenskej angažovanosti. Demokratické a významné spolky, ktoré boli dôležité pre budovanie prvého Československa ako Sokol alebo Skauti boli nemilosrdne zničené a ich činnosť prevzali stranícky riadené organizácie. Komunizmus či socializmus nič nové nevytvoril, len ničil a kradol. Všetci vieme, že komunisti ukradli továrne ale aj malé a stredné podniky a prevzali celé hospodárstvo. Málokto si však uvedomuje, že komunisti úplne vykradli aj občiansky sektor.

Sokol, tak významný pri budovaní spoločného štátneho povedomia a zabezpečovaní vojenskej a obrannej zdatnosti bol nrahadený Zväzarmom. Všetky technické záujmové činnosti tak boli podriadené komunistickému militarizmu, riadeniu a kontrole. Všesokolské zväzy boli vzorom pre slávne spartakiády. Skauti, tak významný pri formovaní detí a mládeže nahradil Československý zväz mládeže s ich iskrami a pioniermi. Odbory nahradilo ROH. Komunisti nemali záujem na slobodnom živote a sebarealizácii ľudí, potrebovali si ľudí zotročiť a podriadiť. A mohli by sme pokračovať ďalšími príkladmi.

Komunisti však potrebovali vyvolávať zdanie slobody. Preto dovolili existenciu niekoľkých spolkov, ktoré však boli dôsledne redukované na záujmové krúžky pre dospelých: záhradkári, turisti a rybári. Zdá sa, že aj dnes si mnohí ľudia predstavujú, že spolkový a občiansky život má byť obmedzený na záujmové krúžky. V takejto situácii však na Slovensku sa ujal aj ochranársky disent (okolo iniciatívy Bratislava Nahlas!, Jána Budaja a podobne). Bola to typická občianska angažovanosť a aktivizmus. Občiansky sektor začal vstávať z popola ako bájny Fénix.

Miestne spolky však v tomto období prakticky neexistovali, boli len miestne bunky a miestne organizácie celoštátnych komunistami ovládaných organizácií.

SPOLOČENSKÁ TRANSFORMÁCIA OD TOTALITY K SLOBODE

Pre celospoločenskú angažovanosť je tento kontrast na Slovensku typický dodnes – Slovensko je občianskou nádejou dokonca pre celú Európu. Bol to bratislavský sviečkový pochod v roku 1988, ktorý zasial nežnú revolúciu a tá začala 16.novembra v Bratislave hoci naplno prepukla až o deň neskôr v Prahe na Václaváku.

V deväťdesiatych rokoch bola sloboda atakovaná zase érou Mečiarizmu. Na rozdiel od väčšiny Slovákov však túto skutočnosť považujem za šťastie; Slovensko a slovenskí občiansky život zaočkovala a to dobe, keď vo Svete panoval optimizmus, stabilita a dobré vyhliadky. Prešli sme krstom ohňom. Občianska spoločnosť sa osvedčila – celospoločenský odpor voči Mečiarizmu a jeho predstaviteľom nabral na takej sile, že dokázal korigovať politický život; priniesol nové politické elity, ktoré Slovensko priviedlo do Európskej únie a NATO.

Aj minulý rok sme boli svedkami ďalšej celospoločenskej korekcie politického života, občania ukázali, že chcú slušné Slovensko bez korupcie. V tomto prípade sme však ešte stále v strede diania a preto hodnotenie si necháme na neskôr (asi tak o 20 rokov). Hoci občianske povedomie a angažovanosť sa zase osvedčili, žijeme v inej celospoločenskej situácii, novodobý nástup nacionalizmu, populizmu a ruského expanzionalizmu, klimatické zmeny a nástup vzdelanostnej spoločnosti; 4. generácia priemyselnej revolúcie. A to sú nové výzvy na ktoré treba reagovať na celospoločenskej ale aj na lokálnej – komunálnej úrovni.

MODERNÝ AKTIVIZMUS A MIESTO MODERNÝCH SPOLKOV V OBČIANSKOM ŽIVOTE

Moderný občiansky aktivizmus je úzko spätý s politickou činnosťou vo svete aj na Slovensku. Toto je samozrejme legitímne a správne; občianska platforma je aj na tento účel, aby tvorila protipól politickým silám a zoskupeniam. Bolo by však chybou občiansku angažovanosť redukovať len na aktivizmus, navyše politický. Osobne pokladám za zlyhanie občianskych elít, že občiansku angažovanosť zväčša chápu ako výťah do predovšetkým komunálnej politiky (poslanci, primátori). Na prvý pohľad môže táto kritika znieť ako protirečenie, najmä ak som pár riadkov vyššie uviedol, že práve spolky aj v minulosti boli liahňou aj v tejto oblasti. Jedna múdrosť však hovorí „ak dvaja robia to isté, nie je to to isté“. Platí to aj pre aktivistov. Väčšina staršej generácie aktivistov totiž bola za bývalého režimu súčasťou disentu a toto historické dedičstvo im zostalo v génoch; stále chápu svoju úlohu ako súčasť politického boja. Aj mnohí iní známi aktivisti nie sú typickí spolkovou či občianskou agendou ale skôr účasťou na mocenskom boji či politickej súťaži, no volia si nie štandardné politické metódy ale metódy občianskej angažovanosti. Na Slovensku majú v komunálnej sfére dokonca prevahu práve takýto nezávislý kandidáti.

Združenie domových samospráv si však zvolilo inú stratégiu a inú cestu. Nechceme byť ďalší, čo súťažia o moc a funkcie (niekto musí aj reálne robiť). Chceme však byť vo verejnom a občianskom živote aktívny a úspešní; chceme sa spolupodielať na formovaní modernej tváre našich miest a obcí. Chceme nadviazať na slávnu históriu prešporských spolkov, avšak nie historizujúcim sentimentom. Chceme byť moderný a presadzovať moderné a inovatívne prístupy; podporovať malých a stredných podnikateľov, ktorí tieto inovácie prinášajú, ktorí dávajú ľuďom aj zamestnanie a profesionálne vyžitie a chceme ich doplniť v oblasti tvorby kvalitného životného prostredia. Chceme zároveň pôsobiť voči samospráve, aby tiež prispievala k tvorbe podmienok a lepšieho prostredia pre život. Chceme byť iniciátorom a významným hráčom premeny Slovenska na moderný právny a demokratický štát v srdci Európy a to z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja (spomeňme si, že trvalo udržateľný rozvoj je súčasné zlepšovanie ekonomiky, sociálnej sféry a životného prostredia vo vzájomnej rovnováhe). Chceme, aby sa nám všetkým žilo lepšie.

Budúcnosť Európy bude viac Európy a viac miest. Budú posilňované integračné sily budovania jednotnej Európy a zároveň bude dôsledne uplatňovaný princíp subsidiarity, aby rozhodovanie a uplatňovanie opatrení bolo čo najbližšie občanom. Novodobý nacionalizmus a populizmus je len sprievodným javom týchto tendencií. Politiky a stratégie sa budú tvoriť centrálne na Európskej úrovni a úrovni európskych inštitúcií. Rozhodovanie, realizácia opatrení a ich financovanie bude zase na úrovni miest a regiónov. Úloha a význam národných štátov bude postupne ďalej klesať a budú vo svojej podstate len medzičlánkom (sprostredkovateľom informácií a rozhodovania). Európa bude v tomto procese podporovať občianske združenia práve pre ich schopnosť a zameranie na odbornosť (čím sa podarí potlačiť populizmus) a zameranie na vec (čím sa podarí potlačiť neschopnosť politických elít prinášať riešenia problémov).

Z hľadiska medzinárodného práva a vzťahov to bolo vždy o štátoch. Až v poslednom storočí pribudli neštátne subjekty medzinárodných vzťahov (z toho dva bývalé štátne útvary): Svätá stolica, Maltézski rytieri, Červený kríž a Olympijský výbor. Čím ďalej sa však zintenzívňujú diskusie a myšlienky, že má pribudnúť ďalší subjekt a to životné prostredie ako také. Majú ho reprezentovať rôzne environmentálne organizácie (a tie sú všetky charakteru občianskych organizácií Greenpeace, Climate Change Project). Životné prostredie, prostredníctvom environmentálnych organizácií, bude uzatvárať medzištátne zmluvy, žalovať štáty za poškodzovanie environmentu a bude definovať ďalší celosvetový rozvoj.

Združenie domových samospráv sa pripravuje na túto novú éru a má ambíciu byť takouto modernou inštitúciou občianskej spoločnosti.

 

Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv 

Teraz najčítanejšie