Pohľad na študentské voľby z odbornej školy: priemerne jeden žiak vedel vymenovať všetkých prezidentov Slovenskej republiky

Absolvoval som v mojej škole už tretie simulované voľby. Podieľal som sa na workshopoch, ktoré voľby sprevádzali. Tých sa zúčastnili všetky triedy od prvákov až po maturantov. Všetkým sme položili počas prednášok štyri rovnaké otázky. Kedy bola prijatá ústava Slovenskej republiky, odkedy volíme prezidenta priamo, koľko rokov musí mať človek, ktorý chce kandidovať na prezidenta a koľko prezidentov malo Slovensko doposiaľ. Zároveň sme sa spýtali na mená našich prezidentov.

Na prvú otázku vedeli odpovedať v priemere traja žiaci z jednej triedy. Viacerí hovorili rok 1989, málokto ale trafil rok 1992 respektíve 1993, obe možnosti sme uznali. Druhá otázka sa ukázala pre žiakov Strednej odbornej školy vo Svite ako najťažšia. Žiaci totiž väčšinou nevedeli ani, čo znamená priama voľba. Väčšinou teda predpokladali, že sa prezident volil priamo od vzniku Slovenskej republiky. Na túto otázku vedel odpovedať jeden žiak z celej školy! Podobné to bolo aj pri tretej otázke. Len zriedka sa niekto trafil a povedal správne požadovaný vek na kandidovanie do prezidentského úradu. Posledná otázka ukázala menšie svetielko nádeje. Súčasného prezidenta našťastie poznajú všetci. Niektorí si spomenuli aj na toho predošlého. Pri pohľade na Michala Kováča a Rudolfa Schustera prišli odpovede, že o týchto pánoch v živote nepočuli. V USA sa učí o všetkých doterajších prezidentoch, u nás žiaci nevedeli vymenovať ani tých štyroch.

Z workshopov sa teda stalo skôr vyučovanie. Aj keď sa o všetkých základných veciach o fungovaní štátu učí na občianskej výchove, tak si ich len málokto pamätá. Je to zrejme preto, že sme odborná škola a učitelia dávajú dôraz skôr na predmety tohto zamerania.

Vyhrala Čaputová

Po workshopoch sme si prešli všetkých kandidátov na prezidenta, o viacerých z nich nikdy žiaci nepočuli. O Róbertovi Mistríkovi z billboardov, tí čo nemajú Adblocker poznajú Zuzanu Čaputovú z reklám na internete. Viacerí poznali Štefana Harabina, ktorý pochádza z neďalekej obce Ľubica. Všetci poznali len Mariána Kotlebu.  Zrejme vďaka mojim aktivitám sa podpora Mariána Kotlebu na našej škole zmenšila. Zo 119 žiakov volilo kandidáta fašistov len 10 žiakov, skončil na 5.mieste.  Len o 2 hlasy viac mal ale Róbert Mistrík, ktorý obsadil 4. miesto, tretí skončil Štefan Harabin, ktorý dostal 13 hlasov. Prekvapujúco veľa hlasov dostal kandidát Smeru Maroš Šefčovič, ktorý skončil na 2. mieste a získal 17 hlasov. Suverénne ovládla naše voľby Zuzana Čaputová, ktorá dostala 58 hlasov (49,57%).

Nad týmto výsledkom ale premýšľam už niekoľko dní. Samozrejme je to príjemný výsledok, keď si spomeniem na parlamentné študentské voľby v roku 2016, ktoré u nás v škole vyhrala bez konkurencie ĽSNS. Je to ale výsledok, ktorému nerozumiem, pretože keď som videl obrovskú neinformovanosť žiakov o voľbách, či kandidátoch, tak nemám potuchy podľa čoho sa rozhodovali. Môže za to možno príjemný vzhľad pani Čaputovej, či jej rozsiahla internetová reklama. Výsledky ostatných kandidátov ma ale neprekvapili. Množsto žiakov sa rozhodovalo podľa toho, koho budú voliť ich rodičia.

Výsledok volieb na Strednej odbornej škole vo Svite bola zrejme len náhoda. Potešením je výsledok Mariána Kotlebu v škole, ktorú navštevujú aj Rómovia. Workshopy ale ukázali, že výučba občianskej výchovy je na takejto škole až na poslednom mieste. Žiaci nemajú rozvinuté kritické myslenie a o politike nevedia diskutovať. Ak sa ale práve s prvovoličmi nezačne dôslednejšie pracovať, čaká nás veľmi zlá budúcnosť, pretože masa bez názoru bude ľahko ovládateľná a Slovensko absolútne ovládnu populisti a extrémisti. Záverom teda je, že by sa určite mala posilniť výučba občianskej výchovy na odborných školách a nezameriavať sa len na maturitné predmety.