Sabotáž Ústavného súdu je trestným činom a skutok sa stal!
Ľudské spoločenstvá boli odjakživa ovládané dvoma centrami moci: exekutívno-mocenským a náboženským. Panovník a čelný duchovný tvorili monopolný valec, ktorý presadzoval svoje videnie sveta. Túto dlhoročnú rovnováhu rozbili Montesquieu s Lockom svojou víziou troj-delenia moci medzi kolektívne orgány štátu (parlament, vládu a súdy) formované s veľkou mierou legitimity. Posledných 300 rokov ľudskej histórie nás učí, že dôsledné zachovávanie oddelenosti a funkčnosti každej zložky štátnej moci predstavuje nevyhnutné predpoklady pre riadne fungovanie demokracie.
Ústavný súd bez sudcov je ako motor bez paliva, na nič…
Už niekoľko rokov je zrejmé, že počas februára 2019 bude mať parlament unikátnu šancu pretvoriť Ústavný súd na svoj obraz dosadením sebe-lojálnej väčšiny nových ústavných sudcov. Parlament, vedomý si tejto šance, dôsledne ignoroval snahy odbornej verejnosti o reformu výberu sudcov, ktorá by obmedzila jeho vplyv nad Ústavným súdom (napr. zavedením priebežnej obmeny súdu).
Minulý týždeň sa poslanci pustili do odstavenia Ústavného súdu bojkotom výberu nových sudcov tým, že sa voľby buď nezúčastnili, alebo ju marili vhadzovaním neplatných hlasovacích lístkov. Bez nových sudcov sa Ústavný súd stal nefunkčným, keďže na ňom ostalo menej sudcov ako prstov na ruke.
Sabotáž!
Trestný zákon má na túto situáciu v §317 odpoveď – trestný čin sabotáže: „Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie zneužije svoju funkciu aby spôsobil v činnosti štátneho orgánu poruchu alebo inú závažnú škodu, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.“ Obštrukcie, ktoré sú bežnou praktikou parlamentného boja pri presadzovaní zákonov, nemožno uplatňovať pri hlasovaniach, ktoré poslancom ústava stanovuje ako povinnosť. Časť poslancov, ktorí sa hrdia tým, že znehodnocujú hlasovacie lístky, prípadne nehlasujú vôbec, sa tak úmyselne a hromadne podieľajú na sabotovaní Ústavného súdu.
Ako nositelia legislatívnej moci tak poslanci v priamom prenose ochromujú súdnu moc, ktorej účelom je kontrola ich činnosti. V krajine, kde medzi vládou a parlamentom niet veľkého politického rozdielu, tak odstavením časti súdnej moci dochádza k monopolizácii moci. Kto po 16. februári môže zastaviť účinnosť zákona pre rozpor s ústavou a ňou chránenými ľudskými právami? Kto bude chrániť občanov a hlavne menšiny pred svojvôľou parlamentu či iných orgánov?
Čo s tým?
Slovensko sa ocitlo vo vážnej situácii, kedy jeho demokratický charakter visí na vlásku. Rozklad demokracie v Poľsku a Maďarsku začal útokom na funkčnosť ústavných súdov. Preto verejnosť musí využiť všetky dostupné a právom dovolené prostriedky na sfunkčnenie Ústavného súdu.
Účasť na tohto-týždňovej spomienke vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej je nevyhnutnosť. Pri desaťtisícových davoch si poslanci rýchlo uvedomia, že im ide o veľa. Zároveň by slovenská verejnosť nemala len vyjsť na námestia, ale mala by začať hryzkať! Tento týždeň bude pripravené hromadné trestné oznámenie občanov Slovenska na poslancov NR SR, ktorí úmyselne znemožnili voľbu nových ústavných sudcov, čím spáchali trestný čin sabotáže. Pôjde o bezprecedentný krok, kedy za páchateľov trestného činu budú označené desiatky poslancov priamo občanmi Slovenska.
Čoskoro si poslanci pred zrkadlom spoločnosti nebudú musieť zodpovedať otázku či sú demokratmi alebo autokratmi, ale či sú zločincami. Len tak môže demokratická spoločnosť udržať na uzde chuť politikov po moci.
