Denník N

Peter Švrček a začiatky Slovenských brancov

V blogu o „hlavnom veliteľovi síl Slovenských brancov,“ ako sa Peter Švrček s vrodenou skromnosťou tituluje, chýbajú podrobnosti spojené so vznikom jeho oddielu. Pozrime sa teda na začiatky a okolnosti vzniku Slovenských brancov.

Peter Švrček tvrdí, že Slovenskí branci oficiálne vznikli 1.1.2012. Nie je dôvod mu neveriť, hoci niektorí mladíci, ktorí sa neskôr stali členmi Slovenských brancov sa objavili s odznakmi Kotlebovej Ľudovej strany naše Slovensko už v júni 2011 v obci Píla, kde pomáhali odstraňovať následky povodne.

rozhovore s Radovanom Bránikom, publikovanom na blogu SME 8. marca 2015, Švrček hovorí aj o výcviku, ktorý spolu s ďalšími zakladateľmi SB absolvoval v Rusku vo výcvikovom tábore Národného soboru. Zmieni sa aj o okolnostiach, ktoré výcviku predchádzali, aj o tom čo sa tam odohralo: „Národný Sobor sa ma snažil úplne vyhodiť z organizácie. Pokúsili sa to urobiť prostredníctvom svojho človeka v Rade SB, ktorého tam dosadili ešte pri našom vzniku. Národný Sobor sa dlhodobo snaží vytvoriť na Slovensku domobranu a tento človek sa nám na začiatku ponúkol, že nám pomôže. Vtedy sme to ešte nevyhodnotili ako riziko. Bol to Slovák, ktorý dlhodobo študoval v Rusku. Tento človek nás okrem iného naviedol aj na pobyt v Moskve…Od začiatku ma ako veliteľa zhadzovali, ponižovali a vyvyšovali iného človeka, snažili sa za každú cenu ostatných ovplyvniť a dostať do velenia niekoho iného. Bolo to vedené tak, že som bol znemožňovaný pred celou posádkou, aby ma samotní Branci odmietli pre neschopnosť, čo sa však nepodarilo. Neuspeli, ale celý čas sa snažili presadiť do vedenia ľudí, ktorí by to ďalej viedli prorusky. Ustáli sme to.

Švrček síce dotyčného, ktorým ho údajne chceli nahradiť, nemenuje, ale jeho totožnosť nie je neznáma. Ide o Mareka Rusyniaka, ktorý v Rusku študoval. Tam sa začal zaujímať o miestne nacionalistické paramilitárne zoskupenia, zúčastnil sa nejakých ich akcií a nadviazal s nimi kontakt. Rusyniak má profil na Facebooku na meno Marek Ladislavovič a konto na ruskej sociálnej sieti V Kontakte. Rusyniak sa doposiaľ angažuje spolu s ruskými inštruktormi pri výuke ruského bojového umenia Stenka.

O tom, že Rusyniakove kontakty s ruskými nacionalistami boli bohaté a dlhodobejšie, svedčia materiály, ktoré sa dajú dohľadať na stránke organizácie Stjag. Už 1. februára 2010 bol publikovaný rozhovor, ktorý urobil Rusyniak, ktorý je tu uvádzaný ako vedúci oddelenia pre vonkajšie vzťahy Slovenského hnutia obrody, s vedúcim projektu vojensko vlasteneckej výchovy asociácie Stjag, Alexandrom Kravčenkom. Z rozhovoru sa dozvedáme, že starobylé slovanské slovo stjag znamená prápor, alebo vlajku. Ale môže znamenať aj zjednotenie či jednotu. Stjag je organizácia, ktorá v Rusku zjednocuje vojensko vlastenecké kluby, ktorých v tej dobe malo byť v Rusku okolo 2500. Kravčenko ako 20-ročný odišiel na územie Bosny a Hercegoviny kde bojoval ako žoldnier na strane srbských oddielov. Vzhľadom na zločiny, ktorých sa v Bosne dopúšťali všetky zúčastnené strany konfliktu, je vhodnosť Kravčenkovho pôsobenia na mladých ľudí, diskutabilná. V Srbsku potom žil 8 rokov. Po návrate do Ruska sa zapojil do činnosti branných organizácií, ktoré tam existovali od 80-tych rokov, ešte z čias Sovietskeho zväzu. Vychovávajú mládež k vlastenectvu a cvičia ju v bojových umeniach a vojenských zručnostiach, vrátane výcviku v streľbe z automatických zbraní. Vidia v tom východisko v boji s alkoholizmom, drogovými závislosťami a zločinnosťou, ktorá sú veľmi rozšírené medzi tamojšou mládežou. Podporuje ich mimovládna organizácia Národný sobor aj pravoslávna cirkev. Ich ambíciou je šíriť myšlienky všeslovanskej vzájomnosti aj medzi ostatnými slovanskými národmi. Majú podobné kluby v Srbsku, Bulharsku aj na Slovensku.

článku napísanom 12. novembra 2010 Rusyniak opäť rekapituluje niečo z vecí spomínaných v predchádzajúcom článku a informuje o spoločnom cvičení, ktoré sa uskutočnilo v polovici októbra a zúčastnilo sa ho aj Slovenské hnutie obrody.

2. februára 2011 prišiel na rad rozhovor s Rusyniakom, v ktorom hovorí o tom, že myšlienky všeslovanskej vzájomnosti sú na Slovensku živé už od čias Ľudovíta Štúra, o perspektívnosti ďalšej spolupráce, o svojom štúdiu v Rusku aj o výcviku v ruskom bojovom umení Stenka. Súčasťou rozhovoru je niekoľko fotografií, na ktorých vidíme Rusyniaka ako účastníka konferencie Národného soboru či pri činnosti oddielu „Dobrovolec“ v rámci SHO.

25. apríla 2011 vyšiel krátky článok, ktorý informoval, že 27. marca sa na okraji hlavného mesta Slovenskej republiky uskutočnilo prvé cvičenie oddielu Dobrovoľník, ktorý vznikol podľa ruského modelu.

11. januára 2012 nasleduje článok, ktorý informuje o spoločnom cvičení vojensko vlasteneckých oddielov Dobrovoľník a Slovenskí branci. Dozvedáme sa, že oddiely sa venovali spoločnému nácviku ruského štýlu boja Stenka a taktického presunu. Dočítame sa, že Slovenskí branci sú vojensko vlastenecký oddiel, ktorý nadväzuje na tisícročné slovenské a slovanské tradície. Branci nie sú závislí od žiadnej politickej strany (pričom na fotografiách je znak SHO) a založili ich mladí slovenskí vlastenci, ktorí sa obávajú, že Slovensko sa nedokáže ubrániť pred agresiou. Súčasťou článku bolo aj množstvo fotografií. Článok podpísali Marek Rusyniak, ako koordinátor hnutia „Národný sobor“ a inštruktor vojensko vlasteneckého oddielu Vlastenec a Peter Švrček, ako veliteľ oddielu Slovenskí branci.

13. júna 2012 Stjag uverejnil fotogalériu, v ktorej predstavil oddiel Slovenských brancov. Zaujímavá je tým, že na väčšine fotografií je spoločne znak Slovenských brancov aj Slovenského hnutia obrody. Niektoré fotografie z článku som použil v záhlaví blogu.

Konečne 7. augusta 2012 vychádza článok, ktorý informuje o slovenských účastníkoch výcvikového tábora v Rusku. Dozvedáme sa, že začiatkom augusta sa v Moskve, pri Chráme narodenia Krista v Mitine, uskutočnil výcvik s účasťou predstaviteľov ruských a slovenských vojensko vlasteneckých oddielov.

Ako inšpirácia sa spomína Sokolské hnutie a Sokolské zlety, ktorých sa okrem československých sokolských oddielov zúčastňovali aj Srbi a ďalšie slovanské národy. Podľa autora, sokolské tradície prerušila svetová vojna. Skutočnosť je však taká, že sokolské hnutie pochovali československí komunisti riadení Moskvou. V 90-tych rokoch prišiel rozpad Československa, Juhoslávie aj Sovietskeho zväzu, ktoré podľa autora spochybnili myšlienku slovanskej jednoty. Myšlienku jej obnovenia podľa autora zdieľajú mladí ľudia vo viacerých krajinách a vlajkonosičom obnovenia slovanskej jednoty je Rusko. Prostriedkom má byť vojensko – športové a vojensko-vlastenecké vzdelávanie. Pôvodný zámer budovať slovanskú jednotu medzi slovanskými pravoslávnymi krajinami ako Rusko a Srbsko, sa účasťou Slovenska rozšíril aj mimo tento okruh. Zásluhu na tom má Marek Rusyniak, ktorý po návrate zo štúdií s priateľmi založil podľa vzoru ruských vojensko-vlasteneckých oddielov Slovenských brancov, kde príprava prebieha podľa ruského vzoru. Pohnútkou zakladateľov bola vrúcna láska k vlasti a ochota brániť ju. Podľa autora v Slovenskej republike prakticky neexistuje armáda a preto čoraz viac slovenských junákov hovorí o nutnosti jej obrany. Po účasti troch členov oddielu Dobrovoľník v Srbsku, sa  zúčastňujú výcviku v tábore v Mitine aj členovia Slovenských brancov. Nasleduje popis výcviku a fotografie. Pozrime sa napred na inštruktorov. Mladší z nich, Ilja Platov, má za pásom nahajku, známy kozácky korbáč. V jednom z rozhovorov spomína Švrček ako sa s nahajkou spolu s kamarátom zoznámili po tom, ako sa chceli kvôli komárom natrieť repelentom. Inštruktor im nariadil dať si dolu košele a zahnal ich zabehať si do lesa a aby si pamätali, dostali aj pár švihnutí korbáčom. Zrejme v rámci všeslovanskej jednoty na ruský spôsob. My, ktorí si pamätáme rok 1968 a Kremľom riadenú, viac ako dve desaťročia trvajúcu okupáciu našej vlasti, vieme o čom je reč.

Nasledujú fotky slovenských účastníkov. Ako prvý Marek Rusyniak, ktorý je tu predstavený ako veliteľ Slovenských brancov.

Druhý je Peter Švrček.

Tretí je súčasný Švrčekov zástupca ,Michal Feling

Štvrtý je maloletý Adam Královič.

A ešte je tu jedna dievčina. 18-ročná Kristína B.

srbskej verzii článku je fotografíí viac. Na tejto sú naši junáci a deva pekne spolu.

Michal Feling s jedným z inštruktorov.

Pozrime sa ale ešte na pár záberov z tábora.

Fotografie z výcviku. Vrátane šliapania a skákania po bruchu, či reminiscencie na stredoveké flagelantstvo.

Aj zábery účastníkov výcviku na pravoslávnej bohoslužbe

Pripomeňme si, čo povedal Švrček v rozhovore s Bránikom: „Od Brancov sme boli na trojtýždňovom výcviku v Moskve traja. Organizovali ho kozáci v rámci Národného Soboru a viedli ho bývalí inštruktori ruských bezpečnostných zložiek. Získali sme tam množstvo zaujímavých skúseností, ale za rozhodujúce považujem, že po politickej línii sme sa nezhodli a nastal medzi nami rozkol. Dnes už žiadna komunikácia a spolupráca neprebieha. Oni sa pokúsili získať nad Brancami absolútnu kontrolu, zosadiť ma ako predsedu a dosadiť tam svojho človeka.“ V tomto hovorí zrejme pravdu. Veď v ruskej aj srbskej verzii článku je ako veliteľ Slovenských brancov uvedený Marek Rusyniak. Z ruskej strany to malo logiku. Marek bol starší, mali s ním už predtým kontakty, mal za sebou už aj nejaký výcvik. Nerátali však s jedným. So Švrčekovým hypertrofovaným egom a to rozhodlo. Švrček síce tvrdí, že si nesadli po politickej línii, ale vzhľadom na jeho spoluprácu s Putinovi blízkym motorkárskym gangom Noční vlci a verejne prejavovanú náklonnosť k súčasnému Rusku či iným nedemokratickým režimom (viď nedávna podpora Madurovi), je pravdepodobnejšie, že sa ho osobne dotklo to, že prednosť pred ním počas výcviku dostal iný. A zrejme rovnaká príčina bola aj za ochladnutím vzťahov so Slovenským hnutím obrody, veď Rusyniak bol ich človekom. Naviac ako sa povráva v SHO, ktoré Švrčekovi pomohlo v začiatkoch, už mali plné zuby jeho amaterizmu, mladíckej naivity a prehnaného sebavedomia. Takže aj tu bolo možno v pozadí rozchodu skôr ego a nie rozdielnosť politických názorov, aj keď sa Švrček v rozhovore s Bránikom vyjadruje aj na adresu SHO dosť tvrdo: „Ja vnímam Brancov ako organizáciu, ktorá si kladie za cieľ podchytiť týchto chlapcov a nenechať ich napospas Kotlebovcom, Hnutiu obrody, či Pospolitosti. Tieto organizácie skutočne inklinujú k popieraniu základných ľudských práv a slobôd, k prvému Slovenskému štátu, fašizmu a podobným hlúpostiam.

Nuž a čo sa týka priateľstva a všeslovanskej vzájomnosti, osobne som za priateľské vzťahy na osobnej báze s každým človekom dobrej vôle bez ohľadu na pôvod a národnosť. Aj za pestovanie kultúrnych či spoločenských stykov. Iné je to ale v prípade nacionalistických polovojenských organizácií z krajiny s imperiálnymi sklonmi. Z krajiny, ktorej autokraticky vládne bývalý podplukovník KGB, ktorý rozpad Sovietskeho zväzu považuje za najväčšiu tragédiu a sníva o obnove niekdajšieho impéria. Z krajiny, ktorá sa prostriedkami hybridnej vojny snaží rozvrátiť Európsku úniu a bývalé satelity prinavrátiť do sféry svojho vplyvu. Pri pohľade na mladého ruského účastníka tábora s nápisom na tričku: „Sláva Rusku! Za vieru, cára, otčinu!“ si človek nevdojak uvedomí, že Všeslovanská vzájomnosť  je naoko pekná vec ale reálne bola možno atraktívna v 19. storočí keď boli Čechy aj Slovensko súčasťou habsburskej monarchie, hoci aj vtedy sa našli ľudia, ktorí dokázali nahliadnuť za oponu pekných slov a netúžili privinúť sa „k velikému tomu tam dubisku.“ Napríklad Karel Havlíček Borovský, ktorý múdro povedal: „Rusi radi nazývajú všetko ruské slovanským, aby neskôr mohli nazvať všetko slovanské ruským.

Doplnené 23.2.2019

Jan Gebert/ Keď príde vojna, diskusia s režisérom filmu/HUMAN FORUM 2018

 

Moje ďalšie blogy o Slovenských brancoch:

Slovenský branec, ktorý si píše meno v azbuke, obdivuje komunizmus a zúčastnil sa pochodu extrémistov

Švrčekov slovenský branec Filip

Filip, vedec zo SAV a staršina Slovenských brancov

Ján a Erik, členovia siete velenia Slovenských brancov

Peter Švrček, veliteľ Slovenských brancov

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .